Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži, čo vyplýva z jej zaradenia. Podnikateľ má k dispozícii aj súkromnoprávne ochranné prostriedky, akými sú, reštitučné, reparačné, zdržovacie a satisfakčné nároky (§ 20, ktorý odkazuje na § 53 a § 55).[1] Ochrana podľa ustanovení § 20 a 51 nie je rovnaká. Ochrany obchodného tajomstva podľa § 20 sa možno domáhať aj v tých prípadoch, kedy nejde o súťažné vzťahy, teda nemusí dôjsť k naplneniu generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 OBZ.[2]  Ak je právo k obchodnému tajomstvu porušené alebo ohrozené, vždy sa použijú ust. § 55a až 55d OBZ, ktoré sú lex specialis k všeobecným prostriedkom právnej ochrany proti nekalej súťaži podľa paragrafov v predchádzajúcej vete (§ 53 a 55) a obsahujú hmotnoprávnu aj procesnoprávnu úpravu právnych prostriedkov ochrany.[3] Prostriedky ochrany vyplývajú aj z § 264 Trestného zákona[4], ktorý hovorí okrem iného, o ohrození obchodného tajomstva, a to tak, že ten, kto vyzvedá tajomstvo v úmysle vyzradiť ho alebo ho úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podobne znie aj § 265 Trestného zákona, ktorý pojednáva o zneužívaní informácií v obchodnom styku, ktoré získal v rámci svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo vo svojej funkcii. Trestné právo sa však uplatní pri závažnejších porušeniach. Pri menej závažných prichádza do úvahy, pri úmyselnom vyzradení obchodného tajomstva, priestupok podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch[5], ktorý hovorí, že: „Priestupku sa dopustí ten, kto spôsobom odporujúcim zákonu úmyselne vyzradí obchodné alebo bankové tajomstvo alebo skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť.“ Okrem toho nachádzame paralelu aj s procesným právom, najmä v oblasti dokazovania a unesenia dôkazného bremena, že ide naozaj o porušenie obchodného tajomstva.[6]  Samotný Civilný sporový poriadok uvádza najmä pri výsluchu svedkov, aby samotný svedok zachovával mlčanlivosť o údajoch chránených podľa osobitného predpisu a inú zákonom ustanovenú alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti, pod čo spadá aj obchodné tajomstvo napriek tomu, že zákon to výslovne neuvádza.[7] Taktiež nachádzame v § 176 možnosť súdu vylúčiť verejnosť, ak by verejné prejednanie sporu ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu, čo sa však musí aj dokázať. Ak sa to dokáže a vymedzí sa predmet mlčanlivosti – obchodné tajomstvo – súd vylúči verejnosť.[8]          

Rozsudok súdneho dvora EÚ zo 14. februára 2008 vo veci C-450/06 Varec SA v. Belgicko, v ktorom sa súdny dvor vyjadril, že: „vzhľadom k mimoriadne vážnej škode, ktorá by mohla vzniknúť, ak by boli určité informácie neoprávnene poskytnuté konkurentovi, musí byť vždy dotknutému hospodárskemu subjektu daná možnosť, aby uplatnil námietku dôvernosti informácie alebo obchodného tajomstva.“          

Okrem ochranných prostriedkov svojpomoci zákon uvádza aj právne prostriedky, ktorými sa zabezpečuje ochrana pred porušením a ohrozením obchodného tajomstva, a to právne prostriedky predbežnej právnej ochrany, resp. neodkladné opatrenia podľa § 55b OBZ, ochrany vo veci samej, resp. nápravné opatrenia podľa § 55c OBZ a zverejnenie rozhodnutia vo veci samej podľa § 55d OBZ. Tieto prostriedky obchodného zákonníka sú špeciálnou úpravou neodkladných opatrení a aplikujú sa pred všeobecnou úpravou týchto opatrení, ktoré sú v Civilnom sporovom poriadku (ďalej ako „CSP“)[9]. CSP sa využije v prípade náležitosti podania, podmienok podania, ale aj na postup pri vydávaní neodkladného opatrenia.[10] Ide o odlišnú úpravu z viacerých dôvodov, napríklad to, že Obchodný zákonník nepovažuje predbežnú ochranu, včítane neodkladných opatrení za konania vo veci samej (na rozdiel od CSP). V zmysle práva nekalej súťaže v Obchodnom zákonníku a taktiež aj podľa Smernice[11] sú neodkladné opatrenia podľa § 55b OBZ vždy len predbežnou formou ochrany. CSP rozširuje uplatniteľné nároky o základné okruhy žalobných petitov, ktoré sú prípustné pred súdmi Slovenskej republiky. Žalobou možno žiadať splnenie povinnosti[12], určenie, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ako aj určenie právnej skutočnosti, či existuje, pričom tento výpočet je demonštratívny. Pri porovnávaní vidíme, že § 53 ustanovuje žalobné nároky, ktoré sú špecifické variácie žaloby o uloženie, resp. splnenie povinnosti.

V rámci všeobecnej úpravy ochrany nekalej súťaže (ktorá je upravená v treťom diele piatej hlavy zákona a ktorá je procesnoprávna) sa môže majiteľ tajomstva domáhať, aby sa rušiteľ tajomstva zdržal protiprávneho konania a protiprávny stav odstránil, taktiež aby nahradil spôsobenú škodu, poskytol primerané zadosťučinenie, a to aj v peniazoch, a taktiež možno žiadať aj vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem súťažiteľa, ktorého právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, resp. majiteľa tajomstva, sa môže navrhnúť použitie jedného alebo viacerých právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži podľa § 53 a 55 všetkými osobami, ktorých práva boli ohrozené alebo porušené nekalou súťažou. Môže ísť o iného súťažiteľa, spotrebiteľa, iné osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou dotknuté alebo právnické osoby, ktoré zastupujú záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov, pričom však títo zástupcovia sa môžu domáhať len zdržania sa konania a odstránenia závadného stavu a uverejnenia rozhodnutia na rušiteľov účet.[13]

V momente, čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu, alebo sa právoplatne skončilo, žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania nie sú prípustné; to však nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k už začatému sporu ako intervenienti podľa všeobecných ustanovení.[14] Právoplatné rozsudky, ktoré boli vydané o týchto nárokoch k žalobe aj v prípade jedného oprávneného sú účinné aj pre ďalších oprávnených.[15] Súťažiteľ má právo vzniesť akýkoľvek žalobný nárok. V prípade, ak sa konanie vo veci zdržania sa konania alebo odstránenia závadného stavu začalo alebo sa právoplatne skončilo, iná osoba už žalobu v tejto veci podať nemôže (týka sa to len týchto dvoch dôvodov, teda môže napríklad žiadať náhradu škody).[16] Je to opodstatnené tým, aby sa zamedzilo hromadeniu žalôb a zaťažovaniu súdov. To, že ide o rovnakú vec, a teda o stratu práva na podanie žaloby, určujú dve podmienky, a to petit formulovaný ďalším žalobcom (poškodeným), ktorý musí smerovať k priznaniu nároku, ktorý už uplatnil prvý žalobca, a taktiež rovnaký žalobný nárok, ktorý musí byť odôvodnený uskutočnením rovnakého nekalosúťažného konania zo strany rovnakého žalovaného.[17] V jednom zo svojich rozhodnutí Najvyšší súd SR ustanovil, že zdržania sa konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje právo majiteľa obchodného tajomstva, sa môže navrhovateľ domáhať iba vtedy, ak konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, stále trvá, alebo hrozí, že sa bude opakovať. Hrozbu opakovania protizákonného konania však netreba interpretovať ako zreteľné nebezpečenstvo opakovania, ale skôr ako objektívnu možnosť opakovania. Zdržovacou žalobou sa však nemožno domáhať toho, aby súd rušiteľovi zakázal prevádzkovať jeho živnosť.[18] Pre odstránenie závadného stavu je, rovnako ako pri zdržaní sa konania, vecou úspechu v súdnom konaní podmienka trvania protiprávneho konania.

V prípade náhrady škody platí § 757, ktorý ustanovuje, že aj škoda, ktorá vyplýva z porušenia povinnosti podľa § 44 a nasl., bude nahrádzaná podľa ustanovenia § 373 a nasl. Uhrádza sa skutočná škoda aj ušlý zisk. Platí princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie. Výška škody a jej ustanovenie závisí od viacerých rôznorodých faktorov, ako sú napr. negatívne hospodárske dôsledky vrátane ušlého zisku, ktoré boli spôsobené poškodenej strane, prípadný neoprávnený zisk porušovateľa a vo vhodných prípadoch iné skutočnosti než ekonomické faktory, ako je morálna ujma spôsobená vlastníkovi obchodného tajomstva neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva.

V rámci primeraného zadosťučinenia rozlišujeme primerané zadosťučinenie peňažné a nepeňažné. Môže nastať viacero situácií, kedy prichádza tento právny prostriedok na rad, napríklad pri zásahu do dobrej povesti právnickej osoby alebo dobrého mena v prípade fyzickej osoby. Primerané peňažné zadosťučinenie môže byť pre poškodeného správnym prostriedkom, lebo mu pokryje skutočné náklady, ktoré musel vynaložiť kvôli konaniu druhej strany, no taktiež slúžia na odškodnenie za strpený stav. Nepeňažné zadosťučinenie však môže byť v mnohých prípadoch lepšia náhrada, pretože možno žiadať zverejnenie informácií, ktoré budú odstraňovať následky konania rušiteľa dostatočným spôsobom. Výdavky, ktoré bude musieť kvôli tomu vynaložiť, sú častokrát vyššie ako samotné peňažné zadosťučinenie pre poškodeného. Najprv súd uvažuje nad nepeňažným zadosťučinením a až následne sa uvažuje nad peňažným, prípadne nad súbehom oboch foriem zadosťučinenia. Podľa zákona sú však obe formy zadosťučinenia rovnocenné a teda závisí od okolností prípadu. Vo vhodných prípadoch môžu súdy takisto stanoviť náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností, ako je minimálna výška odmien alebo poplatkov, ktoré by musel porušovateľ zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať dotknuté obchodné tajomstvo.

Na rozdiel od náhrady škody, kedy sa uhrádza celá škoda, v prípade primeraného zadosťučinenia, ako to aj vyplýva z pomenovania, sa uhrádza ujma len primerane. Výška a rozsah primeraného zadosťučinenia sa určuje v mieste a čase ujmy, ale závisí aj od iných okolností prípadu, ktoré sú hodné osobitného zreteľa.

Na bezdôvodné obohatenie sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže tento inštitút je upravený výlučne v rámci § 451 a nasl. OZ. Pri nekalej súťaži sa vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje minimálne.
           
V prípade osobitnej, resp. špeciálnej úpravy, prvá, ktorú zákon spomína, je predbežná právna ochrana (neodkladné opatrenia), v rámci ktorej môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu či viac povinností, ktoré spočívajú v ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva, zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru, ktorý porušuje právo k obchodnému tajomstvu, zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania, zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu. Musí byť poskytnutá rýchlo a efektívne a preto nie je potrebné rozsiahle preukazovanie relevantných okolností, ale postačí presvedčenie súdu s dostatočnou istotou.[19] Zákon uvádza okolnosti, ktoré musí súd zobrať do úvahy, resp. prihliadať na nich pri uvažovaní nariadenia neodkladného opatrenia, a to z dôvodu ochrany podnikateľa pred ekonomickými škodami a samozrejme, zásahu do slobody podnikať. Ide o hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva, opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva, konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy, spôsob a dôsledok porušenia obchodného tajomstva, oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb, verejný záujem a ochranu práv. Nato, aby sa zabránilo neoprávneným a neopodstatneným nárokom, môže súd nariadiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určuje súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote, ktorú určil súd, zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva z dôvodu vyslobodenia sa z neodkladného opatrenia. Zložením zábezpeky však nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.
           
Ďalším právnym prostriedkom ochrany sú nároky vo veci samej, resp. nápravné opatrenia. Pri nápravných opatreniach môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva súd v konaní vo veci samej uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viacero nápravných opatrení spočívajúcich v ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva, zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania, zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok, alebo elektronických súborov alebo ich častí, ktoré obsahujú alebo tvoria obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní majiteľovi obchodného tajomstva. Ide o hmotnoprávne nároky, na ktoré sa vzťahuje premlčacia lehota.[20] Zákon umožňuje majiteľovi tajomstva sa voči rušiteľovi domáhať aj úpravy tovaru, ktorý porušuje právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k tajomstvu, stiahnutia tovaru porušujúceho právo k tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením nedôjde k narušeniu ochrany tajomstva, alebo zničenia tovaru porušujúceho právo k tajomstvu. Tak ako pri neodkladných opatreniach, súd tu taktiež prihliada na skutočnosti menované v § 55b ods. 5. Aj v rámci nápravných opatrení môže súd uvážiť okolnosti prípadu, a to tak, že namiesto nich môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu, ak v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel ani nemohol za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene, vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú ujmu a peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá. Výška tejto náhrady však nesmie presiahnuť výšku, ktorú by mal rušiteľ tajomstva uhradiť, ak by požiadal o oprávnenie na využívanie tajomstva, a to za obdobie, za ktoré sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.
           
Posledný z trojice právnych prostriedkov ochrany je zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Majiteľ tajomstva môže navrhnúť súdu, aby nariadil rušiteľovi tajomstva povinnosť zverejniť rozhodnutie vo veci samej alebo jeho časť na rušiteľove náklady, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia tajomstva. Zároveň súd môže určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa tajomstva, v ktorých má byť rozhodnutie zverejnené. Okrem iného, súd stanoví taktiež spôsob alebo rozsah zverejnenia (v tlači, na internete, atď.).[21] Súd berie do úvahy viaceré faktory, podľa ktorých rozhodne, a to na hodnotu tajomstva, konanie rušiteľa tajomstva, vplyv porušenia tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia tajomstva. Aby sa zamedzilo budúcim sporom, je potrebné, aby súd určil rozsah, formu a spôsob, teda či sa má zverejniť celé rozhodnutie alebo len jeho časť, aký typ a veľkosť písma a pod. Zverejnenie rozhodnutia slúži na to, aby takáto sankcia pôsobila odstrašujúco pre rušiteľa. Rozhodnutia sú, samozrejme, anonymizované, a to najmä z dôvodu, aby sa nevyzradilo obchodné tajomstvo širokej verejnosti. Rušiteľ však anonymizovaný nie je (presne z dôvodu odstrašenia budúceho podobného konania). Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj obsah, formu a spôsob uverejnenia. Toto právo sa týka nielen navrhovateľa, ale aj druhej strany. To znamená, že ak spore bude úspešný navrhovateľ, takéto uverejnenie rozsudku môže napomôcť k očisteniu jeho mena, avšak ak uspeje druhá strana, a teda súd označí konanie za konanie, ktoré neporušuje zákon, táto druhá strana môže taktiež uverejnenie rozsudku navrhnúť.

Martin Harbaľ,
právny asistent

OVEČKOVÁ, O., CSACH, K.: Obchodné právo 1. Všeobecná časť a súťažné právo. Bratislava :     Wolters Kluwer s. r. o., 2019 ISBN 978-80-571-0176-5.

PATAKYOVÁ, M. a kol.: Obchodný zákonník: komentár. 5. vyd. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 74      ISBN 978-80-89603-46-6.

STRÉMY, J. Súkromnoprávne prostriedky ochrany spotrebiteľa pred nekalou súťažou. Acta    facultatis iuridicae Universitatis Comenianae: vedecký časopis Právnickej fakulty.           Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2016, 35(2), s. 225 ISSN 1336-6912.

ŠTENGLOVÁ, I., DRÁPAL, L., PÚRY, L., KORBEL, F.: Obchodní tajemství. Praktická        příručka. Praha: Linde Praha, a. s., 2005, s. 83 ISBN 80-7201-559-1.

VOZÁR, J.: Právo proti nekalej súťaži. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo slovenskej akadémie        vied, 2013, s. 222 ISBN 978-80-224-1272-8.

ŽITŇANSKÁ, L. – OVEČKOVÁ, O. a kolektív.: Obchodné právo. Obchodné spoločnosti. 1.            zväzok. 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : IURIS LIBRI, spol. s. r. o., 2013,     s. 535. ISBN 978-80-89635-05-4.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1. januára 2001, sp. zn. 5 Obo 269/01.

Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane             nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva).

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.