Prepracované európske nariadenie o insolvenčnom konaní
Problematika insolvencie na európskej úrovni bola od roku 2000 upravená nariadením Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000, ktoré nadobudlo účinnosť 31. mája 2002 (ďalej aj "Nariadenie"). Vzhľadom na skutočnosť, že jedno zo štyroch konkurzných konaní na území EÚ obsahuje cezhraničný prvok, Európska komisia v snahe prispieť k čo najrýchlejšiemu rozvoju justičnej politiky v EÚ v rámci tejto stratégie neopomenula ani modernizáciu Nariadenia a po trojročnom legislatívnom procese bolo v máji 2015 prijaté nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (ďalej aj "Prepracované nariadenie")[1].
Rozšírená aplikovateľnosť Prepracovaného nariadenia
Rozsah pôsobnosti sa rozširuje aj na konania, ktoré presadzujú záchranu ekonomicky stále schopných podnikov. Pôjde najmä o konania, ktoré umožňujú reštrukturalizáciu dlžníka v prípade hroziacej platobnej neschopnosti, tzv. "predúpadkové" konania (pre-insolvency proceedings) a konania, ktoré umožňujú reštrukturalizáciu dlhov dlžníka, pričom ponechávajú dlžníkovi úplnú alebo čiastočnú kontrolu nad jeho majetkom a záležitosťami, tzv. "hybridné" konania (hybrid proceedings). Hoci toto vymedzenie povoľuje pomerne extenzívny výklad, pôjde iba o konania, ktoré sú uvedené v Prílohe A k Prepracovanému nariadeniu. V prípade Slovenskej republiky sú za takéto konania považované reštrukturalizačné konanie a oddlženie.
Definícia COMI
Výrazná zmena nastala v definícii centra hlavných záujmov dlžníka (COMI - Centre of Main Interests). Podľa definície v článku 3 Prepracovaného nariadenia je ním "miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami." Prepracované nariadenie zachováva vyvrátiteľnú domnienku, že centrom hlavných záujmov dlžníka, ktorý je spoločnosťou alebo právnickou osobou, je miesto jeho registrovaného sídla, pokiaľ sa nepreukáže inak. Bude nutné komplexne posudzovať každú relevantnú skutočnosť, a to spôsobom zistiteľným treťou osobou, či sa skutočné COMI nenachádza v inom členskom štáte ako je štát registrovaného sídla. Pri určení COMI pred začatím insolvenčného konania budú súdy aj bez návrhu aktívne skúmať svoju právomoc a príslušnosť na začatie insolvenčného konania, pričom dlžník alebo veriteľ dlžníka budú oprávnení podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu.
Navyše, pre účely zabránenia konkurznej turistike (tzv. forum shopping) sa vyvrátiteľná domnienka registrovaného sídla uplatní len vtedy, ak nebolo sídlo dlžníka prenesené do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania (v prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa a jej miesta obvyklého pobytu sa toto obdobie predlžuje na šesť mesiacov).
"Nový" podnik
Na rozdiel od predchádzajúcej definície podniku podľa Nariadenia, Prepracované nariadenie rozširuje a precizuje túto definíciu tak, že podnikom je "akékoľvek miesto prevádzky, na ktorom dlžník vykonáva alebo vykonával počas obdobia troch mesiacov pred podaním žiadosti o začatie hlavného insolvenčného konania inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku."
Za uvedenými zmenami vo vymedzení COMI a podniku stojí práve snaha čo najviac obmedziť podvodné či nečestné taktizovanie dlžníkov na úkor ich veriteľov pri výbere insolvenčného súdu (t.j. vyššie spomenuté forum shopping).
Vedľajšie konania
Prepracované nariadenie prináša v oblasti vedľajších konaní dve výrazné zmeny práve s cieľom nebrániť hlavnému insolvenčnému konaniu a nespomaľovať ho. Podľa Prepracovaného nariadenia už neplatí, že vedľajšie konania musia byť konania zamerané na likvidáciu a takýmito konaniami budú môcť byť konania predúpadkové alebo hybridné. Ďalšiu novinku predstavuje možnosť súdu, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie vedľajšieho konania, na základe žiadosti správcu hlavného insolvenčného konania alebo dlžníka odložiť začatie takého vedľajšieho konania alebo na základe prísľubu správcu odmietnuť začatie hlavného insolvenčného konania (tzv. syntetické alebo virtuálne konanie).
Insolvencia skupiny spoločností
Tejto problematike, ktorá nebola upravená v Nariadení, je venovaná piata kapitola Prepracovaného nariadenia. Skupina spoločností je definovaná v článku 2 ako "materský podnik a všetky jeho dcérske podniky." K uvedenej úprave Komisiu viedla potreba vytvorenia rámca pre skupinové insolvenčné konania (koordinačné konania na úrovni skupiny) v prípade, že sa toto konanie týka dvoch alebo viacerých spoločností skupiny. Hlavným cieľom zmeny je zakotviť pravidlá spolupráce a oprávnení správcov jednotlivých členov skupiny, pričom táto spolupráca a účasť na koordinačnom konaní na úrovni skupiny musí byť zlučiteľná s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na to-ktoré konanie a súčasne nesmie predstavovať konflikt záujmov.
Register insolvencií
V záujme lepšej informovanosti a transparentnosti Prepracované nariadenie zakotvuje povinnosť členských štátov vytvoriť na národnej úrovni insolvenčné registre, ktoré sa stanú súčasťou systému zabezpečujúceho ich vzájomné prepojenie v rámci EÚ. Systém bude dotvárať Európsky portál elektronickej justície, prostredníctvom ktorého bude zabezpečený prístup členských štátov do tohto systému. V súčasnosti je už možné vyhľadávať v danom registri v rámci databáz Českej republiky, Nemecka, Estónska, Holandska, Rakúska, Rumunska a Slovinska.[2]
Čo sa týka časovej pôsobnosti, Prepracované nariadenie nahradí pôvodné Nariadenie a bude priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch EÚ (s výnimkou Dánska, ktoré využilo možnosť opt out-u), na všetky insolvenčné konania začaté po 26. júni 2017, s výnimkou článkov upravujúcich informácie o vnútroštátnom insolvenčnom práve a insolvenčnom práve Únie a článkov o vytvorení a vzájomnom prepojení insolvenčných registrov. Na insolvenčné konania začaté pred 26. júnom 2017 sa bude naďalej uplatňovať pôvodné Nariadenie.
Eva Hromádková,
Off counsel
Jakica Kučerová,
koncipient
Hurbanovo námestie 3
811 06 Bratislava 1
Tel.: +421 232 333 232
Fax: +421 232 333 222
e-mail: bratislava@prkpartners.com
-------------------------
[*] Tento článok má iba informatívnu povahu a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za právnu radu.
[1] Dostupné na www, k dispozici >>> zde.
[2] Dostupné na www, k dispozici >>> zde.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk