V roku 2008 si pán Deroo-Blanquart kúpil vo Francúzsku prenosný počítač značky Sony, ktorý bol vybavený predinštalovaným softvérom (konkrétne operačným systémom Microsoft Windows Vista a rôznymi ďalšími aplikáciami). Pri prvom použití tohto počítača pán Deroo-Blanquart odmietol súhlasiť s „licenčnou zmluvou s koncovým užívateľom“ (EULA) operačného systému a požiadal Sony o vrátenie časti kúpnej ceny zodpovedajúcej cene predinštalovaného softvéru. Spoločnosť Sony odmietla vrátiť túto časť peňazí, no navrhla pánovi Deroovi-Blanquartovi odstúpiť od kúpnej zmluvy a vrátiť mu celú výšku kúpnej ceny, t. j. 549 eur, ak jej vráti kúpený tovar.

Pán Deroo-Blanquart s týmto návrhom nesúhlasil a žaloval Sony o zaplatenie sumy 450 eur ako paušálnej sumy za predinštalovaný softvér a sumy 2 500 eur ako náhrady ujmy, ktorá mu bola spôsobená z dôvodu nekalých obchodných praktík. Jedna zo smerníc Únie[1] totiž zakazuje nekalé obchodné praktiky, ktoré narúšajú ekonomické správanie spotrebiteľov a sú v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, akými sú najmä klamlivé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky.

Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorému bola vec predložená, sa pýta Súdneho dvora jednak, či obchodná praktika spočívajúca v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom bez možnosti spotrebiteľa zaobstarať si rovnaký model počítača, ktorý by nebol vybavený predinštalovaným softvérom, predstavuje nekalú obchodnú praktiku, a jednak či v rámci viazanej ponuky, ktorá spočíva v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom, neexistencia informácie o cene každej zo súčastí tohto softvéru predstavuje klamlivú obchodnú praktiku.

V rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor rozhodol, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že predaj počítača vybaveného predinštalovaným softvérom nepredstavuje sám osebe nekalú obchodnú praktiku v zmysle smernice 2005/29, pretože taká ponuka nie je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne nenarušuje ekonomické správanie spotrebiteľa. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť túto skutočnosť s ohľadom na osobitné okolnosti sporu vo veci samej.

V prvom rade Súdny dvor zistil, že predaj takto vybavených počítačov môže zodpovedať požiadavkám odbornej starostlivosti, keďže predaj počítačov vybavených predinštalovaným softvérom spoločnosťou Sony zodpovedá očakávaniam veľkej časti spotrebiteľov uprednostňujúcich nadobudnutie takto vybaveného počítača a jeho okamžité používanie pred nadobudnutím samostatne počítača a samostatne softvéru, že pred kúpou počítača bol pán Deroo-Blanquart prostredníctvom predajcu Sony riadne informovaný o existencii predinštalovaného softvéru a o presných vlastnostiach každej zo súčastí tohto softvéru a že po zakúpení a pri prvom použití počítača spoločnosť Sony ponúkla pánovi Deroovi-Blanquartovi možnosť vysloviť súhlas so zmluvou EULA alebo odstúpiť od kúpnej zmluvy. Aj túto skutočnosť je povinný overiť vnútroštátny súd.

Okrem toho Súdny dvor najskôr pripomenul, že informácie pred uzavretím zmluvy o zmluvných podmienkach a dôsledkoch tohto uzavretia majú zásadný význam pre spotrebiteľa, na základe čoho uviedol, že vnútroštátny súd musí určiť, či za okolností, keď bol spotrebiteľ riadne informovaný pred vykonaním kúpy, že model počítača, ktorý bol predmetom predaja, sa bez predinštalovaného softvéru nepredáva a z tohto dôvodu sa mohol slobodne rozhodnúť pre model počítača od inej značky s porovnateľnými technickými vlastnosťami, ktorý sa predával bez softvéru alebo s iným softvérom, bola schopnosť tohto spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii značne narušená.

Pokiaľ ide o druhú otázku, Súdny dvor pripomenul, že obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. V kontexte viazanej ponuky spočívajúcej v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom sa Súdny dvor domnieva, že neuvedenie ceny každej zo súčastí tohto softvéru nemôže narušiť schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie a ani ho nemôže viesť k tomu, že urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Keďže cena každej zo súčastí tohto softvéru nepredstavuje podstatnú informáciu, neexistenciu informácie o cene softvéru nemožno považovať za klamlivú obchodnú praktiku.
______________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 86/16, 7. septembra 2016
Rozsudok vo veci C-310/15 Vincent Deroo-Blanquart/Sony Europe Limited
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk