Právo Únie nevyžaduje, aby určitá osoba vykonávala činnosť ako zamestnanec v jednom členskom štáte na to, aby v ňom mohla poberať rodinné dávky na svoje deti s bydliskom v inom členskom štáte
Okrem toho tento nárok na rodinné dávky sa neobmedzuje iba na prípad, keď bola žiadateľovi už predtým vyplácaná príspevková dávka
V období od roku 2003 do roku 2009 vykonával pán Bogatu v Írsku činnosť ako zamestnanec. Vzhľadom na to, že v roku 2009 prišiel o svoje zamestnanie, poberal najskôr príspevkovú dávku v nezamestnanosti (2009 – 2010), následne nepríspevkovú dávku v nezamestnanosti (apríl 2010 – január 2013) a napokon nemocenskú dávku (2013 – 2015).
Írske orgány informovali pána Bogatua o svojom rozhodnutí vyhovieť jeho žiadosti o rodinné dávky s výnimkou obdobia od apríla 2010 do januára 2013. Toto odmietnutie bolo založené na tom, že podľa írskych orgánov nespĺňal žiadateľ v tomto období nijakú z podmienok zakladajúcich nárok na rodinné dávky na jeho deti s bydliskom v Rumunsku, keďže v Írsku nevykonával činnosť ako zamestnanec ani tam nepoberal príspevkovú dávku. Pán Bogatu spochybnil toto rozhodnutie, pričom tvrdil, že írske orgány vychádzali z nesprávneho výkladu práva Únie.
Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor v prvom rade konštatuje, že nariadenie stanovuje, že osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, a to aj na svojich rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom členskom štáte. Na vznik nároku na rodinné dávky teda nevyžaduje, aby mala takáto osoba osobitné postavenie, a to najmä postavenie zamestnanca.
Okrem toho Súdny dvor uvádza, že z kontextu a cieľa nariadenia vyplýva, že rodinné dávky na deti s bydliskom v inom členskom štáte môžu byť splatné z viacerých dôvodov, a nie výlučne z dôvodu založeného na činnosti ako zamestnanec.
V druhom rade Súdny dvor konštatuje, že podľa nariadenia nárok na získanie rodinných dávok na deti s bydliskom v inom členskom štáte nepodlieha podmienke, aby žiadateľ poberal peňažné dávky na základe alebo v dôsledku činnosti ako zamestnanec.
Súdny dvor teda dospel k záveru, že nárok osoby na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte, pokiaľ ide o jej deti s bydliskom v inom členskom štáte, nie je podmienený ani tým, aby táto osoba vykonávala v príslušnom členskom štáte činnosť ako zamestnanec, ani tým, aby jej uvedený členský štát vyplácal peňažnú dávku na základe alebo v dôsledku takejto činnosti.