V Slovenskej republike je oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v súčasnosti upravená zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež ako „zákon“).

Tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Legalizáciu príjmov z trestnej činnosti výslovne zakazuje, pričom legálne ju definuje ako úmyselné konanie, ktoré spočíva v:

1. zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku alebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania,

2. utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia majetku, vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,

3. nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,

4. účasti na konaní podľa písmen a) až c), a to aj vo forme spolčenia, napomáhania, podnecovania a navádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.

V tejto súvislosti zákon ďalej vymenúva osoby, ktorým vznikajú povinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí. Konkrétne ide o nasledujúce subjekty, ktoré sa označujú v zmysle zákona ako tzv. „povinné osoby“, medzi ktoré zaraďujeme najmä banky a iné subjekty finančného trhu – finančné inštitúcie. Sem patria poskytovatelia platobných služieb, subjekty kolektívneho investovania, dôchodkové a doplnkové správcovské resp. dôchodkové spoločnosti, finanční sprostredkovatelia či finanční poradcovia, subjekty pôsobiace na trhu s cennými papiermi, poskytovatelia služieb v oblasti virtuálnych mien, PO a FO vykonávajúce zmenárenskú činnosť, dražby, prevádzkujúce hazardné hry, aukcie, ďalej tiež osoby vykonávajúce tzv. slobodné povolania, ako sú advokáti, notári, exekútori, daňoví poradcovia či audítori, a to pri splnení v zákone uvedených podmienok.

Veľmi dôležitým pojmom v problematike právnej úpravy ochrany proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti je tzv. „neobvyklá obchodná operácia“. Tou sa v zmysle § 4 zákona rozumie „právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu“. Ďalej tiež najmä obchod:

1. ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta,

2. ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel,

3. pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti povinnou osobou,

4. pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť čo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže povinná osoba veľmi ťažko alebo len s veľkými nákladmi preveriť,

5. pri ktorom klient žiada o jeho vykonanie na základe projektu, ktorý vyvoláva pochybnosti,

6. pri ktorom sú použité finančné prostriedky nízkej menovitej hodnoty v neprimerane vysokom objeme,

7. s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov,

8. pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom.

Základnou povinnosťou povinných osôb je v zmysle zákona vykonať tzv. starostlivosť vo vzťahu k ich klientom. Túto starostlivosť možno podľa zákona vykonať v jednej z troch odlišných foriem, ktoré sa líšia svojím rozsahom, ako aj podmienkami pre ich vykonanie. Zákon konkrétne upravuje tzv.:

1. základnú starostlivosť,

2. zjednodušenú starostlivosť a

3. zvýšenú starostlivosť.

Základná starostivosť

Pokiaľ ide o základnu starostlivosť, tú musí vykonávať povinná osoba pri každom zo svojich klientov, výnimkou z tohto pravidla je iba situácia, keď povinná osoba oprávnene vyhodnotí vo vzťahu ku konkrétnemu klientovi, že pri ňom môže vykonať zjednodušenú starostlivosť – t. j. ak sú splnené zákonné podmienky pre vykonanie zjednodušenej starostlivosti.

Základnú starostlivosť vykoná povinná osoba tým, že klienta identifikuje a overí jeho identifikáciu. To znamená, že zistí od klienta jeho meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresu trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnu príslušnosť, zistí druh a číslo dokladu totožnosti, u fyzickej osoby – podnikateľa zistí aj adresu miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je tento podnikateľ zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie.

Pri právnickej osobe zistí jej názov, adresu sídla, identifikačné číslo, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je právnická osoba alebo združenie majetku zapísané, číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie a tiež údaje fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene tejto právnickej osoby.

Následne po identifikácii musí  povinná osoba overiť identifikáciu klienta na základe dokladu totožnosti predloženom klientom fyzickou osobou, resp. na základe dokumentov, údajov a informácií získaných z úradných registrov či inej úradnej evidencie pri osobách právnických. Overenie identifikácie zahŕňa aj overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať dôveryhodné overenie podoby overovanej osoby.

Ďalej základná starostlivosť zahŕňa povinnosť:

1. identifikovať konečného užívateľa výhod a prijať primerané opatrenia na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou,

2. získať a vyhodnotiť informácie o účele a plánovanej povahe obchodu alebo obchodného vzťahu a informácií o povahe podnikania klienta,

3. zistiť, či klient alebo konečný užívateľ výhod klienta je politicky exponovanou osobou alebo sankcionovanou osobou,

4. v závislosti od rizika legalizácie zistiť pôvod finančných prostriedkov alebo majetku pri obchode alebo obchodnom vzťahu,

5. zistiť, či klient koná vo vlastnom mene a

6. vykonávať priebežné monitorovanie obchodného vzťahu vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho obchodnom profile, prehľade možných rizík spojených s klientom a so zdrojom finančných prostriedkov a majetku použitých pri obchodnom vzťahu alebo obchode, a zabezpečiť aktualizáciu dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.

Zjednodušená starostlivosť

Zjednodušenú starostlivosť môže povinná osoba vykonať iba vo vzťahu ku klientovi s nízkym rizikom legalizácie, a to iba ak:

• je klientom banka alebo iná finančná inštitúcia alebo subjekt verejnej správy alebo
• ide o určité v zákone vymedzené zmluvné vzťahy či obchody, pri ktorých sa predpokladá iba malé riziko legalizácie a zároveň sú splnené v zákone uvedené podmienky pre takýto postup.

Zjednodušenú starostlivosť povinná osoba vykoná tým, že vykoná identifikáciu klienta a jej overenie za účelom zistenia, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť. Ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a pri pochybnostiach, či ide o zjednodušenú starostlivosť, povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť.

Následne je povinná osoba tiež povinná vykonávať monitorovanie prebiehajúcich obchodov alebo obchodných vzťahov vo vzťahu ku klientovi tak, aby bolo možné zistiť neobvyklú obchodnú operáciu.

Zvýšená starostlivosť

Zvýšenou starostlivosťou rozumieme postup, ktorý zákon predpokladá v prípade, ak po posúdení rizík povinnou osobu, resp. na základe jej kvalifikovanej úvahy dospeje k záveru, že niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod predstavuje vyššie riziko legalizácie. Na druhej strane zákon výslovne prikazuje vykonať zvýšenú starostlivosť vždy pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu banky a finančnej inštitúcie s partnerskou inštitúciou z tretieho štátu a pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou alebo s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú.

Povinná osoba musí v zmysle zvýšenej starostlivosti vykonať vo vzťahu ku klientovi okrem základnej starostlivosti navyše ďalšie opatrenia v závislosti od rizika legalizácie, a to najmenej v nasledujúcom rozsahu:

1. v prípadoch, ak z posúdenia rizík vyplynie, že je potrebné vykonať zvýšenú starostlivosť a klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie, tak je povinná osoba povinná vykonať identifikáciu klienta prostredníctvom ďalších dokumentov, údajov alebo informácií a vykonať ďalšie opatrenia na overenie alebo potvrdenie predložených dokumentov a

1. vyžiadať písomné potvrdenie od inej banky, zahraničnej banky, ktorá pôsobí na území členského štátu, alebo finančnej inštitúcie, ktorá pôsobí na území členského štátu, že je jej klientom,

2. zabezpečiť vykonanie prvej platby prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v banke alebo v zahraničnej banke pôsobiacej na území členského štátu, ak klient predložil doklad preukazujúci existenciu takéhoto účtu, alebo

3. overiť identifikáciu klienta v rozsahu, v akom to umožňuje poskytovanie platobnej iniciačnej služby alebo služby informovania o platobnom účte inou povinnou osobou, ak bola touto povinnou osobou vykonaná aspoň základná starostlivosť.

2. Pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou

1. zistiť pôvod majetku a pôvod finančných prostriedkov použitých pri obchodnom vzťahu alebo pri obchode,

2. priebežne a podrobne monitorovať obchodný vzťah.

Za účelom zabránenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti zákon ďalej ustanovuje pre povinné osoby, okrem uvedenej základnej povinnosti vykonať jeden z druhov starostlivosti vo vzťahu ku klientovi aj ďalšie osobitné povinnosti, a to napríklad venovať pozornosť každému riziku legalizácie a prijať náležité opatrenia, odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu či obchodu alebo ho ukončiť, ak nemôžno vykonať starostlivosť v potrebnom rozsahu z dôvodov na strane klienta, zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do jej ohlásenia finančnej spravodajskej jednotke atď.

Záver

Právna úprava ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti je pomerne obsiahla a výrazne sa v nej odzrkadluje európska legislatívna iniciatíva. Cieľom tohto článku nebolo uchopiť a rozviesť celú problematiku legislatívnych opatrení v boji proti praniu špinavých peňazí v Slovenskej republike, ale skôr iba priblížiť filozofiu platnej právnej úpravy ochrany proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a jej hlavné štrukturálne prvky. Možno ešte podotknúť, že je to podnikateľská sféra, na ktorú zákonodarca kladie povinnosti pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, to znamená, že práve od podnikateľských subjektov do veľkej miery závisí úspešnosť v boji proti praniu špinavých peňazí. V tejto súvislosti však nemožno, samozrejme, opomenúť kvalitu nastavenia právnej úpravy či kvalitu výkonu dohľadu zo strany príslušných orgánov verejnej moci.

Mgr. David Benčat
advokátsky koncipient

Doležal & Partners, s. r. o.

Michalská 9
811 03 Bratislava,

Tel.: +421 245 529 779
E-mail:  bratislava@dolezalpartners.com