Smernica o „kvalite okolitého ovzdušia“1 vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali limitné hodnoty koncentrácie určitých znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší a aby v prípade prekročenia týchto hodnôt vypracovali plány kvality ovzdušia, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo.

V rozsudku Komisia/Bulharsko2, vyhlásenom 5. apríla 2017, Súdny dvor rozhodol, že Bulharsko si nesplnilo uvedené povinnosti3.

Po vyhlásení rozsudku Komisia/Bulharsko, Komisia zaslala 9. novembra 2018 Bulharsku výzvu v zmysle konania podľa článku 260 ods. 1 a 2 ZFEÚ4. Uviedla v nej, že Bulharsko stále neprijalo opatrenia potrebné na ukončenie nesplnenia povinností konštatovaných Súdnym dvorom v rozsudku z roku 2017. Vyzvala preto tento členský štát, aby predložil svoje pripomienky v lehote stanovenej vo výzve (ďalej len „referenčný dátum“), teda do 9. februára 2019, a aby ju informoval o pokroku, ktorý prípadne medzičasom dosiahol.

Keďže Komisia nebola spokojná s odpoveďami Bulharska, podala na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „žaloba o dvojité nesplnenie povinnosti“), ktorou sa domáhala, aby Súdny dvor určil, že tento členský štát nevyhovel tomuto rozsudku a uložil mu povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu a denné penále až do úplného vykonania rozsudku Súdneho dvora.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor vo svojom rozsudku konštatoval, že zaslanie výzvy v rámci konania pred podaním žaloby podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ predpokladá, že Komisia môže opodstatnene tvrdiť, že došlo k nesplneniu povinnosti prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho dvora, inak by došlo k porušeniu požiadaviek právnej istoty.

Vzhľadom na to, že žaloba o dvojitom nesplnení povinnosti má za cieľ podnietiť členský štát, ktorý si nesplnil povinnosti, k vykonaniu rozsudku o nesplnení povinnosti, Súdny dvor zdôraznil, že Komisia je povinná nielen počas celého konania pred podaním žaloby a pred zaslaním výzvy overiť, či predmetný rozsudok bol medzičasom vykonaný, ale tiež uviesť a jednoznačne a jasne v tejto výzve preukázať, že rozsudok k referenčnému dátumu stále nebol vykonaný. Členskému štátu totiž nemožno opodstatnene vytýkať nesplnenie povinnosti prijať opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora, ak z výzvy jasne nevyplýva, že k referenčnému dátumu povinnosť vykonať tento rozsudok stále trvá.

V prejednávanej veci Súdny dvor uviedol, že vo výzve z 9. novembra 2018 Komisia s požadovanou jasnosťou netvrdila ani jednoznačne nepreukázala, že rozsudok z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko, ešte len mal byť k referenčnému dátumu, teda k 9. februáru 2019, vykonaný.

V tejto výzve totiž Komisia uvádza, že nesplnenia povinností konštatované v tomto rozsudku až do roku 2014 v prípade zón a aglomerácií určených v uvedenej výzve pretrvávali v priebehu rokov 2015 a 2016. Neposkytla však podrobné vysvetlenie alebo vecnú analýzu, z ktorých by vyplývalo, že situácia zistená v týchto dvoch rokoch pretrvávala bez zjavného zlepšenia v období od vyhlásenia rozsudku, teda 5. apríla 2017, do referenčného dátumu, teda 9. februára 2019, a preto je potrebné prijať opatrenia na účely vykonania tohto rozsudku.

Podľa Súdneho dvora však ani skutočnosť, že tieto nesplnenia povinností pretrvávali medzi koncom obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozsudok Súdneho dvora, teda rokom 2014, a nasledujúcim obdobím, ktoré však predchádzalo dátumu vyhlásenia rozsudku, teda rokmi 2015 a 2016, ani systematická a pretrvávajúca povaha uvedených nesplnení povinností, na ktoré poukázal Súdny dvor v tomto rozsudku, automaticky neznamenajú, že tak k dátumu vyhlásenia uvedeného rozsudku, ako aj k referenčnému dátumu tento rozsudok ešte len mal byť vykonaný a že teda Bulharsku možno vytknúť, že neprijalo všetky opatrenia potrebné na jeho vykonanie.

Preto Komisia tým, že vo výzve neuviedla a nepreukázala jednoznačne a s potrebnou jasnosťou nevyhnutný predpoklad, podľa ktorého rozsudok z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko, ešte len mal byť vykonaný k referenčnému dátumu, pokiaľ ide o zóny a aglomerácie uvedené v tejto výzve, táto inštitúcia opodstatnene netvrdila, že Bulharsko si nesplnilo svoju povinnosť prijať opatrenia, aby vyhovelo tomuto rozsudku. Súdny dvor z toho vyvodil záver, že žaloba Komisie o dvojité nesplnenie povinnosti je neprípustná. UPOZORNENIE: Žalobu o nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať Komisia alebo iný členský štát. Ak Súdny dvor určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, dotknutý členský štát je povinný bezodkladne vykonať rozsudok. Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. Avšak, v prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice Komisii môže Súdny dvor na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v štádiu prvého rozsudku.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 47/23
V Luxemburgu 16. marca 2023
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-174/21 | Komisia/Bulharsko (Dvojité nesplnenie povinnosti – Znečistenie ovzdušia PM10)
 

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1).
[2] Rozsudok z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko, C-488/15.
[3] Konkrétne povinnosti vyplývajúce z článku 13 ods. 1 a článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50, ako aj z prílohy XI k tejto smernici.
[4]Podľa článku 260 ods. 1 a 2 ZFEÚ je členský štát, v prípade ktorého Súdny dvor zistil, že si nesplnil jednu z povinností, ktoré vyplývajú zo Zmlúv, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora, pričom Komisia sa môže obrátiť na Súdny dvor, ak usúdi, že po tom, ako tomuto členskému štátu umožnila vyjadriť sa, stále takéto opatrenia neprijal.