Turecko požiadalo Nemecko o vydanie tureckého štátneho príslušníka kurdského pôvodu podozrivého z vraždy.

Nemecký súd, ktorý má rozhodnúť o tejto žiadosti, si kladie otázku, či skutočnosť, že dotknutej osobe bolo v roku 2010 priznané postavenie utečenca v Taliansku z dôvodu, že jej hrozí politické prenasledovanie tureckými orgánmi pre jej podporu Strany kurdských pracujúcich (PKK), bráni vydaniu.

Keďže sa na túto otázku vzťahuje európsky azylový systém, ako aj Charta základných práv Európskej únie, nemecký súd sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor.

Súdny dvor odpovedá, že priznanie postavenia utečenca v Taliansku bráni vydaniu dotknutej osoby do jej krajiny pôvodu, z ktorej utiekla. Pokým talianske orgány neodňali alebo nezrušili toto postavenie, vydanie sa má odmietnuť.1 Takéto vydanie by v skutočnosti znamenalo ukončenie uvedeného postavenia.

Príslušný nemecký orgán musí v súlade so zásadou lojálnej spolupráce kontaktovať taliansky orgán, ktorý priznal postavenie utečenca.

Ak taliansky orgán po tom, čo kontaktuje daný orgán, odníme alebo zruší postavenie utečenca, je ešte potrebné, aby nemecký orgán sám dospel k záveru, že dotknutá osoba nemá alebo už nemá postavenie utečenca.2 Okrem toho sa musí ubezpečiť, že neexistuje žiadne vážne riziko, že v prípade vydania bude dotknutá osoba v Turecku vystavená trestu smrti, mučeniu alebo inému trestu alebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Súdny dvor však zdôrazňuje, že normotvorca Únie v tomto štádiu nestanovil zásadu, podľa ktorej by členské štáty boli povinné automaticky uznávať rozhodnutia o priznaní postavenia utečenca prijaté iným členským štátom. Členské štáty môžu teda podmieniť priznanie všetkých práv spojených s postavením utečenca na ich území prijatím nového rozhodnutia o priznaní tohto postavenia ich príslušnými orgánmi.
[2] Formálne priznanie postavenia utečenca členským štátom má totiž deklaratórnu povahu. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí spĺňajú príslušné podmienky majú už len z tohto dôvodu postavenie utečenca.

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 101/24
Luxemburg 18. júna 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-352/22 | Generalstaatsanwaltschaft Hamm (Žiadosť o vydanie utečenca do Turecka)