Procesná neprípustnosť mimoriadneho dovolania a jej dopad na rozsah prieskumnej právomoci dovolacieho súdu z hľadiska § 242 ods. 1 OSP
Mimoriadne dovolanie predstavuje v podmienkach SR kontroverzný inštitút civilného procesného práva, ktorým sa dlhodobo zaoberá tak súdna prax, ako aj odborná právna spisba.
 |
V tomto článku sa preto budeme zaoberať prípadmi, v ktorých je podanie mimoriadneho dovolania neprípustné a zároveň aj otázkou, aké dopady má neprípustnosť mimoriadneho dovolania na rozsah prieskumnej právomoci dovolacieho súdu z hľadiska § 242 ods. 1 OSP.
Z hľadiska procesnej situácie sa budeme zaoberať najmä prípadmi, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené odvolacím rozhodnutím.
Podľa judikatúry ESĽP nemožno mimoriadne dovolanie meritórne prejednať z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1 písm. b) a c) OSP[5]
Z judikatúry ESĽP vyplýva, že podľa ESĽP je porušením článku 6 ods. 1 Dohovoru[6] prípad, kedy k nariadeniu preskúmania veci došlo z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci (bez ohľadu na to, či má hmotnoprávnu alebo procesnú povahu) oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prejednali a meritórne rozhodli.[7]
Teda, podľa ESĽP je neprípustné, aby preskúmanie právoplatného a záväzného rozhodnutia súdu predstavovalo skryté odvolanie a aby k zrušeniu takéhoto rozhodnutia súdu došlo iba v dôsledku existencie dvoch odlišných právnych názorov na prejednávanú vec.
V súvislosti s neprípustnosťou mimoriadneho dovolania podaného pre nesprávne právne posúdenie veci ESĽP pravidelne skúma, či sa v mimoriadnom dovolaní neuplatňujú aj také argumenty, ktoré mohli byť uplatnené už v základnom konaní, avšak, ktoré bez zjavných dôvodov podávateľom podnetu uplatnené neboli.
ESĽP dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nemá predstavovať skryté odvolanie. Zároveň ESĽP judikoval, že je neprípustné dopĺňať mimoriadne dovolanie o dôvody predtým v konaní neuplatnené.[8]
Okrem toho ESĽP opakovane uviedol, že podanie mimoriadneho dovolania nie je prípustné v prípade akýchkoľvek vád konania, ale iba v prípade (i) extrémnych fundamentálnych chýb, (ii) vád, ktorých ponechanie by malo závažný vplyv na spravodlivosť, integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu a (iii) vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, teda vád predstavujúcich porušenie práva na spravodlivý súdny proces.[9]
To znamená, že nie je možné meritórne prejednať mimoriadne dovolanie podané z dôvodu (i) nesprávneho právneho posúdenia veci (aj keby bola vec po právnej stránke skutočne nesprávne posúdená) a z dôvodu (ii) iných vád konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nejde totiž o vady predstavujúce porušenie práva na spravodlivý súdny proces), a to bez ohľadu na znenie § 243f ods. 1 písm. b) a c) OSP.
K rovnakému záveru dospel aj ÚS SR, ktorý v stanovisku pléna ÚS SR zo dňa 18.03.2015[10] uviedol, že „ak nejde o takéto závažné pochybenia konajúcich súdov (poznámka: uvedené v § 237 ods. 1 OSP), je uplatnenie mimoriadneho dovolania nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.“
Ďalšie argumenty vyplývajúce z judikatúry ÚS SR a NS SR, podľa ktorých nie je možné mimoriadne dovolanie meritórne prejednať, pokiaľ mu nepredchádzalo podanie dovolania
Okrem toho, že v určitých prípadoch nie je možné meritórne prejednať mimoriadne dovolanie s ohľadom na stabilizovanú judikatúru ESĽP, ÚS SR a NS SR uviedli, že v dôsledku nepodania dovolania nemôže byť mimoriadne dovolanie meritórne prejednané.
Podľa názoru ÚS SR[11] je prípustnosť mimoriadneho dovolania v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.[12]
Obdobne sa vyjadril aj NS SR, a to v spoločnom stanovisku kolégií NS SR.[13] Zároveň NS SR na spoločnom zasadnutí kolégií schválil a prijal spoločné stanovisko na publikovanie, ktorého právna veta znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky (resp. využil všetky zákonom prípustné postupy), ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.“
V nadväznosti na spoločné stanovisko kolégií NS SR posudzoval následne NS SR viacero prípadov, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené odvolacím rozhodnutím a kedy následne GP SR podal mimoriadne dovolanie iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
NS SR v týchto prípadoch opakovane uviedol, že „v zásade každé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (...) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých aspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva určité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle potenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.“[14]
K obdobným záverom dospel NS SR aj v iných podobných prípadoch.[15]
NS SR vo viacerých konkrétnych prípadoch judikoval, že (i) ak bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené odvolacím rozhodnutím, (ii) ak bol účastník konania názoru, že v prvostupňovom rozhodnutí a v odvolacom rozhodnutí došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, (iii) ak súčasne účastník konania zastával názor, že prvostupňové rozhodnutie a odvolacie rozhodnutie ako aj im predchádzajúce konanie netrpia vadami zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 OSP (a ani inými vadami), (iv) bol účastník konania napriek tomu povinný podať voči odvolaciemu rozhodnutiu dovolanie, v ktorom by NS SR ex offo musel skúmať existenciu vád podľa § 237 ods. 1 OSP – tým by účastník konania využil všetky do úvahy prichádzajúce možnosti nápravy odvolacieho rozhodnutia, pričom (v) ak takto účastník konania nepostupoval a dovolanie nepodal, nemôže sa už neskôr domáhať preskúmania potvrdzujúceho odvolacieho rozhodnutia prostredníctvom mimoriadneho dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Povedané inými slovami - v prípade, ak proti potvrdzujúcemu odvolaciemu rozhodnutiu účastník konania nepodá dovolanie, lebo je toho názoru, že bude neúspešné, keďže odvolacie rozhodnutie spočíva iba na nesprávnom právnom posúdení veci a keďže účastník konania neidentifikoval vady podľa § 237 ods. 1 OSP, následne (z jeho podnetu) podané mimoriadne dovolanie už nie je možné meritórne prejednať.
Podanie dovolania predstavuje pre podávateľa podnetu na podanie mimoriadneho dovolania vždy dostupný opravný prostriedok, ktorý je potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť v prospech podávateľa podnetu rozhodnutie, s ktorým podávateľ podnetu nesúhlasí. Vady podľa § 237 ods. 1 OSP totiž zakladajú procesnú prípustnosť dovolania aj v prípade potvrdzujúceho odvolacieho rozhodnutia.
Bez ohľadu na to, aký má podávateľ podnetu právny názor na prípadnú úspešnosť takéhoto dovolania, v zmysle judikatúry ÚS SR a NS SR dovolanie voči odvolaciemu rozhodnutiu podať musí, ak chce, aby mohlo byť neskôr podané mimoriadne dovolanie.
Ak podávateľ podnetu voči potvrdzujúcemu odvolaciemu rozhodnutiu dovolanie nepodá, a teda, ak NS SR v dovolacom konaní upravenom v § 236 až 243d OSP ani nemá príležitosť preskúmať odvolacie rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, GP SR nemôže následne podať mimoriadne dovolanie.
Ani v prípade vád zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 OSP nemôže NS SR v konaní o mimoriadnom dovolaní skúmať ich existenciu (musí mimoriadne dovolanie ako neprípustné odmietnuť), pokiaľ pred podaním mimoriadneho dovolania nebolo podané dovolanie.
Teda, ak GP SR podá mimoriadne dovolanie bez toho, aby predtým podávateľ podnetu podal dovolanie a bez toho, aby boli v riadnom dovolacom konaní skúmané vady zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 OSP, NS SR musí mimoriadne dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c) OSP.
Až potom, ako je podanie dovolania z dôvodu podľa § 237 ods. 1 OSP neúspešné, je možné podať mimoriadne dovolanie (z dôvodu podľa § 237 ods. 1 OSP). V konaní o procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní potom NS SR môže skúmať vady zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 OSP. Neskúma však iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani také uplatnené vady, ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko pre tieto vady nie je podľa judikatúry ESĽP možné zrušiť právoplatné a záväzné súdne rozhodnutie.
V procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní nie je možné skúmať existenciu vád, na ktoré sa inak podľa § 242 ods. 1 OSP prihliada ex offo
Z predchádzajúcich častí tohto článku vyplýva, v akých prípadoch GP SR nemôže podať mimoriadne dovolanie.
Na to nadväzuje otázka, aký je rozsah prieskumnej právomoci dovolacieho súdu z hľadiska § 242 ods. 1 OSP v prípade, ak GP SR podá procesne neprípustné mimoriadne dovolanie.
V konaní o procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní NS SR nemôže skúmať existenciu tých vád uvedených v § 242 ods. 1 OSP, na ktoré je vo všeobecnosti v dovolacom konaní povinný prihliadať ex offo.
Procesná neprípustnosť mimoriadneho dovolania znamená, že NS SR sa nemôže venovať skúmaniu mimoriadneho dovolania zo žiadnych hľadísk.
Opačný záver - o možnosti skúmania vád podľa § 242 ods. 1 OSP, na ktoré sa má vo všeobecnosti v dovolacom konaní prihliadať ex offo, v procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní - by predstavoval obchádzanie judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR, nakoľko by umožňoval preskúmavať právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia aj z dôvodov a v situáciách, v ktorých to judikatúra ESĽP, ÚS SR a NS SR priamo vylučuje.
V procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní nie je možné skúmať ani existenciu vád, na ktoré sa podľa § 242 ods. 1 OSP neprihliada ex offo
Pri procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní môže vzniknúť otázka, či je NS SR oprávnený skúmať existenciu iných uplatnených vád, ktoré nie sú vadami posudzovanými ex offo podľa § 242 ods. 1 OSP - ide o vady, na ktoré sa neprihliada, pokiaľ neboli uplatnené v mimoriadnom dovolaní.
Pri použití argumentu a maiori ad minus však platí, že NS SR sa v konaní o procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní nemôže zaoberať ani žiadnymi takými vadami uvedenými v § 242 ods. 1 OSP, ktoré nemajú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, hoci boli uplatnené v mimoriadnom dovolaní.
Alexander Kadela,
advokát a managing partner
Tomáš Bardelčík,
advokát
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.
Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava
Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk
--------------------------------------------------------------------------------
[*] Tento článok má iba informatívnu povahu, nie je právnou radou alebo stanovisko. V prípade akýchkoľvek otázok kontaktuje našu advokátsku kanceláriu.
[1] Európsky súd pre ľudské práva
[2] Generálny prokurátor SR
[3] Najvyšší súd SR
[4] Ústavný súd SR
[5] Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov
[6] Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
[7] Rozsudok ESĽP vo veci Roseltrans v. Rusko, Abdullayev v. Rusko, Cornif v. Rumunsko, DRAFT – OVA v. SR, COMPCAR v. SR, PSMA v. SR, Giuran v. Rumunsko
[8] Rozsudok ESĽP vo veci DRAFT – OVA v. SR, obdobne aj PSMA v. SR
[9] Rozsudok ESĽP vo veci Ryabykh v. Rusko, Tishkevich v. Rusko, Lenskaya v. Rusko, Sutyazhnik v. Rusko
[10] Stanovisko pléna ÚS SR, sp.zn.: PLz. ÚS 3/2015
[11] Stanovisko pléna ÚS SR, sp.zn.: PLz. ÚS 3/2015
[12] Obdobne aj rozhodnutie NS SR, sp.zn.: 1 MObdo V/2/2015
[13] Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015
[14] Rozhodnutia NS SR, sp.zn.: 3 MCdo 5/2015, 1 MCdo 4/2014, 1 MCdo 6/2014, 1 MCdo 6/2013, 3 MCdo 10/2013, 3 MCdo 4/2015, 3 MCdo 2/2014, 8 MCdo 14/2014, 1 MCdo 2/2014, 5 MCdo 14/2013, 3 MCdo 15/2014, 8 MCdo 8/2014
[15] Rozhodnutia NS SR, sp.zn.: 4 MCdo 9/2014, 1 MCdo 13/2012, 3 MCdo 10/2014, 3 MCdo 7/2013, 3 MCdo 5/2014, 8 MCdo 12/2014, 3 MCdo 2/2015, 4 MCdo 11/2014, 4 MCdo 5/2015
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk