Určenie materstva: určenie materstva predpokladá pôrod dieťaťa matkou. Nemocnica oznamuje narodenie dieťaťa matričnému úradu do 3 pracovných dní, ak matka rodí doma, táto povinnosť prechádza na jedného z rodičov. V prípade ak vznikli pochybnosti o tom, kto je matka dieťaťa, postupuje sa podľa §83 ods. 1,2 Zákona o rodine, a materstvo sa určí na základe skutočností zistených o pôrode dieťaťa súd. Návrh môže podať žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa alebo otec dieťaťa, alebo ten, kto má na tomto určení právny záujem, v tomto prípade ide o dieťa. Prvá aktívne legitimovaná je matka. Toto môže prichádzať do úvahy, ak chýba v matrike narodení zápis o matke dieťaťa alebo tam je zapísaná iná žena  na miesto matky alebo ide o nájdené dieťa, ku ktorému nebolo určené materstvo a tým pádom ani otcovstvo. Druhým aktívne legitimovaným na podanie návrhu je otec dieťaťa. Podľa §84 Zákona o rodine sa otcovstvo určuje na základe domnienok otcovstva. Ak nie je určená matka, tak sa nedá určiť ani otcovstvo, ale v takomto prípade sa môže otcovstva domáhať len domnelý otec dieťaťa. Posledným oprávneným podať návrh je ten, kto preukáže, že má na tomto určení právny záujem. 

V Slovenskom právnom poriadku sa stáva, že matka nechce byť s jej dieťaťom nijako spájaná. Tento priebeh môžeme nazvať aj utajený pôrod. Slovenský právny poriadok umožňuje, aby v rodnom liste nebola uvedená matka a tým pádom ani otec dieťaťa, keďže otcovstvo je podmienené určením materstva. Práve medzi takéto prípady môžeme zaradiť aj túto problematiku. Právnym základom utajeného pôrodu je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZZS“). Zákonodarca v §11 odseku 11 ZSS  umožňuje žene, ktorá zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov nechce byť s jej dieťaťom nijako spájaná. V takýchto prípadoch matka požiada písomne o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, vedie sa osobitná zdravotná dokumentácia v rozsahu zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom, ktorej súčasťou sú osobné údaje ženy a taktiež iné údaje.

Podľa Judikatúry súdu sa Európsky dohovor o ľudských právach musí uplatňovať v súlade so zásadami medzinárodného práva, najmä s tými, ktoré sa týkajú medzinárodnej ochrany ľudských práv. Pokiaľ zákonodarca poskytuje a sprístupnenie údajov v osobitnej zdravotnej dokumentácie, potom rozhodnutie matky je pre samotné dieťa konečné, bez akejkoľvek možnosti napadnutia tohto jednostranného úkonu. „De lege lata“je teda právo matky utajiť svoju identitu absolutizované a jej rozhodnutie pre dieťa neznamená nič iné ako odsúdenie na doživotnú neistotu a nevedomosť o svojom pôvode. Judikatúra Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách chráni primárne biologickú rodinu. Právo a sloboda matky končí tam, kde začína právo dieťaťa. V demokratickom a právnom štáte nesmie dochádzať k absolutizácií niektorého z práv chránených či už ústavou alebo ľudskoprávnymi dohovormi na úkor úplného vylúčenia iného práva,  ktoré je s ním v konflikte. Tak je to aj v tomto prípade, kde zákonodarca vytvoril stav, kedy právo matky utajiť svoju identitu popiera právo dieťaťa poznať svoj pôvod. Článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvuje právo dieťaťa poznať oboch rodičov, teda aj otca.

Čo sa týka určenia otcovstva v Slovenskom právnom poriadku, Zákon o rodine si v tomto prípade napomáha domnienkami určenia otcovstva. Právne domnienky sú vyvrátiteľné, čo znamená, že sa pripúšťa dôkaz opaku. Môže sa dokázať, že skutočnosť je v konkrétnom prípade iná, než ako uvádza uplatnená domnienka. Zákon o rodine upravuje určenie otcovstva, konkrétne v §84 až §96.

Určenie otcovstva prvou domnienkou sa uplatní vždy automaticky , ak je žena v čase narodenia dieťaťa vydatá alebo sa dieťa narodí v tzv. Ochrannej dobre po zániku manželstva.  Za otca dieťaťa sa vždy považuje manžel matky bez ohľadu na to, kto je biologický otec dieťaťa. Najprv je potrebné zaprieť prvú domnienku otcovstva na súde a po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa vysloví, že matrikový otec nie je otcom dieťaťa, možno určiť za otca súhlasným vyhlásením alebo zistením otcovstva biologického sploditeľa dieťaťa. Ochrannú dobu možno prelomiť jedine ak sa tehotná žena do pôrodu znova vydá. Ochranná doba je 300 dní po zániku manželstva. Ak sa žena vydá v ochrannej dobe, za otca sa považuje neskorší manžel.

Druhou domnienkou je , uznanie otcovstva. Uznanie otcovstva sa nachádza v Zákone o rodine, konkrétne v §90-92. druhú domnienku možno uplatniť len v prípade, že otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky, respektíve bola prvá domnienka úspešne v súdnom konaní vyvrátená. Súhlasné vyhlásenie musí byť urobené pred matričným úradom alebo súdom podľa výberu rodičov.

Treťou domnienkou je určenie otcovstva. Ak nedošlo k určeniu otcovstva prvou domnienkou alebo druhou domnienkou, nasleduje tretia domnienka. Súd určí za otca muža, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, rozhodnom pre narodenie dieťaťa. Tento čas je 300 až 180 dní pred pôrodom. V praxi sa preukazovanie otcovstva v súčasnosti preukazuje vykonaním DNA testov, ktoré sú na 99,99% presné. Platí, že otcovstvo určené treťou domnienkou nemožno zaprieť. Na základe rozhodnutia súdu o určení otcovstva sa následne vykoná zápis na matričnom úrade v matričnej knihe, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko otca dieťaťa.

Viktória Trešňáková
Paralegal – Právny Asistent

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@actlegal-mph.com