„Nalieham na členské štáty, aby tieto pravidlá začali uplatňovať čo najskôr a vítam kroky so zámerom prijať takéto opatrenia, ktoré ohlásilo Francúzsko,“vyhlásil európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor. Členské štáty sú povinné transponovať novú smernicu o presadzovaní do svojej vnútroštátnej legislatívy najneskôr do dvoch rokov a dvadsiatich dní od jej uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ.

Silné záruky ochrany práv vyslaných pracovníkov a prevencie pred sociálnym dumpingom sú stanovené v smernici o vysielaní pracovníkov (96/71/ES) z roku 1996, ktorá predstavuje základný súbor povinných pravidiel týkajúcich sa podmienok zamestnania, ktoré sa musia zaručiť pracovníkom vyslaným pracovať do iného členského štátu. Nová smernica o presadzovaní pomôže zabezpečiť lepšie uplatňovanie týchto pravidiel v praxi, predovšetkým v niektorých odvetviach, napríklad v stavbárskom odvetví a cestnej doprave, kde napríklad tzv. schránkové spoločnosti (bez skutočnej hospodárskej činnosti vo svojej „domácej“ krajine) predstierajú vysielanie pracovníkov s cieľom obísť vnútroštátne pravidlá týkajúce sa sociálneho poistenia a pracovných podmienok. Takisto sa vďaka nej zlepší ochrana práv vyslaných pracovníkov, pretože predstavuje základ zabránenia podvodom, predovšetkým v subdodávateľských reťazcoch, kde sa zaznamenali prípady nedodržiavania práv pracovníkov.

Smernicou o presadzovaní práv sa najmä:

• zvýši informovanosť pracovníkov a spoločností o ich právach a povinnostiach, pokiaľ ide o pracovné podmienky,
• zlepší spolupráca štátnych orgánov zodpovedných za vysielanie pracovníkov (povinnosť odpovedať na žiadosť o pomoc zaslanú príslušným orgánom z iného členského štátu; lehota dvoch pracovných dní na odpoveď v prípade urgentných žiadostí o informácie a 25 pracovných dní v prípade bežných žiadostí),
• objasní vymedzenie vysielania s cieľom zvýšiť právnu istotu vyslaných pracovníkov a poskytovateľov služieb a zároveň riešiť problém, ktorý predstavujú schránkové spoločnosti využívajúce vysielanie pracovníkov na obchádzanie zákonov,
• vymedzuje zodpovednosť členských štátov pri overovaní dodržiavania pravidiel stanovených v smernici z roku 1996 (členské štáty poverujú konkrétne kontrolné orgány zodpovednosťou overovať dodržiavanie týchto pravidiel a členské štáty, v ktorých sú poskytovatelia služieb usadení, sú povinné prijať potrebné opatrenia v oblasti dohľadu a presadzovania predpisov),

od vysielajúcich spoločností vyžaduje aby:

• určili osobu, ktorá bude v kontakte s kontrolnými orgánmi,
• nahlásili svoju totožnosť, počet pracovníkov, ktorí majú byť vyslaní, dátumy začiatku a konca vyslania a dĺžky jeho trvania, adresy pracoviska a povahy služieb,
• archivovali základné dokumenty, ako sú pracovné zmluvy, výplatné pásky a pracovné výkazy vyslaných pracovníkov tak, aby boli k dispozícii,
  zlepšuje presadzovanie práv a riešenie sťažností pretože tak hostiteľským, ako aj domovským členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť vyslaným pracovníkom – vďaka podpore zo strany odborov a iných zainteresovaných tretích strán – možnosť podávať sťažnosti a podnikať právne a/alebo administratívne kroky voči zamestnávateľom v prípade, že ich práva nie sú rešpektované,
• zaručuje, aby administratívne sankcie a pokuty uložené poskytovateľom služieb v prípade nedodržania požiadaviek smernice z roku 1996 v jednom členskom štáte mohli platiť a byť vymáhateľné aj v inom členskom štáte. Sankcie za nedodržiavanie smernice musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Právo spoločností ponúkať služby v inom členskom štáte EÚ a dočasne vyslať pracovníkov na účely poskytnutia daných služieb vyplýva z článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Platnou smernicou o vysielaní pracovníkov (smernica 96/71/ES) sa zaviedli záruky ochrany sociálnych práv vyslaných pracovníkov a prevencie proti sociálnemu dumpingu, pretože sa v nej členským štátom ako hosťovským krajinám ukladá povinnosť zabezpečiť, aby sa na vyslaných pracovníkov vzťahovali tamojšie zákony, ustanovenia alebo správne predpisy týkajúce sa:

• maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnej doby odpočinku,
• minimálnej ročnej dĺžky platenej dovolenky,
• minimálnych mzdových taríf vrátane sadzieb za nadčasy,
• podmienok prenajímania pracovníkov, najmä sprostredkovania pracovníkov agentúrami na sprostredkovanie dočasného zamestnania,
  zdravia, bezpečnosti a hygieny pri práci,
• ochranných opatrení z hľadiska podmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých,
• rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi a iných protidiskriminačných ustanovení.

Zdroj: Európska komisia

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk