Skutkový stav

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vykonalo dňa 20.06.2014 u zamestnávateľa kontrolu zameranú na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V rámci kontroly bolo zistené, že u zamestnávateľa dňa 20.06.2014 pracovala osoba bez uzavretého pracovnoprávneho vzťahu, ktorá nebola ani prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uložilo tomuto zamestnávateľovi pokutu vo výške 2.000,- Eur.

Po výkone kontroly, dňa 23.06.2014, prihlásil zamestnávateľ danú osobu do sociálnej poisťovne ako svojho zamestnanca.

Zamestnávateľ odôvodňoval prítomnosť danej osoby na pracovisku tým, že sa daná osoba zaúčala a následne o dva dni neskôr s ňou bol uzavretý pracovný pomer. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny s odôvodnením zamestnávateľa nesúhlasilo a argumentovalo, tým že „Zákonník práce, ako príslušný právny predpis pre legálne pracovnoprávne vzťahy termín práca na skúšku, zaúčanie sa neuvádza, prítomnosť cudzích osôb na pracovisku je u zamestnávateľa zároveň v rozpore so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípade zaúčania novej zamestnankyne bolo možné v zmysle § 45 Zákonníka práce využiť inštitút 3 mesačnej skúšobnej doby....“

Zamestnávateľ podal proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny s odôvodnením zamestnávateľa nesúhlasilo a odvolanie zamietlo.

Na základe kasačnej sťažnosti sa predmetný prípad dostal až na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Odôvodnenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku zameral najmä na argument zamestnávateľa, že daná osoba sa na pracovisku len „zaúčala“. Ten argument bol Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny odmietnutí s odôvodnením, že Zákonník práce takýto inštitút nepozná.

V tejto súvislosti upriamil Najvyšší súd Slovenskej republiky pozornosť na ustanovenie § 41 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré znie nasledovne: „Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.“

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky upravuje ustanovenie § 41 ods. 1 Zákonníka práce tzv. predzmluvné vzťahy, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonať.

Práve v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenie vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku môže mať svoj právny titul i v predzmluvnom vzťahu, pri ktorom je preukázaná bezprostredná časová súvislosť. Prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku preto nemožno výlučne spájať iba s existenciou pracovnoprávneho pomeru.

Odôvodnenie predmetného rozsudku je pomerne stručné. Najvyšší súd Slovenskej republiky bližšie nedefinuje za akých konkrétnych podmienok sa môže prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku považovať za odôvodnenú vo vzťahu k plneniu povinnosti vyplývajúcich z tzv. predzmluvných vzťahov a za akých okolností už ide o nelegálne zamestnávanie. Jedinou podmienkou, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, je preukázanie bezprostrednej časovej súvislosti medzi prítomnosťou fyzickej osoby na budúcom pracovisku a následným uzatvorením pracovného pomeru.

Predmetné môže v praxi vyústiť do snahy niektorých zamestnávateľov obchádzať zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že s odkazom na toto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky budú tvrdiť, že daná osoba na pracovisku nevykonávala závislú prácu bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, ale že danú osobu práve oboznamuje s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z budúcej pracovnej zmluvy a s pracovnými podmienkami, za ktorých má budúcu prácu vykonávať. Následne po vykonaní kontroly dodatočne danú osobu prihlásia do sociálnej poisťovne, aby sa vyhli rozhodnutiu o porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania.

Prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku môže byť v niektorých prípadoch naozaj odôvodnená plnením si „predzmluvných povinností“, a v takomto prípade, by nemal byť zamestnávateľ pokutovaný za plnenie si svojich povinnosti.

Príslušné orgány budú musieť pri kontrole vždy zhodnotiť konkrétne okolnosti daného prípadu a v zmysle uvedeného rozhodnutia s náležitou starostlivosťou zistiť a rozhodnúť, či prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku je spojená s existenciou pracovnoprávneho pomeru, a teda v prípade chýbajúcej pracovnej zmluvy a nahlásenia danej osoby do sociálnej poisťovne pôjde o nelegálne zamestnávanie, alebo či prítomnosť fyzickej osoby má svoj právny titul v predzmluvnom vzťahu.