V zmysle dôvodovej správy k novele ZoDP sú navrhované zmeny zamerané najmä na podporu investovania na kapitálovom trhu, boj proti daňovým únikom v oblasti výplaty dividend, odstránenie možnej nezlučiteľnosti s právom Európskej únie a spresnenie niektorých ustanovení. V nasledujúcom texte poskytneme prehľad vybraných zmien, ktoré novela ZoDP má priniesť:

Zavedenie osobitnej sadzby dane z kapitálového majetku

Za účelom odstránenia možnej nezlučiteľnosti ustanovení ZoDP s právom Európskej únie na základe výhrady Európskej komisie sa navrhuje zaviesť osobitný základ dane pre príjmy z kapitálového majetku plynúcich fyzickej osobe. Nakoľko uvedené príjmy zo zdrojov na území v Slovenskej republike z veľkej časti podliehali 19%-nej zrážkovej dani, boli daňovo zvýhodnené oproti rovnakým príjmom zo zdrojov v zahraničí, ktoré podliehali progresívnej sadzbe vo výške 19 a 25 %. Príjmy z kapitálového majetku vymedzené v § 7 ZoDP (ako napríklad úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, príjmy zo štátnych dlhopisov a pod.) tak majú byť zahrnuté do osobitného základu dane zdaňovaného jednotnou sadzbou dane vo výške 19 %, ktorý bude oddelený od základu dane zisteného podľa § 4 ZoDP podliehajúceho progresívnej sadzbe vo výške 19 a 25 %. Ustanovenia o zvýšenej sadzbe dane vo výške 35% pre daňovníkov nezmluvných štátov tým nebudú dotknuté.

Navrhované zmeny v zdaňovaní dividend

Predmetom novely ZoDP má byť aj implementácia smernice Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (ďalej len „Smernica“). Uvedenou Smernicou sa má zabrániť zneužívaniu výhod v prípade zdaňovania podielov na zisku (dividend), ktoré podľa platného ZoDP nie sú predmetom dane.

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa navrhuje, aby boli dividendy vylúčené zo zdanenia len „v rozsahu, v akom nie [sú] daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku“. Daňový rezident – právnická osoba, ktorý je príjemcom vyplácaných dividend tak bude povinný zahrnúť do základu dane tú sumu prijatých dividend, ktorá v štáte zdroja u vyplácajúcej spoločnosti je považovaná za daňový výdavok. Právnickým osobám tak môžu vzniknúť dodatočné náklady v súvislosti s overovaním daňového režimu, ktorému podliehajú dividendy v štáte zdroja. Uvedené by sa malo vzťahovať najmä na tzv. hybridné finančné nástroje, ktoré v štáte výplaty predstavujú úverový finančný nástroj a v Slovenskej republike dividendu.

Pravidlo proti zneužívaniu

Novelou ZoDP sa zavádza aj tzv. pravidlo proti zneužívaniu, ktoré je upravené v smernici č. 2015/121/EÚ, za účelom boja proti daňovým podvodom a zneužívaniu ustanovení týkajúcich sa zdaňovania dividend. V zmysle navrhovaného znenia § 50a novely ZoDP, ktoré predstavuje doslovnú transpozíciu znenia príslušného ustanovenia vyššie uvedenej smernice do ZoDP sa za zneužitie ZoDP bude považovať situácia „ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať z viacerých opatrení alebo z ich častí.“

Toto osobitné pravidlo proti zneužívaniu dopĺňa všeobecné pravidlo v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým je zásada prevahy obsahu nad formou a má sa aplikovať výlučne vo vzťahu k vyplácaniu dividend.

Oslobodenie od zdanenia príjmu z predaja cenných papierov

V súlade s Koncepciou rozvoja kapitálového trhu schválenou vládou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 191/2014 zo dňa 23.4.2014 sa s účinnosťou od 1. januára 2016 navrhuje oslobodiť od dane príjem z predaja cenného papiera, ale len v prípade ak:

• ide o cenný papier, ktorý je obchodovateľný na regulovanom trhu,
• doba medzi jeho nadobudnutím a predajom presiahne 1 rok, a
• nejde o cenný papier zahrnutý do obchodného majetku daňovníka.

Oslobodenie od dane sa má týkať aj príjmov z predaja cenných papierov, opcií a príjmov z derivátových operácií plynúcich z tzv. „dlhodobého investičného sporenia“ v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Daňovo zvýhodnení však budú len tí daňovníci (fyzické osoby), ktorí investujú svoje finančné prostriedky do investičného portfólia za podmienok, že:

• portfólio je tvorené len cennými papiermi a inými finančnými nástrojmi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu,
• portfólio je zriadené na určité obdobie najmenej 15 rokov, pričom v tomto období od vytvorenia portfólia nebolo z neho daňovníkovi vyplatené plnenie,
• maximálna horná hranica investície za jeden kalendárny rok je najviac v sume 3 000 Eur, pričom do tejto sumy sa nezahŕňajú reinvestície prostriedkov v rámci portfólia, a
• nejde o príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií zahrnutých do obchodného majetku daňovníka.

Navrhované zmeny v oblasti transferového ocenenia

Novela ZoDP reaguje aj na aplikačné problémy vznikajúce v súvislosti s podávaním žiadostí o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania. S účinnosťou od 1.9.2014 podlieha žiadosť o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania úhrade, ktorá sa pohybuje od 4 000 Eur do 30 000 Eur v závislosti od sumy predpokladaného prípadu a spôsobu odsúhlasenia metódy. Žiadosť je potrebné podať najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa má metóda ocenenia uplatňovať. Nakoľko zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, mohli nastať situácie, keď v dôsledku zmeškania lehoty správca dane nevydal rozhodnutie o odsúhlasení metódy a úhradu nevrátil. Novela ZoDP navrhuje, aby v prípade zmeškania lehoty správca dane nezačal konať a vrátil poplatok, ktorý bol súčasťou žiadosti. Ak však správca dane vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi vracať nebude.

Zároveň sa navrhuje, aby príslušný správca dane mohol jednostranne odsúhlasiť metódu transferového oceňovania uplatnenú na základe medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ani po rokovaní s kompetentnými orgánmi príslušného štátu medzinárodnej zmluvy nedošlo k žiadnej dohode o odsúhlasení metódy ocenenia (bilaterálnej alebo multilaterálnej Advance Pricing Agreement).

Napokon, navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1. januára 2016 bolo možné zaslať výzvu na predloženie transferovej dokumentácie až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Podľa súčasného znenia ZoDP sú správca dane a Finančné riaditeľstvo SR oprávnení vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie o transferovom oceňovaní, pričom daňovník je povinný túto dokumentáciu predložiť v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Nakoľko však informácie o transferových cenách za príslušné daňové obdobie majú byť zohľadnené v daňovom priznaní, transferová dokumentácia za príslušné zdaňovacie obdobie by mala byť prístupná až po ukončení príslušného zdaňovacieho obdobia.

Navrhované zmeny v oblasti daňových výdavkov

Daňovník, ktorý postupuje pohľadávku je podľa súčasného znenia ZoDP oprávnený uplatniť si v tejto súvislosti daňové výdavky vzťahujúce sa k pohľadávke podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZoDP. Doterajšia právna úprava však neumožňovala uplatnenie daňových výdavkov aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, ktorá je súčasťou postúpenia. S účinnosťou od 1.1.2016, ak si daňovník bude chcieť uplatniť daňové výdavky pri postúpení pohľadávky vrátane príslušenstva, bude povinný rozdeliť sumu plynúcu z postúpenia na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke, pri ktorej si uplatní daňové výdavky podľa doterajšieho znenia ZoDP, a na časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Hodnotu príslušenstva bude možné uplatniť ako daňový výdavok len ak bolo toto príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, najviac však do výšky príjmu plynúceho z postúpenia pripadajúceho na príslušenstvo.

Za daňový výdavok bude možné tiež považovať aj opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky, ale len ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

Vo vzťahu k cestovným náhradám, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi nad rámec zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa z dôvodu právnej istoty navrhuje spresniť, že takéto náhrady sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom, ak u zamestnanca predstavuje takéto plnenie zdaniteľný príjem. Zmena nadväzuje na úpravu účinnú od 1.1.2015, v zmysle ktorej sa v zásade akékoľvek "nenárokové" plnenie zo strany zamestnávateľa zamestnancovi považuje u zamestnávateľa za daňový výdavok, ak zamestnávateľ takéto plnenie považuje za príjem zo závislej činnosti zamestnanca a vykoná z tohto príjmu príslušné zrážky na povinné poistné a preddavky na daň. V praxi však naďalej dochádzalo k interpretačným sporom medzi daňovníkmi a daňovou správou, či sa uvedený všeobecný princíp vzťahuje aj na cestovné náhrady.

Zdaňovanie príjmov plynúcich poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

Novelou ZoDP sa navrhuje osobitný spôsob zdanenia v prípade, ak daňovník – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prijímajúci nepeňažné plnenie od tzv. držiteľa (t.j. držiteľa registrácie lieku, povolenia na veľkodistribúciu liekov, atď.) sám spadá pod definíciu držiteľa v zmysle ZoDP. Zdaňovanie takéhoto plnenia sa bude rozlišovať podľa situácie, či tento príjemca v okamihu poskytnutia plnenia koná v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, kedy bude plnenie podliehať zrážkovej dani vo výške 19 %, alebo v postavení držiteľa, kedy jeho prijaté plnenie nebude zdanené.

Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa tiež navrhuje zmena frekvencie pre oznamovacie povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi poskytujúcemu nepeňažné plnenie a príjemcovi nepeňažného plnenia, a to zo súčasnej štvrťročnej frekvencie na ročnú.

Elena Arendáriková,
koncipient

Matej Kačaljak,
koncipient

PRK Partners s.r.o.

Hurbanovo námestie 3
811 06 Bratislava 1

Tel.: +421 232 333 232
Fax: +421 232 333 222
e-mail: bratislava@prkpartners.com

-----------------------------

[*] Tento článok má iba informatívnu povahu a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za právnu radu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk