13.12.2018
ID: 4325upozornenie pre užívateľov
Predmanželská zmluva na Slovensku a Európske právo
Nemožnosť uzatvorenia predmanželskej zmluvy v Slovenskej republike
Inštitút tzv. predmanželskej zmluvy je v právnom vedomí[1] slovenskej spoločnosti známy najmä z americkej filmovej tvorby. Ide o predstavu, kedy si ešte pred vznikom manželstva ten majetnejší z budúcich manželov dohodne s tým druhým „majetkovú poistku“.
 |
Možnosť manželov uzatvoriť jednu z dohôd modifikujúcich zákonný rozsah majetkového spoločenstva manželov
Na Slovensku platné uzatvorenie predmanželskej zmluvy snúbencami nie je možné. Naopak, manželia môžu[4] vzájomnou dohodou zákonný rozsah svojho majetkového spoločenstva manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka), rozšíriť, zúžiť (§ 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo si vyhradiť jeho vznik ku dňu zániku ich manželstva (§ 143a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Za splnenia zákonných podmienok zákon v Slovenskej republike umožňuje majetkové spoločenstvo manželov na návrh úplne zrušiť (§ 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka[5]; § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka[6]) výrokom rozsudku súdu.
Dohody modifikujúce zákonný rozsah majetkového spoločenstva manželov a ochrana tretích osôb
Dohody modifikujúce zákonný rozsah majetkového spoločenstva manželov musia mať najprísnejšiu formu právneho úkonu a to formu notárskej zápisnice. Z dôvodu ochrany majetkových práv tretích osôb zákon výslovne uvádza, že manželia sa môžu voči inej osobe na dohodu modifikujúcu zákonný rozsah ich majetkového spoločenstva manželov odvolať len vtedy, ak je tretej osobe táto dohoda známa[7].
Tretia osoba musí mať nielen vedomosť o (i) uzatvorení dohody modifikujúcej zákonný rozsah majetkového spoločenstva manželov, ale i o (ii) obsahu takejto dohody. Na Slovensku neexistuje verejne dostupný centrálny register dohôd modifikujúcich zákonný rozsah majetkového spoločenstva manželov. Preto môžeme len odporučiť, aby manželia resp. jeden z manželov pri právnych úkonoch vo vzťahu k tretej osobe pripojil vždy písomné vyhlásenie tretej osoby, kde tretia osoba vyhlási, že bola oboznámená s obsahom dohody modifikujúcej zákonný rozsah majetkového spoločenstva manželov a zároveň sa zaväzuje o obsahu tejto dohody zachovať mlčanlivosť.
Osobné, a s nimi súvisiace, majetkové vzťahy medzi členmi rodiny s medzinárodným prvkom a právo na úrovni Európskej únie
Sloboda pohybu a sloboda pobytu osôb v Európskej únii je jednou z charakteristík občianstva Európskej únie. V prípade rozvodu manželstva s medzinárodným prvkom a následného vyporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi vystupujú do popredia predovšetkým odpovede na dve roviny otázok. Otázka právomoci a príslušnosti všeobecného súdu na rozvod manželstva a otázka aplikačného práva štátu na vyporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi. V oblasti aplikácie hmotného práva štátu, súdnej príslušnosti a výkonu rozhodnutia boli na úrovni Európskej únie prijaté predovšetkým tieto nariadenia:
Nariadenie Brusel I – Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[8].
Nariadenie Brusel II – Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000[9]. Nariadenie upravuje rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.
Nariadenie Rím III – Nariadenie Rady (ES) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráce v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (Rím III)[10].
Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov.[11] Nariadenie č. 2016/1103 upravuje predovšetkým majetkový režim manželov ohľadom správy majetku ako aj vyporiadania majetkových vzťahov manželov.
Slovenská republika a niektoré Nariadenia Európskej únie
Nariadenie Rím III umožňuje voľbu rozhodného práva pre rozvod manželstva. Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103[12] umožňuje v stanovených prípadoch voľbu právomoci (čl. 7 voľba súdu; čl. 22 voľba rozhodného práva). Nariadením Rím III a Nariadením č. 2016/1103 z dôvodu neúčasti na posilnenej spolupráci členských štátov EÚ nie je Slovenská republika viazaná[13]. Rozhodné právo pri vzťahoch medzi manželmi sa preto určí podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom[14].
Slovenský občania s obvyklým pobytom v Nemecku
Manželia Ján a Anna sú štátni občania Slovenskej republiky. V Spolkovej republike Nemecko však majú obvyklý pobyt. Po uzatvorení manželstva sa dohodnú na:
(i) rozhodnom práve pre majetkový režim manželov, t.j. pre ich majetkový režim manželov bude rozhodné právo Spolkovej republiky Nemecko (čl. 22 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 2016/1103 v zmysle ktorého „Manželia alebo budúci manželia môžu dohodou určiť alebo zmeniť rozhodné právo pre svoj majetkový režim za predpokladu, že je to jeden z týchto právnych poriadkov: a) právny poriadok štátu, kde majú obaja manželia ... alebo jeden z nich v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt.“)
(ii) na aplikačnom práve na majetkový režim manželov pre prípad rozvodu a rozluky, t.j. v prípade rozvodu ich manželstva sa na majetkový režim manželov bude tiež právne riadiť nemeckým právom (čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 1259/2010 v zmysle ktorého „Manželia sa môžu dohodnúť na určení rozhodného práva vo veciach rozvodu a rozluky za predpokladu, že je to jeden z týchto právnych poriadkov: a) právny poriadok štátu, kde majú manželia obvyklý pobyt v čase uzavretia dohody“).
Hoci by jeden z manželov podal návrh na rozvod manželstva spolu s dohodou manželov o majetkovom režime manželov a dohodu o aplikačnom práve na všeobecný súd v Slovenskej republike, tak slovenský súd na dohody nebude povinný nijako reflektovať. Je to dané tým, že Slovenská republika nie je viazaná Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103 a ani Nariadením Rím III. Slovenský súd preto po podaní návrhu na rozvod manželstva bude aplikovať kolízne normy[15] zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
V prípade ak by manželia Ján a Anna chceli, aby súd iného členského štátu EÚ rešpektoval ich Dohody, musel by byť návrh na rozvod ich manželstva spolu s týmito dohodami podaný buď Jánom alebo Annou v takom členskom štáte EÚ, ktorý je viazaný Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103[16] a Nariadením Rím III[17][18].
Záver
Napriek tomu, že v Slovenskej republike nie je možné platne uzatvoriť predmanželskú zmluvu, po uzatvorení manželstva je možné modifikovať rozsah majetkového spoločenstva medzi manželmi. Majetkové spoločenstvo manželov v Slovenskej republike upravuje inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za splnenia zákonných predpokladov je na Slovensku možné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť, pričom manželstvo manželov ďalej naďalej trvá.
Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 ako i Nariadenie Rím III nie je pre Slovenskú republika právne záväzné. Avšak na prípade manželov Jána a Anny je možné ilustrovať, že voľba rozhodného práva pre vzťahy medzi manželmi s cudzím prvkom sa za splnenia istých predpokladov (založenie právomoci súdu toho členského štátu EÚ, ktorý je právne viazaný Nariadením Rím III resp. Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103) môže vzťahovať aj na slovenských štátnych občanov. A to napriek tomu, že obe nariadenia nie sú pre Slovenskú republiku de jure záväzné.
Mgr. et Mgr. Michal Bezák,
advokát
______________________
[1] Pozri právne vedomie napr. KNAPP, V.: Teorie práva. Praha C. H. Beck 1995, s. 82. marginálna poznámka 202 a nasl.
[2] Napr. v prípade preukázanej manželskej nevery, konzumácie drog zo strany druhého manžela a podobne.
[3] Od 1. januára 2014, kedy v Českej republike nadobudol účinnosť zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník Zmluva snúbencov o manželskom majetkovom režime tzv. predmanželská zmluva; k tomu pozri § 716 a nasl. Zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka, tiež nový občanský zákonník.
[4] Už viac ako 25 rokov
[5] Ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporovalo dobrým mravom, a to na návrh jedného z manželov.
[6] Ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Ak toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
[7] K tomu pozri § 143a ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka.
[8] Dánsko sa na prijatí Nariadenia Brusel I, nezúčastňuje, nie je ním viazané a nie je povinné ho ani uplatňovať.
[9] Dánsko sa na prijatí Nariadenia Brusel IIa, nepodieľa, nie je ním viazané a ani sa na neho nevzťahuje.
[10] Slovenská republika nie je viazaná Nariadením Rím III.
[11] Slovenská republika sa nezúčastňuje na poslinenej spolupráci členských štátov EÚ a nie je viazaná Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103.
[12] K dispozici >>> tu.
[13] Slovenská republika nie je viazaná ani Nariadením Rady (EÚ) 2016/1104 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev.
[14] Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
[15] Kolízne normy sú právne normy, ktoré v predpisoch medzinárodného práva súkromného a procesného alebo v medzinárodných zmluvách určujú právny poriadok, ktorým sa vo veciach s medzinárodným prvkom spravuje konkrétny právny vzťah. K tomu pozri: Hendrych, D. a kol. Právnický slovník, 3. podstatně rozšířené vydaní, Praha: C.H. Beck, 2009 s. 333; s. 21; Kučera, Z., Pauknerová, M., Ružička, K. et al. Mezinárodní právo soukromné. 8 vydaní. Plzeň – Brno: Aleš Čeňek – doplněk 2015, na str. 99 a nasl.
[16] napríklad Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Malta, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Slovinská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo.
[17] napríklad: Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko.
[18] K tomu pozri: Csach, K., Gregorová Širicová, Ľ., Júdová, E.: Úvod do štúdia medzinárodného práva súkromného a procesného. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o. 2018, na str. 235-236.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk