Preddavok na trovy konania

S účinnosťou od 1. januára 2012 bol do slovenského právneho poriadku zavedený nový procesný inštitút preddavku na trovy konania. Cieľom zavedenia tohto procesného inštitútu je legislatívne zabrániť zbytočnej súdivosti a jednak zabezpečiť vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov konania.

V súlade s dikciou zákona sa zbytočnej súdivosti má týmto spôsobom zabrániť iba v sporoch o zaplatenie peňažného plnenia, konkrétne sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (aktuálne suma vo výške 198,09 EUR).

V súlade s ustanovením § 141a OSP platí, že navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie sumy prevyšujúcej 79.236 EUR, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania vo výške 5% zo sumy uplatňovanej navrhovateľom (na príslušenstvo sa neprihliada).

Z uvedeného vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavky na trovy konania nie je vecou úvahy súdu. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok musí súd uložiť túto povinnosť, pričom platí že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania súd uloží len vtedy, ak to navrhne odporca. Súd tak nemôže urobiť z vlastnej iniciatívy ani na návrh navrhovateľa a nemôže posudzovať konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu.

Ak sú súčasne splnené všetky podmienky, súd uznesením uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavky na trovy konania a súčasne vyzve na zloženie preddavku v tej istej výške aj odporcu. Odvolanie voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania rovnako ak odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd návrh odporcu na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania zamietol, nie je prípustné.

V prípade, ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok na trovy konania ho zloží, súd do 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku konanie zastaví. Zákon výslovne nerieši situáciu, keď preddavok nezloží odporca, prípadne ani jedna zo strán. Keďže v tomto prípade súd nemá zákonný dôvod na zastavenie konania, v konaní sa bude riadne pokračovať. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že uznesenie, ktorým súd nariadil navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania je exekučným titulom, nedá sa zrušiť a súd je v súlade so zákonom povinný ho od navrhovateľa vymáhať. Vo vzťahu k odporcovi, na návrh ktorého súd rozhodol o zložení preddavku, uvedené neplatí a to z toho dôvodu, že jemu súd neukladá povinnosť zložiť preddavok na trovy konania samostatným uznesením, ale ho iba vyzve na splnenie uvedenej povinnosti.

V zmysle zákonnej úpravy sa na štát a osoby, za všetky záväzky ktorých zodpovedá a ručí štát, vzťahuje výnimka z aplikácie predmetného ustanovenia. Tieto subjekty (či už v pozícii navrhovateľa alebo odporcu) povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemajú.

V súvislosti so zavedením preddavku na trovy konania a prípadnými tendenčnými snahami brániť istej skupine subjektov v uplatnení ústavného práva na spravodlivý súdny proces panuje v odborných kruhoch živá diskusia.

Mgr. Vladimír Kordoš, LL.M.