V Bulharsku bola istá osoba zapísaná do policajného registra v rámci vyšetrovania pre krivú svedeckú výpoveď. Táto osoba bola napokon uznaná za vinnú zo spáchania tohto trestného činu a odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Po odpykaní tohto trestu bolo jej odsúdenie zahladené. Následne požiadala o svoj výmaz z policajného registra. Podľa bulharského práva sú údaje, ktoré sa jej týkajú, uchovávané v tomto registri a orgány, ktoré k nim majú prístup, ich môžu spracovávať bez akéhokoľvek časového obmedzenia iného ako smrť tejto osoby. Jej žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že právoplatné odsúdenie v trestnom konaní, a to ani po jeho zahladení, nepatrí medzi dôvody výmazu záznamu zápisu v policajnom registri. Bulharský Najvyšší správny súd, na ktorý bol podaný opravný prostriedok, položil Súdnemu dvoru otázku.

Súdny dvor vo svojom rozsudku rozhodol, že všeobecné a nediferencované uchovávanie biometrických a genetických údajov osôb, odsúdených za úmyselný trestný čin, až do ich smrti je v rozpore s právom Únie.

Súdny dvor uvádza, že osobnými údajmi uchovávanými v policajnom registri v Bulharsku sú najmä snímané odtlačky prstov, fotografia, ako aj odber vzoriek na účely profilovania DNA. Tento register obsahuje aj údaje týkajúce sa trestných činov spáchaných dotknutou osobou a jej odsúdení z tohto dôvodu. Tieto údaje môžu byť nevyhnutné na overenie, či je dotknutá osoba zapojená do iných trestných činov, než je trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená. V súvislosti so všetkými týmito osobami však neexistuje rovnaký stupeň rizika účasti na iných trestných činoch, ktorý by odôvodňoval jednotnú dobu uchovávania údajov, ktoré sa ich týkajú. Z faktorov, akými sú povaha a závažnosť spáchaného trestného činu alebo absencia recidívy, môže vyplývať, že riziko, ktoré predstavuje odsúdená osoba, nutne neodôvodňuje ponechanie údajov, ktoré sa jej týkajú, v policajnom registri až do jej smrti. V dôsledku toho je táto lehota primeraná len za osobitných okolností, ktoré to riadne odôvodňujú. Tak to však nie je, pokiaľ sa uplatňuje všeobecne a bez rozdielu na každú osobu právoplatne odsúdenú za spáchanie úmyselného trestného činu. Právo Únie vyžaduje, aby vnútroštátna právna úprava upravila povinnosť prevádzkovateľa pravidelne preskúmavať, či je toto uchovávanie stále potrebné, a dotknutej osobe priznala právo na vymazanie týchto údajov za predpokladu, že už to tak nie je.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 20/24
V Luxemburgu 30. januára 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-118/22 | Direktor na Glavna direkcija „Nacionalna policia“ pri MVR – Sofija