Na chorvátskych druhostupňových súdoch sa každé rozhodnutie prijaté rozhodovacím zložením musí zaslať registrovému sudcovi dotknutého súdu pred tým, ako sa považuje za formálne vydané a môže byť doručené účastníkom konania.
Registrového sudcu určuje predseda príslušného súdu. V praxi má právomoc prerušiť vyhlásenie rozsudku a vydať pokyny rozhodovaciemu zloženiu. Jeho zásah a jeho meno nie sú účastníkom konania známe.

Ak rozhodovacie zloženie nevyhovie jeho pokynom, registrový sudca môže požiadať o zvolanie zasadnutia kolégia. Toto kolégium môže vydať „právne stanovisko“ záväzné pre všetky rozhodovacie zloženia, ktoré patria do kolégia. Dotknuté rozhodovacie zloženie, ktoré už ukončilo svoje rozhodovanie, musí v prípade potreby zmeniť svoje predtým prijaté súdne rozhodnutie.

Podľa chorvátskeho Vyššieho obchodného súdu bol tento procesný mechanizmus doteraz odôvodnený potrebou zabezpečiť koherenciu judikatúry. Vzhľadom na pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie, a najmä so zásadou právneho štátu1, sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor.

Súdny dvor odpovedá, že právo Únie bráni tomu, aby vnútroštátne právo stanovovalo vnútroštátnemu súdu vnútorný mechanizmus, podľa ktorého:
• súdne rozhodnutie prijaté rozhodovacím zložením rozhodujúcim o veci môže byť zaslané účastníkom konania na účely ukončenia dotknutej veci len vtedy, ak jeho obsah schváli registrový sudca, ktorý nie je súčasťou tohto rozhodovacieho zloženia,
• zasadnutie kolégia tohto súdu má právomoc uložiť rozhodovaciemu zloženiu rozhodujúcemu o veci prostredníctvom vydania „právneho stanoviska“ povinnosť zmeniť obsah súdneho rozhodnutia, ktoré predtým prijalo, zatiaľ čo toto zasadnutie kolégia zahŕňa aj iných sudcov, než sú sudcovia tohto rozhodovacieho zloženia, ako aj prípadne osoby mimo dotknutého súdu, pred ktorými účastníci konania nemajú možnosť uplatniť svoje tvrdenia.

Záruka prístupu k nezávislému súdu zriadenému zákonom znamená, že rozhodovacie zloženie rozhodujúce o veci prijme samo rozhodnutie, ktorým sa ukončí konanie. Zloženie rozhodovacích zložení musí podliehať transparentným pravidlám, ktoré sú osobám podliehajúcim súdnej právomoci známe, aby sa vylúčil akýkoľvek neprimeraný zásah zo strany osôb, ktoré nie sú súčasťou rozhodovacieho zloženia a pred ktorými účastníci konania nemohli uplatniť svoje tvrdenia.

Je však prípustný procesný mechanizmus, ktorý s cieľom vyhnúť sa rozdielom v judikatúre alebo ich napraviť a zabezpečiť tak právnu istotu vyplývajúcu zo zásady právneho štátu, umožňuje sudcovi súdu, ktorý nie je členom príslušného rozhodovacieho zloženia, postúpiť vec rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu tohto súdu pod podmienkou, že: 1. vec ešte nebola prerokovaná pôvodne určeným rozhodovacím zložením; 2. okolnosti, za ktorých môže dôjsť k takémuto postúpeniu, sú jasne uvedené v uplatniteľnej právnej úprave, a 3. predmetný návrh nezbavuje dotknuté osoby možnosti zúčastniť sa na konaní pred týmto rozšíreným rozhodovacím zložením. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Patrí medzi ne právo na účinnú súdnu ochranu, základné právo na spravodlivý proces, nezávislosť sudcov, zásada kontradiktórnosti a prístup k súdu vopred zriadenému zákonom.

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 110/24
Luxemburg 11. júla 2024
Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-554/21 | HANN-INVEST, C-622/21 | MINERAL-SEKULINE a C-727/21 | UDRUGA KHL MEDVEŠČAK ZAGREB