Rakúsko 1. januára 2019 zaviedlo prispôsobovací mechanizmus na výpočet paušálnej sumy rodinných prídavkov a rôznych daňových výhod, ktorú poskytuje pracovníkom, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte. Tieto daňové výhody zahŕňajú daňový bonus na vyživované dieťa, rodinný bonus „plus“, daňový bonus pre domácnosť s jediným príjmom, daňový bonus pre rodiča samoživiteľa a daňový bonus z dôvodu výživného. Prispôsobenie sa môže uskutočniť smerom nahor alebo nadol v závislosti od všeobecnej cenovej úrovne v dotknutom členskom štáte.

Komisia, keďže sa domnievala, že tento prispôsobovací mechanizmus a rozdielne zaobchádzanie, ktoré z neho vyplýva predovšetkým pre migrujúcich pracovníkov v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi, je v rozpore s právom Únie, podala proti Rakúsku žalobu o nesplnenie povinnosti na Súdny dvor. Komisiu v tejto veci podporujú Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Dozorný úrad EZVO, zatiaľ čo Dánsko a Nórsko vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu Rakúska.

Súdny dvor vo svojom rozsudku z dnešného dňa najprv konštatuje, že dotknuté rodinné prídavky a daňový bonus na vyživované dieťa predstavujú rodinné dávky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nepodliehajú žiadnemu zníženiu alebo zmene na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, než je štát, ktorý ich poskytuje.

Nariadenie tak vyžaduje striktnú rovnocennosť výšky rodinných dávok poskytovaných členským štátom pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v tomto členskom štáte, a dávok poskytovaných pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak sa nezohľadňujú rozdiely v cenových úrovniach v rámci poskytujúceho členského štátu, rozdiely v kúpnej sile medzi členskými štátmi neodôvodňujú, aby členský štát mohol tejto druhej kategórii osôb poskytovať dávky v inej výške než osobám patriacim do prvej kategórie.

Za týchto podmienok Súdny dvor uvádza, že sporná rakúska právna úprava, keďže prispôsobuje rodinné dávky v závislosti od štátu pobytu detí príjemcu, predstavuje porušenie nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Pokiaľ ide ďalej o rodinné prídavky a všetky daňové výhody uvedené v žalobe Komisie, Súdny dvor pripomína, že právo Únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov. Sporný prispôsobovací mechanizmus, ktorý sa uplatňuje len v prípade bydliska dieťaťa mimo rakúskeho územia, sa pritom dotýka predovšetkým migrujúcich pracovníkov, keďže je oveľa pravdepodobnejšie, že ich deti budú mať bydlisko v inom členskom štáte.

Navyše, veľká väčšina migrujúcich pracovníkov, ktorých sa tento mechanizmus dotýka, pochádza z členských štátov, v ktorých sú životné náklady v porovnaní so životnými nákladmi v Rakúsku nižšie, takže títo pracovníci poberajú dávky a požívajú sociálne a daňové výhody v nižšej sume, než aká sa poskytuje rakúskym pracovníkom.

Tento prispôsobovací mechanizmus preto predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorá v každom prípade nie je odôvodnená. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že migrujúci pracovníci sa rovnakým spôsobom ako vlastný pracovník podieľajú na určení a financovaní príspevkov na dotknuté rodinné prídavky a daňové výhody, pričom sa v tejto súvislosti neprihliada na miesto bydliska ich detí. Podľa Súdneho dvora z toho vyplýva, že sporná rakúska právna úprava predstavuje aj porušenie nariadenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

Za týchto podmienok Súdny dvor v celom rozsahu vyhovel žalobe o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou.

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 102/22
V Luxemburgu 16. júna 2022
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-328/20 | Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok)