Pán Wullems predáva na internete rôzne modely multimediálneho prehrávača pod názvom „filmspeler“. Ide o prehrávač, ktorý slúži ako sprostredkovacie zariadenie medzi zdrojom obrazových a/alebo zvukových signálov a televíznou obrazovkou. Pán Wullems na tento prehrávač nainštaloval softvér s voľným zdrojovým kódom, ktorý umožňuje čítať súbory v rozhraní, ktoré možno ľahko používať pomocou štruktúrovanej ponuky. Okrem toho naň nainštaloval doplnky dostupné na internete, ktorých úlohou je stiahnuť požadované obsahy zo streamingových stránok a spustiť ich na televíznej obrazovke pomocou jednoduchého kliknutia na pripojenom multimediálnom prehrávači. Niektoré z týchto internetových stránok umožňujú prístup k digitálnym obsahom so súhlasom nositeľov autorského práva, zatiaľ čo ostatné umožňujú prístup k takýmto obsahom bez súhlasu týchto nositeľov. Podľa reklamy multimediálny prehrávač umožňuje najmä bezplatne a jednoducho pozerať na televíznej obrazovke zvukový a obrazový záznam, ktorý je dostupný na internete bez súhlasu nositeľov autorského práva.

Stichting Brein, holandská nadácia zameraná na ochranu záujmov nositeľov autorského práva, sa obrátila na Rechtbank Midden-Nederland (súd Midden-Nederland, Holandsko) s návrhom, aby tento súd nariadil pánovi Wullemsovi ukončiť predaj multimediálnych prehrávačov či ponúkať hypertextové odkazy, ktoré používateľom internetu nezákonne umožňujú prístup k chráneným dielam. Stichting Brein tvrdí, že pán Wullems uvádzaním multimediálneho prehrávača na trh uskutočnil „verejný prenos“, čím porušil holandskú právnu úpravu v oblasti autorského práva, ktorá preberá smernicu 2001/29[1]. Rechtbank Midden-Nederland rozhodol položiť v tejto súvislosti otázky Súdnemu dvoru.

V dnešnom rozsudku Súdny dvor potvrdzuje, že predaj multimediálneho prehrávača, o aký ide v prejednávanej veci, predstavuje „verejný prenos“ v zmysle smernice.

V tejto súvislosti pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej hlavným cieľom tejto smernice je zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov. Pojem „verejný prenos“ treba teda chápať v širšom zmysle slova. Súdny dvor už navyše rozhodol, že skutočnosť, že internetová stránka ponúka odkazy, ktorými sa dá preklikať k chráneným dielam zverejneným bez akéhokoľvek obmedzenia prístupu na inej stránke, ponúka používateľom prvej internetovej stránky priamy prístup k týmto dielam.[2] Je to tak aj v prípade predaja multimediálneho prehrávača, o aký ide vo veci samej.

Rovnakým spôsobom pán Wullems s plným vedomím dôsledkov svojho konania totiž vopred inštaluje na multimediálny prehrávač doplnky, ktoré umožňujú prístup k chráneným dielam a umožňujú ich zobraziť na televíznej obrazovke. Toto konanie si nemožno zamieňať so samotným zabezpečením fyzických zariadení stanoveným smernicou. V tejto súvislosti z pripomienok, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, vyplýva, že internetové streamingové stránky nie je pre verejnosť jednoduché odhaliť, a pokiaľ ide o väčšinu z nich, často sa menia.

Súdny dvor tiež uvádza, že podľa vnútroštátneho súdu si multimediálny prehrávač zakúpil značný počet osôb. Navyše prenos sa týka všetkých potenciálnych kupujúcich tohto prehrávača, ktorí majú pripojenie na internet. Tento prenos sa teda týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov a zahŕňa vysoký počet osôb. Okrem toho multimediálny prehrávač sa poskytuje na účely dosiahnutia zisku z jeho predaja, keďže cena zaplatená za ten istý multimediálny prehrávač slúži najmä na získanie priameho prístupu k chráneným dielam, ktoré sú dostupné na streamingových stránkach bez súhlasu nositeľov autorského práva.

Súdny dvor tiež rozhodol, že prípady vyhotovenia dočasnej rozmnoženiny diela chráneného autorským právom na multimediálnom prehrávači, získaného zo „streamingového“ vysielania na internetovej stránke tretej osoby, ktorá ponúka toto dielo bez súhlasu nositeľa autorského práva, nie sú vyňaté z práva rozmnožovania.

Podľa smernice[3] je prípad rozmnožovania vyňatý z práva rozmnožovania, len ak spĺňa päť podmienok, a síce ak: (1) je tento prípad dočasný; (2) je prechodný alebo náhodný; (3) je integrálnou alebo podstatnou časťou technologického procesu; (4) jediným účelom je umožniť transmisiu v sieti medzi tretími stranami cez sprostredkovateľa alebo oprávnené použitie diela alebo iného predmetu ochrany, a (5) tento prípad nemá žiadny samostatný ekonomický význam. Tieto podmienky sú kumulatívne v tom zmysle, že nedodržanie jednej z nich vedie k tomu, že rozmnožovanie nie je vyňaté z práva rozmnožovania. Okrem toho sa výnimka uplatňuje iba v niektorých osobitných prípadoch, ktoré neohrozujú bežné využívanie diela alebo iného predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práva.

V prejednávanej veci a vzhľadom najmä na obsah reklamy urobenej v súvislosti s multimediálnym prehrávačom, ako aj skutočnosť, že prehrávač je príťažlivý najmä preto, že sú v ňom vopred nainštalované doplnky, Súdny dvor konštatuje, že kupujúci takéhoto prehrávača v zásade úmyselne a vedome prijíma bezplatnú a nepovolenú ponuku chránených diel.

Okrem toho prípady vyhotovenia dočasnej rozmnoženiny diel chránených autorským právom na dotknutom multimediálnom prehrávači svojou povahou ohrozujú bežné využívanie takýchto diel a neodôvodnene poškodzujú legitímne záujmy nositeľov autorského práva, takže z toho prirodzene vyplýva zníženie zákonných transakcií týkajúcich sa týchto chránených diel.
__________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230), konkrétne jej článok 3.
[2] Rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2014, Svensson a i., C-466/12, pozri tiež TK č. 20/14; uznesenie Súdneho dvora z 21. októbra 2014, Best Water International, C-348/13; rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2016, GS Media, C-160/15, pozri tiež TK č. 92/16.
[3] Článok 5 ods. 1 smernice.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 40/17, 26. apríla 2017
Rozsudok vo veci C-527/15 Stichting Brein
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk