Cieľom znižovania dopytu po plyne je dosiahnuť úspory na túto zimu, aby sme boli pripravení na možné prerušenie dodávok plynu z Ruska, ktoré neustále využíva dodávky energie ako zbraň.

Členské štáty sa dohodli, že znížia svoj dopyt po plyne o 15 % v porovnaní so svojou priemernou spotrebou za posledných päť rokov, a to v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023, pričom prijmú opatrenia podľa vlastného výberu.

Členské štáty vynaložia maximálne úsilie na dosiahnutie tohto zníženia, Rada však tiež stanovila isté výnimky a možnosti požiadať o čiastočnú alebo v niektorých prípadoch plnú výnimku z povinného cieľa zníženia s cieľom zohľadniť konkrétnu situáciu členských štátov a zabezpečiť, aby sa znížením dopytu po plyne reálne zvýšila bezpečnosť dodávok v EÚ.

Rada sa zhodla na tom, že členské štáty, ktoré nie sú prepojené s plynárenskými sieťami iných členských štátov, sú oslobodené od povinného znižovania dopytu po plyne, pretože by neboli schopné uvoľniť významné objemy plynu v prospech ostatných členských štátov. Aby sa predišlo riziku krízy dodávok elektriny, budú oslobodené aj členské štáty, ktorých elektrizačné sústavy nie sú synchronizované s európskou elektrizačnou sústavou a ktoré sú pri výrobe elektriny viac závislé od plynu, a to v prípade, že príde k prerušeniu synchronizácie so sieťou tretej krajiny.

Členské štáty si môžu obmedziť svoj cieľ zníženia dopytu a tak si prispôsobiť svoju povinnosť znižovať dopyt, ak majú obmedzené prepojenia s ostatnými členskými štátmi a môžu preukázať, že ich vývozné kapacity a domáca infraštruktúra pre LNG sa v plnom rozsahu využívajú na presmerovanie plynu do iných členských štátov.

Členské štáty môžu obmedziť svoj cieľ zníženia dopytu aj vtedy, ak prekročili svoje ciele, pokiaľ ide o plnenie zásobníkov plynu, ak sú vo veľkej miere závislé od plynu ako suroviny pre kritické odvetvia alebo môžu využiť inú metodiku výpočtu, ak sa ich spotreba plynu v minulom roku zvýšila aspoň o 8 % v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov.

Členské štáty sa dohodli na posilnení úlohy Rady pri aktivovaní „stavu pohotovosti Únie“. Stav pohotovosti by sa aktivoval vykonávacím rozhodnutím Rady, ktorá by konala na návrh Komisie. Komisia predloží návrh na aktivovanie „stavu pohotovosti Únie“ v prípade značného rizika závažného výpadku dodávok plynu alebo výnimočne vysokého dopytu po plyne, alebo ak o to Komisiu požiada päť alebo viac členských štátov, ktoré vyhlásili stav pohotovosti na vnútroštátnej úrovni.

Členské štáty sa dohodli, že pri výbere opatrení na zníženie dopytu zvážia uprednostnenie opatrení, ktoré nemajú vplyv na chránených odberateľov, ako sú domácnosti, a na základné služby pre fungovanie spoločnosti, napríklad kritické subjekty, zdravotnú starostlivosť a obranu. Možné opatrenia zahŕňajú zníženie spotreby plynu v elektroenergetike, opatrenia na podporu prechodu na iné palivá v priemysle, vnútroštátne kampane na zvyšovanie informovanosti, cielené povinnosti obmedziť vykurovanie a chladenie a trhovo orientované opatrenia, ako je obchodovanie formou aukcie medzi spoločnosťami.

Členské štáty budú aktualizovať svoje národné núdzové plány, v ktorých uvedú plánované opatrenia na zníženie dopytu, a budú Komisiu pravidelne informovať o pokroku v plnení svojich plánov.

Nariadenie bolo formálne prijaté písomným postupom. Prijatie nadväzuje na politickú dohodu, ktorú dosiahli ministri na mimoriadnom zasadnutí Rady pre energetiku 26. júla. Nariadenie sa teraz uverejní v Úradnom vestníku a nadobudne účinnosť deň po uverejnení.

Toto nariadenie je výnimočným a mimoriadnym opatrením, ktoré sa predpokladá na obmedzený čas. Bude sa uplatňovať jeden rok a Komisia do mája 2023 uskutoční preskúmanie s cieľom zvážiť jeho predĺženie podľa celkovej situácie EÚ v oblasti dodávok plynu.

Zdroj: TS EU