Novinové články napísané niekoľkými švédskymi novinármi boli voľne sprístupnené na internetovej stránke Göteborgs-Posten. Švédska spoločnosť Retriever Sverige prevádzkuje internetovú stránku, na ktorej sú jej zákazníkom poskytované internetové hypertextové odkazy (hyperlinky) na články uverejnené na iných internetových stránkach, vrátane internetovej stránky Göteborgs-Posten. Retriever Sverige však s umiestnením hyperliniek na články uverejnené na internetovej stránke Göteborgs-Posten nepožiadala o súhlas dotknutých novinárov.

Svea hovrätt (Odvolací súd vo Svea, Švédsko) položil Súdnemu dvoru otázku, či poskytnutie takýchto odkazov predstavuje verejný prenos v zmysle práva Únie. V prípade kladnej odpovede by umiestnenie hyperliniek nebolo možné bez súhlasu nositeľov autorského práva. Právo Únie totiž stanovuje, že autori majú výlučné právo udeliť súhlas s akýmkoľvek verejným prenosom ich diel alebo ho zakázať.

V rozsudku Súdny dvor zastáva názor, že poskytnutie hypertextových odkazov na chránené diela predstavuje prenos. Takýto verejný prenos je totiž definovaný ako sprístupnenie diela verejnosti takým spôsobom, že verejnosť môže mať k týmto dielam prístup (aj keď túto možnosť nevyužije). Okrem toho potenciálni užívatelia stránky prevádzkovanej spoločnosťou Retriever Sverige sa môžu považovať za verejnosť, lebo ich počet je neurčitý a dosť vysoký.

Súdny dvor však pripomenul, že prenos musí byť určený novej verejnosti, to znamená verejnosti, ktorú nositelia autorského práva pri udeľovaní súhlasu s prvotným prenosom nebrali do úvahy. Podľa Súdneho dvora v prípade internetovej stránky prevádzkovanej spoločnosťou Retriever Sverige takáto „nová verejnosť“ neexistuje. Vzhľadom na to, že diela ponúkané na internetovej stránke Göteborgs-Posten boli voľne prístupné, užívatelia internetovej stránky spoločnosti Retriever Sverige sa musia považovať za súčasť verejnosti, ktorú novinári brali do úvahy už pri udelení súhlasu s uverejnením článkov na internetovej stránke Göteborgs-Posten. Toto zistenie nie je spochybnené tým, že užívatelia internetu, ktorí kliknú na odkaz, síce majú dojem, že sa im dielo zobrazuje na stránke spoločnosti Retriever Sverige, avšak toto dielo v skutočnosti pochádza z internetovej stránky Göteborgs-Posten.

Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, že majiteľ internetovej stránky, ako je internetová stránka spoločnosti Retriever Sverige, môže prostredníctvom hyperliniek odkazovať na chránené diela, ktoré sú voľne prístupné na inej internetovej stránke, bez súhlasu nositeľov autorského práva.

Inak by to však bolo v prípade, ak by hyperlinka umožňovala užívateľom internetovej stránky, na ktorej sa tento odkaz nachádza, obísť obmedzujúce opatrenia, ktoré boli na stránke, na ktorej sa nachádza chránené dielo, prijaté na účely obmedzenia prístupu verejnosti k tomuto dielu len na predplatiteľov tejto stránky, lebo vtedy by nositelia autorského práva nebrali uvedených užívateľov do úvahy pri udelení súhlasu s prvotným prenosom.

Súdny dvor nakoniec vyhlásil, že členské štáty nemôžu poskytnúť nositeľom autorského práva väčšiu ochranu tým, že rozšíria pojem „verejný prenos“. Malo by to totiž za následok vytváranie rozdielov v právnych predpisoch, a teda právnu neistotu, pričom cieľom predmetnej smernice je práve tieto problémy odstrániť.

Zdroj: Súdny dvor EU

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk