Rekodifikácia procesného práva na Slovensku

Dňa 1. Júla 2016 nadobudnú na Slovensku účinnosť tri nové procesné kódexy, ktoré slovenský parlament schválil už 21.5.2015. Prijatie nových kódexov je čo do dôležitosti a rozsahu najväčšia právna reforma od vzniku samostatného Slovenska.

Ružička Csekes s.r.o. in association with members of CMS

Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok razantne nahrádza jediný procesný kódex platný na Slovensku od roku 1963, Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol počas platnosti novelizovaný viac ako 80-krát, čo prispelo k jeho neprehľadnosti a obsahovú nekonzistentnosti.

Cieľom zmeny civilnej procesnoprávnej úpravy je dosiahnutie efektívnej a kvalitnej slovenskej justície a teda porovnateľnej úrovne vymožiteľnosti práva na Slovensku s ostatnými členskými štátmi EÚ. Tá je predmetom dlhodobej kritiky širokej verejnosti, vrátane odbornej, a to najmä pre neprimerane dlhé súdne konania, nedostatočné zdôvodnenia vydaných súdnych rozhodnutí a nejednotnosť súdnych rozhodnutí v rovnakých právnych otázkach.

S rekodifikáciou doterajšieho procesného kódexu je spojená nutnosť prijatia zmien vo viac ako 170 iných právnych predpisoch, optimálne rovnako do 1. júla 2016 tak, aby sa zabezpečila najmä terminologická jednotnosť tých právnych predpisov, ktoré sú novými procesnými kódexmi dotknuté.

Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. (CSP): upravuje postup súdu, strán sporu a iných osôb v spore a rozhodovanie sporov. Zákon prináša zmeny vo vyše 50 rokov používanej terminológii, tieto sa tykajú označenia strán sporu a jednotlivých postupov úkonov strán sporu a súdov. To zreteľne odráža cieľ zákonodarcu zvýrazniť želané zmeny v civilnom súdnom prostredí novým jazykom, teda slovom.

Za zásadnú zmenu je potrebné označiť tiež štruktúru zákona. Jednotlivé ustanovenia zákona sú stručné, zoradené do príslušných fáz súdneho konania. Zákonom stanovené postupy vymedzujú iba istý základný rámec, na základe ktorého má súd rozhodovať a ktoré musia strany sporu dodržať. Zákon tým dáva výrazný priestor sudcovi ako správne aplikovať zákon na spor. Uvedená zmena predpokladá kvalitnú prácu sudcu a to tak procesnoprávnu, kedy súd najmä umožní každej strane reflektovať tvrdenia protistrany včas ako aj hmotnoprávnu, kedy súd v zmysle riadne zisteného skutkového stavu rozhodne nielen správne ale rozhodnutie aj dostatočne kvalitne odôvodní.

Zákon širokým rozsahom 18 článkov stanovuje základné princípy platné v sporovom konaní. Takýto akcent na základné princípy, podľa ktorých je potrebné vykladať jednotlivé ustanovenia zákona nie ja na Slovensku obvyklý. Na Slovensku pre výklad zákona platí gramatický výklad jednotlivej právnej normy. To znamená, že každá právna norma musí (predpokladaný dostatočne kvalitný stav) dostatočne reflektovať účel a zmysel zákona. Súdna prax dá odpoveď na otázku, či výklad jednotlivých ustanovení CSP ( obdobne platí aj na nižšie uvedený MSP a SSP) cez význam základných princípov prinesie želanú kvalitu vo vedení a rozhodovaní sporov.

Novozavedeným inštitútom je predbežné prejednanie sporu, ktoré súd môže nariadiť. Súd už v tejto fáze musí určiť, ktoré tvrdenia strán považuje za sporné, vysloví právny názor na prejednávanú vec, vysloví ktoré dôkazy vykoná a tiež pokiaľ to bude možné a účelné môže spor rozhodnúť aj bez toho aby nariadil a otvoril prvé pojednávanie vo veci. Sudcovská koncentrácia konania tak prvýkrát na Slovensku bude platiť všeobecne na všetky konania podľa tohto zákona, čo má viesť k zodpovednému prístupu strán sporu podať na súd žalobu, ktorá obsahuje všetky žalobcovi známe tvrdenia a dôkazy. Na Slovensku nie je výnimočné, že žalobca účelovo a takticky podáva na súd neúplný návrh na začatie konania, dôkazy nepredkladá včas a súdne konanie je tak vedené ako pomalá šachová partia. Strany sporu často taktizujú a čakajú na tvrdenia druhej strany, nezriedka naťahujú spor aj niekoľko rokov. Ostáva predpokladať, že pokiaľ súd rozhodne spor už na predbežnom prejednaní, bude tak postupovať výlučne pri zachovaní všetkých práv strany spory tak ako to garantujú medzinárodné dohody, ústava SR a teda v konečnom dôsledku aj základné princípy CSP.

CSP zavádza osobitné konania so slabšou stranou, teda so spotrebiteľom, zamestnancom alebo osobou v antridistriminačných sporoch. V sporoch so slabšou stranou súd musí poučiť slabšiu stranu o jej právach, o dôkazoch ktoré môže slabšia strana vykonať alebo podať návrh na neodkladných opatrení. Súdu patrí tiež dôkazná iniciatíva, to znamená že súd nie je viazaný dôkazmi a tvrdeniami strany sporu tak, ako je to v ostatných sporoch, ale sám je povinný vykonať tie dôkazy ktoré prispejú k zisteniu materiálnej pravdy v spore. V sporoch so slabšou stranou sa tak neuplatní koncentračná zásada, výnimku tvorí iba spotrebiteľský spor, pokiaľ je spotrebiteľ v spore zastúpený advokátom. Prax súdov zodpovie na otázku, že pokiaľ má štát záujem na redukovaní počtu neukončených sporov, najmä tých, ktoré sú začaté pred účinnosťou tohto zákona, či sa pri dôraze na zákonom stanovenú ochranu slabšej strany situácia na slovenských súdoch reálne zmení k lepšiemu. Je dôvodné predpokladať, že spory so slabšou stranou (bez uplatnenia koncentračnej zásady, s iniciatívou súdu vykonať všetky dôkazy v prospech slabšej strany) budú značnou časovou záťažou pre súdy. Pokiaľ personálne obsadenie súdov neprejde zásadnejšou plusovou zmenou, je otázne, ako budú svoj čas súdy distribuovať medzi spory so slabšou stranou a všetky ostatné spory a ako kvalitne budú všetky ostatné spory už tak preťažené súdy rozhodovať.

Ďalšími zmenami ktoré CSP prináša sú najmä zmeny v doručovaní, kedy platí všeobecná fikcia doručenia v zákonom stanovenej odbernej lehote poštovej zásielky a tiež zmeny v špeciálnej príslušnosti súdov, kedy sa novo zriaďujú súdy s ohľadom na kauzálnu príslušnosť, napr. na pracovnoprávne spory alebo na spory o abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach.

CSP bol pripravený, spripomienkovaný a schválený v rekordnom čase približne dvoch rokov. Súdna prax už čoskoro preverí, či zákon dostatočne reflektuje celé spektrum procesných úkonov súdu a strán sporu. Pokiaľ CSP predpokladá potrebnú profesnú úroveň slovenského súdnictva v čase po účinnosti zákona, otázkou ostáva, či doterajší nevyhovujúci stav sporových vecí mohol spôsobiť iba doteraz platný Občiansky súdny poriadok, alebo je problém slovenského súdnictva hlbší a aká ďalšia cesta bude viesť k jeho náprave.

Mimosporový civilný poriadok: zákon č. 161/2015 Z. z. (MCP), nový osobitný procesný kódex sa vzťahuje na tie konania, ktoré sú v ňom taxatívne vymenované. Účelom tohto zákona je zrejmý verejný záujem na dôrazné odlíšenie sporových vecí, v ktorých má súd zásadne vychádzať z tvrdení strán sporu a z dôkazov, ktorými strany disponujú (okrem sporov so slabšou stranou) a vecí označených ako nesporové (i keď aj v nich spor vzniknúť môže, napr. v konaniach o dedičstve, pri rozvode manželstva a pod). Cieľom zákona je deklarovaný verejný záujem na zistenie materiálnej pravdy v stanovených konaniach a to nad rámec tvrdení a dôkazov, ktorými účastníci konania disponujú. S tým je spojená vyšetrovacia povinnosť súdu vykonať všetky potrebné dôkazy a zistenia tak, aby rozhodnutia boli správne a úplné. CSP je vo vzťahu k MCP lex generalis.

MCP v druhej, osobitnej časti uvádza typy konaní, na ktoré sa zákon vzťahuje a to po prvý krát v ich ucelených procesných celkoch, nakoľko doterajšia právna úprava týchto konaní bola roztrieštená vo viacerých zákonoch. Nové celky právnej úpravy tak predstavujú konania najmä v rodinných veciach (povolenie manželstva, rozvod manželstva) a vo veciach týkajúcich sa maloletých (určenie rodičovstva, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a pod.).

Zákon obsahuje novoupravené konania o dedičstve, konania o umorení listín a konania vo veciach notárskych úschov, v ktorých je posilnená činnosť notárov za účelom odbremenia súdov v zákonom vymedzenom rozsahu.

MCP upravuje tiež konania vo veciach obchodného registra ako konanie o zápise, zosúladenie a zrušenie zápisu údajov v obchodnom registri, za súčasne platnej právnej úpravy podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Novoupravené sú procesnoprávne predpisy v niektorých veciach právnických osôb ako konanie o zrušení právnickej osoby a nariadení jej likvidácie, vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, o neplatnosti obchodnej spoločnosti, o vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zlúčení alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, poverení zvolať valné zhromaždenie, práve akcionára na primeraný peňažný doplatok, preskúmanie návrhu zmluvy určujúcej výmenný pomer akcií, konanie o preskúmanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií a iné. Na tieto konania sa budú vzťahovať tiež príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

Správny súdny poriadok, zákon č. 162/2015 Z. z. (SSP) nahradzuje doposiaľ sporo upravené správne konanie, obsiahnuté v jedinej (piatej časti) doteraz platného Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko konanie vo veciach verejnej správy dlhodobo vyžadovalo komplexnú a detailnú právnu úpravu s ohľadom na osobitosti správneho konania, nový procesný kódex upravuje práva toho, kto tvrdí že boli porušené rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, jeho nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy.

Osobitné správne súdy rozhodujú najmä v konaniach o správnych žalobách, o žalobách vo veciach správneho trestania, o žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o žalobách vo volebných veciach, o žalobách vo veciach územnej samosprávy, o žalobách vo veciach politických práv a pod. CSP je vo vzťahu k SSP lex generalis.

Záver:

Doterajší stav v slovenskej justícii, najmä s ohľadom na neprimeranú dĺžku súdnych konaní potreboval nápravu. Občiansky súdny poriadok z roku 1963 ktorý bol násobne novelizovaný nedostatočne reflektoval potreby súčasnej efektívnej justície. Najvyšší súd SR je dlhodobo zavalený konaniami o mimoriadnych opraných prostriedkoch - dovolaniach, ktoré podľa doteraz platného procesného poriadku účastníci súdnych konaní podávali pre nespokojnosť s rozhodnutiami odvolacích súdov, čím sa dvojinštančné konanie de facto menilo na trojinštančné konanie. Samotná judikatúra Najvyššieho súdu SR nevykazovala dlhodobo znaky predpokladanej súrodosti a jednotnosti. V lepšom a aj očakávanom prípade by sa rekodifikácia civilného procesného práva na Slovensku mala prejaviť tiež v konsolidovanej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorá zjednotí rozhodnutia odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR, čím sa zvýši právna istota na Slovensku.