Právo na tlmočníka podľa medzinárodného práva

Právo na tlmočníka je výslovne upravené v ustanovení článku 14 ods. 3 písm. f) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach /Vyhláška MZV 120/1976 Zb./ (International Covenant on Civil and Political Rights), kde sa uvádza, že každý kto je obvinený z trestného činu má sa mu poskytnúť pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku alebo nehovorí jazykom, ktorý sa používa pri súde. Tento článok je všeobecne akceptovaný medzinárodným spoločenstvom. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) má v tomto smere pomere rozvinutú judikatúru týkajúcu sa výkladu práva na tlmočníka podľa článku 6 ods. 3 písm. e) Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého ustanovenie je veľmi podobné tomu obsiahnutému v článku 14 ods. 3 písm. f) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „MPoOPP“).

Právo na tlmočníka je možné nájsť nielen v uvedenom článku MPoOPP ale i v podobe rôznych záruk spravodlivého súdneho súdneho konania upravených v článku 14 MPoPP, pričom ide o minimálne záruky na zabezpečenie spravodlivého súdneho procesu. Nakoľko je právo na tlmočníka súčasťou práva na spravodlivý súdny proces, môže nastať situácia kedy sa tlmočník automaticky neustanovuje avšak je potrebný na riadne uplatnenie práva na spravodlivý súdny proces. Išlo by o prípad, kedy obvinený chce predvolať svedka, ktorý má vypovedať v cudzom jazyku a teda vypočutie tohto svedka by si vyžadovalo ustanovenie tlmočníka.

Z hľadiska nákladov na prekladateľa Článok 14 bod 3 písm. f)  MPoPP v originálnom (anglickom) znení hovorí o „the free assistance of an interpreter“ , čo znamená bezplatná pomoc tlmočníka. Žiaľ do slovenského prekladu MPoPP sa dôležité slovo „free“ nepremietlo. Poznámka č. 13 Komisie pre ľudské práva vykladá toto znenie tak, že sa poskytuje bezplatne každému obvinenému tlmočník, pričom náklady znáša štát a nie obvinený. Rozhodnutia ESĽP v tomto smere podporujú uvedené, pričom sú odôvodnené skutočnosťami, že akékoľvek náklady na tlmočenie by mal hradiť štát pretože tlmočník pomáha súdu rovnako ako obžalovanému a je ho možné považovať spolu s úradníkmi a súdnou sieňou za technickú súčasť štátnych zariadení.

Právo konať vo svojom jazyku podľa slovenského práva

Právo konať vo svojom jazyku je garantované Ústavou SR a to článkom 47 ods. 4, v zmysle ktorého každý kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie má právo na tlmočníka. Rovnako ako v medzinárodnoprávnej úprave i v zmysle slovenského práva je právo na tlmočníka považované za jeden z atribútov spravodlivého súdneho procesu.

Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení §-u 155 upravuje právo strany konať vo svojom jazyku alebo v jazyku, ktorému strana rozumie. Teda strane nemusí byť umožnené konať v jej materinskom jazyku, bude postačovať ak sa jej umožní konať napr. v niektorom zo svetových jazykov, ktorému strana pochopiteľne musí ale rozumieť.

Súčasťou práva konať vo svojom jazyku je aj právo strany uskutočňovať podania vo svojom jazyku ako i právo na preklad písomností ostatných strán konania.

Rovnako ako podľa medzinárodného práva aj v zmysle slovenskej právnej úpravy trovy, ktoré vznikli v súvislosti s právom strany konať vo svojom jazyku znáša štát.