Zabezpečenie efektívnej ochrany a realizácie práva duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo je v súčasnosti veľmi významným nástrojom ekonomického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, pretože s ním priamo súvisí rozvoj technológií a spoločnosti samotnej. Najmä v posledných dvadsiatich rokoch však dochádza k trvalo rastúcemu negatívnemu javu porušovania práv duševného vlastníctva. Zabezpečenie ich náležitej ochrany je tak v súčasnosti predmetom národných i medzinárodných záujmov.[2]

Aktuálnou výzvou pre právo duševného vlastníctva je najmä schopnosť reagovať na požiadavky digitálnej éry, kde tradičné koncepcie čelia novým problémom. Články 34 a 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) zakazujú množstevné obmedzenia dovozu medzi členskými štátmi. Tieto obmedzenia nesmú brániť európskej ekonomickej integrácii a voľnému pohybu tovaru a služieb, čo je kľúčové pre princíp vyčerpania práv, ktorý ovplyvňuje paralelné dovozy a rozsah ochrany pred súbežnými dovozmi výrobkov s právami duševného vlastníctva.

Na medzinárodnej úrovni je základným dokumentom pre vyčerpanie práva k autorským dielam Zmluva o autorskom práve uzavretá Svetovou organizáciou duševného vlastníctva, ktorá umožňuje stanoviť podmienky vyčerpania práv pri prvom predaji diela. V EÚ je tento princíp harmonizovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29 z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá vyvažuje ochranu autorských práv a voľný pohyb tovaru.

Jedným z najväčších problémov týkajúcich sa princípu vyčerpania práva vo vzťahu k autorským dielam je jeho aplikácia tohto na počítačové programy, ktoré sú chránené rovnako ako literárne diela podľa čl. 2 Bernského dohovoru. Táto ochrana sa vzťahuje na počítačové programy bez ohľadu na ich formu. V rámci EÚ je princíp vyčerpania práva na počítačové programy upravený v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/24/ES. Problém vzniká pri interpretácii, kedy vyčerpanie práva nastáva len pri šírení pevných rozmnoženín diela, ako sú DVD alebo iné pamäťové médiá.

Otáznym ostáva, či stiahnutie programu z internetu na základe licenčnej zmluvy za odplatu možno považovať za vyčerpanie práva. Smernica o právnej ochrane počítačových programov bola prijatá v čase, keď sťahovanie nebolo bežné, čo teraz spôsobuje problémy. Podľa Súdneho dvora Európskej únie v prípade UsedSoft č. C-128/11 dochádza k vyčerpaniu práva, keď nositeľ autorského práva sprístupní rozmnoženinu diela za úhradu a uzavrie licenčnú zmluvu na neobmedzený čas, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe. Toto rozhodnutie vyvolalo medzi odborníkmi rôzne názory, pretože pro futuro nastoluje viaceré problémy, ktorými bude potrebné sa zaoberať.

Európska komisia prijala ešte v roku 2014 dve oznámenia:

1. Akčný plán na riešenie porušení práv duševného vlastníctva v EÚ,
2. Stratégiu na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách.

Cieľom akčného plánu EÚ bolo stanoviť rad opatrení slúžiacich na presadzovanie práv duševného vlastníctva na obchodnej úrovni a vyhodnotiť možnosti zlepšenia prostriedkov Komisie za účelom podporiť vyššie štandardy v oblasti práva duševného vlastníctva v tretích krajinách a prispieť tak k zastaveniu obchodu s tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že ročná strata vyplývajúca z porušení práva duševného vlastníctva pre svetové hospodárstvo predstavuje približne 200 miliárd EUR.

Najčastejšie riziká v kontexte ohrozovania práv duševného vlastníctva

V súčasnej dobe je zneužitie duševného vlastníctva jednou z najčastejších foriem porušenia práv, najmä v súvislosti s ochrannými známkami. Ak niekto použije váš výrobok alebo nápad, ktorý je ochrannou známkou, bez vášho súhlasu alebo sa pokúsi o neoprávnené zhotovovanie kópií a falzifikovanie produktov chránených ochrannou známkou, tak sú s tým spojené negatívne právne následky.[3]

Na Slovensku je v spojitosti s ochrannými známkami známy prípad, kedy ruská banka Sberbank vstúpila v roku 2012 na slovenský trh. Ešte predtým si v auguste 2011 zaregistroval doménu sberbank.cz a založil obchodnú spoločnosť Zber Bank s.r.o. iný podnikateľ, čo viedlo k dlhým sporom, v ktorých ruská banka argumentovala, že obchodná spoločnosť nevyvíja žiadnu aktivitu a nakoniec boli majetkové práva k doméne priznané ruskej banke.

Predchádzanie problémom a registrácia ochrannej známky

Registrovaním ochrannej známky majiteľ predchádza zámene názvu alebo produktov, poškodeniu reputácie a neoprávnenému kopírovaniu v rámci duševného vlastníctva, ktoré môže byť označené ochrannou známkou.

V mnohých prípadoch môžu totiž produkty, názvy spoločností alebo logo vykazovať určitú zameniteľnosť. V prípade ochrannej známky má jej majiteľ právo žiadať o stiahnutie z obehu produktov, ktoré by mohli vytvárať zavádzajúcu podobnosť s jeho ochrannou známkou. Ak je majiteľ ochrannej známky svedkom kopírovania svojej ochrannej známky, má možnosť žiadať o finančnú náhradu alebo zničenie tovaru zasahujúceho do práv duševného vlastníctva.

Registrácia ochrannej známky teda predstavuje kľúčový krok pre ochranu značky a zabezpečenie jej unikátnej identity na trhu.

Po  zaregistrovaní ochrannej známky, toto označenie nemôže, bez udelenia predchádzajúceho súhlasu od vlastníka ochrannej známky, používať nikto iný okrem jej vlastníka.  Ochranná známka môže byť zaregistrovaná pre jedného podnikateľa ako individuálna ochranná známka alebo pre skupinu podnikateľov ako kolektívna ochranná známka. Takouto ochrannou známkou môžu byť slová, akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť, číslice, obrázky, tvary alebo ich kombinácie, ktoré môžu odlíšiť váš výrobok od výrobku iného podnikateľa. Ochrannou známkou nemôže byť zvukový záznam, rovnako tak ani označenie alebo údaj, ktoré sa stali obvyklými v bežnom alebo obchodnom jazyku, je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi a nesmie klamať verejnosť najmä o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode tovarov.

Ako požiadať o registráciu ochrannej známky?

O zápis ochrannej známky sa žiada prostredníctvom prihlášky zverejnenej Úradom priemyselného vlastníctva (ďalej len „Úrad"). Po jej podaní Úrad preskúma, či prihláška spĺňa všetky potrebné náležitosti. Ak tieto náležitosti spĺňa, zverejní prihlášku v Úradnom Vestníku, čím začína plynúť 3 mesačná lehota na podanie námietok proti prihláške. Pokiaľ nikto nepodá v lehote 3 mesiacov žiadne námietky alebo sa konanie o námietkach skončilo rozhodnutím o zastavení konania či zamietnutím námietok, Úrad zapíše ochrannú známku do registra ochranných známok.

Ochranná známka platí po dobu 10 rokov, ale počíta sa už odo dňa podania prihlášky. Najskôr v poslednom roku platnosti ochrannej známky si môžete podať žiadosť o obnovu ochrannej známky, ktorá bude obnovená znovu na 10 rokov, pričom táto doba sa následne bude počítať odo dňa, kedy skončila platnosť pôvodnej ochrannej známky.

Poplatok za podanie žiadosti o registráciu ochrannej známky predstavuje pri individuálnej kolektívnej známke do troch tried tovarov a služieb 166 €, pri kolektívnej ochrannej známke 332 €. Za každú ďalšiu triedu tovarov sa poplatok zvyšuje o 20 €. Ochrannú známku s platnosťou pre územie všetkých členských štátov EÚ si môžete zaregistrovať na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Mimo štátov EÚ sú ochranné známky upravené medzinárodnými dohodami, medzinárodné ochranné známky registruje Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO).

Ako sa brániť v prípade, že sú Vaše práva porušované?

V prípade zásahu do práv majiteľa predmetu duševného vlastníctva je nutné individuálne posúdiť, ktoré odvetvie práva poskytuje efektívne prostriedky k zamedzeniu ďalšieho zásahu do práv, odstránenia následkov zásahu, k náhrade škody, vydania bezdôvodného obohatenia či potrestaniu porušovateľa.

Civilná žaloba je najčastejšie využívaným a významným prostriedkom ochrany práv duševného vlastníctva. Podaním žaloby na civilnom súde však nezaniká právo oprávnenej osoby domáhať sa ochrany prostriedkami práva verejného. Civilné konanie tak často prebieha popri konaní trestnom alebo správnom. Navyše môže nastať situácia, kedy rozhodnutie v priestupkovom alebo trestnom konaní je podkladom pre civilné konanie, a to napríklad ak nie je možné v priestupkovom alebo trestnom konaní určiť výšku škody, ktorú má porušovateľ nahradiť oprávnenej osobe.[4]

V konaní o ochrane práv musí žalobca preukázať existenciu svojho práva ako aj jeho trvanie v dobe uskutočnenia zásahu. Toto však nemusí byť jednoduché, najmä pri autorských dielach, ktoré nemajú širokú publicitu. Na druhej strane, uniesť dôkazné bremeno o existencii priemyselných práv je s ohľadom na ich registračný charakter všeobecne neproblematické.[5]

V prípade vzniku sporu je dôležité dôkladne zvážiť spôsob právnej ochrany. Okrem rôznych mimosúdnych spôsobov riešenia sporov napríklad formou rozhodcovského konania alebo mediáciou treba v prípade súdneho konania starostlivo zvážiť aj vhodný druh žaloby v zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom podľa § 90 CSP netreba zabúdať na povinné zastúpenie advokátom. Významný inštitút predstavujú aj neodkladné opatrenia, ktorými súd môže nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva.[6]

Vzhľadom na predmet záujmu práva duševného vlastníctva ho môžeme považovať za hybridné právne odvetvie s pomerne širokými právnymi i mimoprávnymi interdisciplinárnymi súvislosťami. Napredovanie spoločnosti a ekonomický rozvoj je do značnej miery závislý od tvorivosti a inovácií, ktoré sú základnými charakteristickými rysmi duševného vlastníctva. Je potrebné rozvíjať domáce riešenia problémov v záujme postupného rastu materiálnych i nemateriálnych potrieb jednotlivca a celej spoločnosti. Civilné právo je zamerané na ochranu súkromného záujmu nositeľa práv a ponúka mu viacero nárokov, ktorých sa môže prostredníctvom žaloby domáhať proti porušiteľovi jeho práv. Pričom zákonné garancie ochrany nám ponúkajú aj verejnoprávne prostriedky trestného a správneho práva.

Na ochranu svojich práv môže každá dotknutá osoba použiť široké spektrum právnych inštitútov, ako napríklad domáhanie sa zákazu zásahu, napr. zákazu používania ochrannej známky alebo napodobeniny ochrannej známky na tovare iného podnikateľa a odstránenia následkov tohto zásahu, ktorý môže predstavovať zničenie tovaru, na ktorom sa neoprávnene nachádza ochranná známka alebo napodobenina ochrannej známky. Okrem toho môže mať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo právo na náhradu škody, čo dokáže v každom jednotlivom prípade posúdiť advokát.

Môžeme konštatovať, že vyššia úroveň právnej ochrany zabezpečená štátom má vplyv na tvorbu predmetov duševného vlastníctva, pretože tvorcovia sú motivovaní tvoriť v takom právnom prostredí, ktoré im súčasne poskytuje adekvátne prostriedky na ochranu svojich práv.[7]

Bc. Margaréta Hradňanská,
paralegal