V danej veci subjekt verejnej správy porušil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo s podnikateľom, pričom táto povinnosť mu vyplývala z vtedy platného zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní. To znamená, že išlo o povinnosť podľa iného právneho predpisu než podľa Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).[1] Pokiaľ by zmluva o dielo bola uzavretá, spravovala by sa ObZ na základe § 261 ods. 2.

Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní nemal osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu a neobsahoval ani legislatívny odkaz na ObZ.

Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) vyslovil názor, že právne posúdenie veci Najvyšším súdom SR (ďalej len „NS SR“) je ústavne akceptovateľné. Zároveň však v náleze uviedol, že má určité výhrady voči rozhodnutiu NS SR. Obsah týchto výhrad však zostal pre čitateľa tohto nálezu skrytý.

Závery NS SR v spojení s nálezom ÚS SR sú zásadné v dvoch ohľadoch:

a) ustanovenia § 373 a nasl. ObZ o zodpovednosti za škodu sa majú aplikovať len na tieto prípady zodpovednosti za škodu:

• pokiaľ škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej z existujúceho záväzkového vzťahu, ktorý podlieha ObZ na základe § 261 alebo na základe dohody uzatvorenej podľa § 262 ObZ,
• pokiaľ škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej priamo z ObZ, a
• na osobitné prípady zodpovednosti za škodu, v ktorých ObZ výslovne odkazuje na úpravu § 373 a nasl. ObZ (napr. § 271 ods. 1, § 268).[2]

b) nároky zo zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti mimo existujúci záväzkový vzťah (napr. povinnosti vyplývajúcej z iného právneho predpisu než z ObZ) sa premlčujú v premlčacej dobe podľa OZ,[3] a to bez ohľadu na to, že takýto vzťah zo spôsobenej škody by inak spĺňal podmienky uvedené v § 261 ods. 1 a 2 ObZ (z hľadiska subjektov vzťahu a ich vzťahu k podnikateľskej činnosti v čase vzniku zodpovednosti za škodu).

Argumenty pre aplikáciu OZ na zodpovednosť za škodu

Prvý záver NS SR odôvodnil v zásade dvoma argumentmi:

A. Odkazom na § 757 ObZ, podľa ktorého „pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.“ Z toho NS SR vyvodil, že § 373 a nasl. ObZ nemožno použiť na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených iným právnym predpisom ako ObZ.

Výklad § 757 ObZ, ktorý podáva NS SR, je v súlade s výkladom, ktorý zastáva odborná literatúra.

Tento právny názor platí aj s ohľadom na to, že systematicky sú ustanovenia § 373 a nasl. zaradené v diele X s nadpisom Porušenie zmluvných povinností a jeho následky.

Preto, pokiaľ porušená povinnosť nevyplýva zo zmluvy, ustanovenia § 373 a nasl. ObZ o porušení zmluvnej povinnosti nie je možné použiť na posúdenie zodpovednosti za spôsobenú škodu. Ustanovenia § 373 a nasl. ObZ je možné použiť len na tie prípady porušenia mimozmluvnej povinnosti, kde to zákon výslovne uvádza (napr. § 757 ObZ).

B. Výkladom, podľa ktorého vzťah zo zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením iného právneho predpisu nie je obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 1 a 2 ObZ. Za obchodný vzťah NS SR považoval len záväzkový vzťah, ktorý už vznikol. Inak povedané, tretia časť ObZ sa vzťahuje len na:

• tie záväzkové vzťahy, ktoré už vznikli medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ),
• tie záväzkové vzťahy, ktoré už vznikli medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 2 ObZ),
• záväzkové vzťahy vymenované v § 261 ods. 6 ObZ bez ohľadu na povahu ich účastníkov (§ 261 ods. 6 ObZ).

Z druhého argumentu (písm. B) vyplýva, že NS SR vylúčil aplikáciu celej tretej časti ObZ na tie záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi alebo medzi podnikateľom a subjektom verejnej správy, ktoré vznikli zo spôsobenej škody mimo rámca iného už existujúceho obchodného záväzkového vzťahu.

To platí bez ohľadu na to, že § 261 ods. 1 a 2 ObZ nerozlišuje medzi záväzkovými vzťahmi z právneho úkonu, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. A bez ohľadu na to, že aj pri vzniku záväzku zo spôsobenej škody je zrejmý vzťah k podnikateľskej činnosti účastníkov zodpovednostného vzťahu, resp. zabezpečeniu verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky subjektu verejnej správy a podnikateľskej činnosti druhého účastníka.

Podľa výkladu NS SR vzťah zo spôsobenej škody je obchodným vzťahom len v prípade, že primárna povinnosť, ktorá bola porušená, vyplýva z iného obchodného vzťahu. 

Aplikácia OZ na premlčanie práva zo zodpovednosti za škodu

Druhý záver NS SR je zrejme dôsledkom druhého argumentu (písm. B). A síce, že pokiaľ záväzok zo spôsobenej škody, ktorý bol predmetom súdneho konania, nie je obchodným záväzkom, ani premlčanie nároku zo zodpovednosti za škodu nie je možné posudzovať podľa tretej časti ObZ.

Záver NS SR o tom, že nárok na náhradu škody, ktorá vznikla porušením povinnosti z iného právneho predpisu, sa premlčuje podľa OZ, je teda výhradne závislý od výkladu obchodného vzťahu podľa § 261 ods. 1 a 2 ObZ.  

Výklad pojmu „obchodný vzťah“, ktorý podal NS SR, vedie k niektorým záverom, ktoré sú prinajmenšom diskutabilné.

1. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti vyplývajúcej priamo z ObZ

V zmysle § 757 ObZ sa takáto zodpovednosť (napr. pri porušení zákazu neoprávneného používania obchodného mena alebo zákazu nekalosúťažného konania a pod.) bude posudzovať podľa § 373 a nasl. ObZ.

§ 757 ObZ však už neodkazuje na použitie ustanovení § 387 a nasl. ObZ o premlčaní. Zároveň takýto vzťah nemožno považovať za obchodný vzťah podľa § 261 ods. 1 alebo 2 ObZ, pretože sa nejedná o porušenie povinnosti vyplývajúcej z už existujúceho záväzkového vzťahu. To by znamenalo, že nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti vyplývajúcej priamo z ObZ sa premlčuje v premlčacej dobe podľa OZ, hoci samotná zodpovednosť sa podľa OZ nebude posudzovať.

2. Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla porušením dôvernosti informácií, ktoré si strany poskytli pri rokovaní o uzavretí zmluvy

Pokiaľ žiadna obchodná zmluva medzi účastníkmi nevznikla (ktorá by spĺňala predpoklady uvedené v § 261 ods. 1 a 2 ObZ), nevznikol medzi nimi ani obchodný vzťah.

Na základe výslovného odkazu v § 271 ObZ sa však zodpovednosť za škodu bude posudzovať podľa § 373 a nasl. ObZ.

Ale keďže § 271 ObZ už neodkazuje na použitie ustanovení § 387 a nasl. ObZ, premlčanie by sa už muselo, v zmysle záverov NS SR, spravovať ustanoveniami OZ.

3. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vo vzťahoch medzi podnikateľmi, príp. medzi podnikateľom a subjektom verejnej správy

Súdna prax[4] sa priklonila v minulosti k tomu, že v obchodných vzťahoch sa záväzky z bezdôvodného obohatenia premlčujú v premlčacej dobe podľa ObZ. Tento názor by už vo svetle rozhodnutia NS SR nemohol obstáť. Ak vychádzame z toho, že záväzky z bezdôvodného obohatenia nie sú záväzkami z existujúceho vzťahu (či už z dôvodu, že právny dôvod na plnenie od počiatku neexistoval, neskôr odpadol, alebo je neplatný), potom sa na tieto záväzky nebude uplatňovať tretia časť ObZ, a to ani ustanovenia o premlčaní. Výnimkou by boli len výslovné ustanovenia ObZ o čiastkových otázkach (napr. v § 394 ObZ, ktorý upravuje začiatok premlčacej doby pri práve na vrátenie plnenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy alebo zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku odstúpenia od nej).

4. Zodpovednosť za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy pre zmarenie účelu zmluvy podľa § 356 ObZ

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa § 356 ObZ, je v zmysle § 357 ObZ povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. V dôsledku odstúpenia od zmluvy ale odpadá právny dôvod, na základe ktorého vznikol záväzkový vzťah medzi stranami. A teda medzi povinným a oprávneným nie je žiaden obchodný vzťah. Povinnosť na náhradu škody vyplýva priamo zo zákona.

Nakoľko škoda nebola spôsobená porušením povinnosti vyplývajúcej z iného existujúceho obchodného záväzkového vzťahu, ani porušením povinnosti vyplývajúcej priamo z ObZ, zodpovednosť za škodu ako aj premlčanie práva na náhradu škody by sa museli posudzovať podľa OZ. A to bez ohľadu na to, že zmluva, ktorá zanikla odstúpením, podliehala tretej časti ObZ v zmysle § 261 ods. 1 alebo 2 ObZ.

Majú prípady mimozmluvnej zodpovednosti, upravené ObZ, výnimočný charakter?

Podľa výkladu NS SR všeobecným pravidlom pri posudzovaní nárokov zo zodpovednosti za škodu z hľadiska ich podradenia pod ObZ je to, že porušená povinnosť musí vyplývať z existujúceho obchodného vzťahu.

Potom tie ustanovenia ObZ, ktoré pre riešenie zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením inej povinnosti odkazujú na použitie § 373 a nasl. ObZ (konkrétne ide napr. o § 268, § 271 ods. 1, § 353), sú určitými výnimkami zo všeobecného pravidla.

Výnimkami sú preto, že v týchto prípadoch porušená povinnosť nevyplýva z existujúceho obchodného vzťahu. To by mohlo viesť k záveru, že záväzkový vzťah zo škody spôsobenej neplatnosťou zmluvy, porušením dôvernosti informácií alebo dodatočnou nemožnosťou plnenia nie je obchodným vzťahom.

Tieto tzv. osobitné prípady zodpovednosti za škodu (spolu s osobitnými prípadmi zodpovednosti za vrátenie plnenia podľa neplatnej zmluvy alebo podľa zmluvy, ktorá zanikla odstúpením) však podľa nášho názoru sú obchodnými vzťahmi.

A to nielen z dôvodu explicitnej úpravy v § 268, § 271 ods. 1 alebo § 353 ObZ.

Pokiaľ záväzkový vzťah, ktorý pôvodne vznikol na základe zmluvy, bol obchodným vzťahom podľa § 261 ods. 1 alebo 2 ObZ, na jeho obchodnej povahe sa nič nemení, ak zmluva neskôr zanikla z dôvodu odstúpenia od zmluvy alebo dovolania sa jej neplatnosti.

Závery NS SR o tom, čo sú obchodné vzťahy podľa § 261 ods. 1 a 2 ObZ, nás nepresvedčili. Najmä s ohľadom na to, k akým rozporuplným dôsledkom vedie ich aplikácia na právne vzťahy zo spôsobenej škody a z bezdôvodného obohatenia medzi podnikateľmi navzájom a medzi podnikateľom a subjektom verejnej správy.

Tomáš Bardelčík,
vedúci divízie sporovej agendy

Miroslava Ješíková,
advokátka

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk

--------------------------------------------------------------------------------

[*] Tento článok má iba informatívnu povahu, nie je právnou radou alebo stanovisko. V prípade akýchkoľvek otázok kontaktuje našu advokátsku kanceláriu.

[1] zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení
[2] Ustanovenia § 373 a nasl. ObZ sa musia uplatniť aj v prípadoch, v ktorých osobitný právny predpis odkazuje priamo na ustanovenia ObZ o zodpovednosti za škodu.
[3] zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
[4] Napr. v ČR rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002, zverejnený pod č. Rc 26/2004, ktorý otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch podriadil celkom úprave ObZ. K tomuto názoru sa vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu získanému z dôvodu neplatnosti právneho úkonu prihlásila aj súdna prax na Slovensku (rozsudok NS SR z 26.2.2004, sp. zn. 4 Obo 57/03). Tento právny názor bol následne potvrdený aj nálezom Ústavného súdu SR z 13.12.2005, sp. zn. IV. ÚS 214/04. Následne vychádzal z neho NS SR a ÚS SR aj vo svojej ďalšej rozhodovacej praxi (napr. rozsudok NS SR zo 6.10.2005, sp. zn. 5 Obo 86/2005, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 92/06). 

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk