Komisia podala na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti proti Českej republike z dôvodu, že tento členský štát neuznáva puncové značky drahých kovov vyrazené nezávislým holandským puncovým úradom WaarborgHolland. Komisia Českej republike vyčíta, že vyžaduje dodatočné označenie českou puncovou značkou, a to v prípade drahých kovov už označených puncovými značkami WaarborgHolland a dovezených do Českej republiky.

Česká republika, podporovaná v konaní Francúzskom, tvrdí, že toto neuznávanie je odôvodnené skutočnosťou, že niektoré z puncových značiek WaarborgHolland boli na drahých kovoch vyrazené pobočkami sídliacimi mimo územia Európskej únie. Podľa Českej republiky pritom členské štáty nesmú uznávať puncové značky vyrazené v treťom štáte. Ďalej Česká republika zdôrazňuje, že z dôvodu zhodnosti puncových značiek WaarborgHolland je nemožné rozlišovať, ktoré z nich boli vyrazené mimo Európskej únie, a ktoré na jej území, a preto je povinná neuznať každú puncovú značku tohto puncového úradu.

Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor zdôrazňuje, že prax Českej republiky, spočívajúca vo vyžadovaní nového opuncovania drahých kovov, ktoré už boli puncované a uvedené na trh[1] v niektorom členskom štáte alebo opuncované v tretej krajine v súlade s holandskými právnymi predpismi a prepustené do voľného obehu v Únii, predstavuje obmedzenie voľného pohybu tovaru.

Pokiaľ ide o otázku, či toto obmedzenie môže byť odôvodnené ochranou spotrebiteľa, Súdny dvor konštatuje, že pri súčasnom stave práva Únie a s výnimkou prípadov, ktoré sa riadia medzinárodnými dohodami, je členský štát v zásade oprávnený domnievať sa, že puncové značky vyrazené na území tretích krajín neposkytujú rovnocennú úroveň ochrany spotrebiteľa, ako poskytujú puncové značky vyrazené nezávislými subjektmi na území členských štátov.

Členské štáty však nemôžu využiť uvedenú možnosť, ak výsledky kontroly vykonanej v členskom štáte vývozu zodpovedajú potrebám členského štátu dovozu. Tak je to v prípade, pokiaľ ide o drahé kovy označené puncovými značkami WaarborgHolland v tretej krajine, ktoré boli prepustené do voľného obehu v Únii a ktoré pred ich vývozom do Českej republiky boli uvedené na trh na území členského štátu, ktorý podobne ako Česká republika nedovoľuje, aby jeho puncový úrad alebo úrady alebo iné subjekty splnomocnené k označovaniu drahých kovov puncovými značkami na jeho území vyrážali svoje puncové značky v tretej krajine. V tomto prípade totiž kontrola vykonaná takýmto členským štátom pri uvádzaní dotknutých drahých kovov na jeho území zodpovedá potrebám Českej republiky, keďže obidva členské štát sledujú rovnocennú úroveň ochrany spotrebiteľa.

Okrem toho Súdny dvor konštatuje, že členský štát dovozu takisto nemôže brániť tomu, aby boli na jeho území uvádzané na trh výrobky z drahých kovov dovezené z iných členských štátov, ak tieto výrobky boli opuncované nezávislým subjektom a zároveň uvedené na trh v niektorom členskom štáte.

V dôsledku toho, vzhľadom na vyššie opísanú situáciu, Súdny dvor konštatuje, že neuznávanie puncových značiek WaarborgHolland Českou republikou nemôže byť odôvodnené, a teda vytýkané nesplnenie povinnosti je nesporné.

Naproti tomu nemôžu výsledky kontroly uskutočnenej členským štátom vývozu zodpovedať potrebám Českej republiky, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa v prípade, že drahé kovy, ktoré boli označené puncovými značkami WaarborgHolland na území tretej krajiny a prepustené do voľného obehu v Únii, boli vyvezené do Českej republiky bez toho, aby boli predtým uvedené na trh v niektorom členskom štáte. To platí tiež vtedy, ak ide o taký tovar, ktorý po prepustení do voľného obehu bol uvedený na trh v členskom štáte, ktorý nevyžaduje opuncovanie nezávislým subjektom, alebo v členskom štáte, akým je napríklad Holandské kráľovstvo, ktorý hoci vyžaduje takéto opuncovanie, dovoľuje, aby sa uskutočnilo na území tretích krajín.

Súdny dvor jednako zdôrazňuje, že predmetná česká prax sa vzťahuje na drahé kovy označené puncovými značkami WaarborgHolland všeobecne, a nie iba na drahé kovy opuncované na území tretích krajín, a to bez rozlišovania podmienok, za akých sú tieto drahé kovy vyvážané do Českej republiky. Súdny dvor zdôrazňuje, že takáto prax nie je primeraná sledovanému cieľu ochrany spotrebiteľa. Bolo by totiž možné požadovať, aby dovozca do Českej republiky predložil dokument preukazujúci miesto, kde bola dotknutá puncová značka vyrazená, ako aj prípadne miesto, kde boli dotknuté drahé kovy prepustené do voľného obehu a uvedené na trh v Únii, čo by bolo opatrením, ktoré by obmedzovalo voľný pohyb tovaru v menšom rozsahu.

Za týchto podmienok Súdny dvor došiel k záveru, že aj v prípadoch, keď by mohla byť predmetná prax odôvodnená, je v dôsledku jej neprimeranosti nutné konštatovať nesplnenie povinnosti Českou republikou.

______________________________
[1] Pri dovoze výrobku z tretej krajiny je potrebné rozlišovať dve základné štádia, a to prepustenie do voľného obehu a uvedenie na trh v členskom štáte. Prvé štádium predstavuje splnenie formálnych náležitostí a daňových a colných povinností v súvislosti s dovozom, zatiaľ čo druhé štádium zodpovedá skutočnému uvedeniu výrobku na trh.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 107/16, 22. septembra 2016
Rozsudok vo veci C-525/14
Komisia/Česká republika
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk