Snahu o zavedenie zmien do oblasti civilných súdnych konaní je nutné pozitívne privítať. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že aktuálna situácia súdnych konaní je na Slovensku alarmujúca a v rebríčku globálnej konkurencieschopnosti je nízka vymožiteľnosť práva označovaná za jednu z najväčších konkurenčných nevýhod Slovenska. Súdne konania sú neprimerane dlhé a domôcť sa na súde svojich práv predstavuje častokrát boj s veternými mlynmi.
 
Súčasný neželateľný stav plánuje Ministerstvo spravodlivosti SR riešiť rekodifikáciou civilného procesného práva. Táto iniciatíva si kladie ambiciózne ciele ako napríklad zvýšenie vymožiteľnosti práva, skrátenie doby súdnych konaní, eliminácia prieťahov v súdnom konaní a vytvorenie priestoru pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia.

Okrem zmien technického a organizačného charakteru (napr. využívanie prostriedkov elektronickej komunikácie) však legislatívny zámer signalizuje aj prijatie úplne nových inštitútov, prípadne výraznú zmenu niektorých doterajších inštitútov. Civilný sporový poriadok má napríklad zaviesť aj dôslednú koncentráciu súdneho procesu; predbežné prejednanie veci; prísnu kontradiktórnosť dokazovania; automatické rozhodovanie o trovách konania a upustenie od inštitútu mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. 

Zverejnený legislatívny zámer je rozsiahly dokument (130 strán). Vzhľadom na obmedzený rozsah tohto článku sme nižšie zhrnuli poznámky len k niektorým navrhovaným zmenám.
 
Tri nové procesné kódexy
 
Najvýraznejšou zmenou navrhnutou v legislatívnom zámere je nahradenie súčasne platného Občianskeho súdneho poriadku tromi novými procesnými predpismi, a to konkrétne: 

• Civilným sporovým poriadkom;
• Civilným mimosporovým poriadkom; a
• Správnym súdnym poriadkom. 

Aj keď ide o výraznú štrukturálnu zmenu je veľmi ťažké komentovať jej praktický dopad. Je zrejmé, že samotný fakt, či budú existovať procesné predpisy tri alebo len jeden, totiž len veľmi ťažko prispeje k zrýchleniu alebo zefektívneniu súdneho konania. Výsledok bude jednoducho závisieť od ich obsahu.
 
V tejto súvislosti je treba poznamenať, že podľa legislatívneho zámeru sa má v civilnom mimosporovom poriadku ustanoviť subsidiárna aplikácia civilného sporového poriadku. To vyvoláva otázku, či by nebolo jednoduchšie a prehľadnejšie vytvoriť jednu samostatnú časť v rámci pripravovaného civilného sporového poriadku, ktorá by reflektovala osobitosti mimosporových konaní. Subsidiárna aplikácia iného predpisu môže vo všeobecnosti vyvolávať určitú mieru neistoty ohľadom aplikovateľnosti/neaplikovateľnosti subsidiárnych noriem v konkrétnom prípade. Pre porovnanie, v rámci pripravovanej rekodifikácie civilného hmotného práva sa práve naopak plánuje upustiť od súčasne platnej subsidiárnej aplikácie občianskeho zákonníka v obchodných vzťahoch, a to vytvorením jednotného nového občianskeho zákonníka.
 
Koncentrácia súdneho procesu
 
Plánovaná koncentrácia súdneho procesu v sebe zahŕňa aj novo navrhnutý inštitút predbežného prejednania veci, ako aj navrhnutú prísnu kontradiktórnosť dokazovania. V zmysle legislatívneho zámeru súd v rámci predbežného prejednania veci obligatórne určí, ktoré z účastníkmi tvrdených skutočností považuje za právne významné, s následnou výzvou adresovanou účastníkom, aby jasne označili, aké dôkazy na preukázanie týchto skutočností navrhujú, s tým, že na ich ďalšie tvrdenia a navrhované dôkazy sa nebude prihliadať. Podľa legislatívneho zámeru doterajšie oprávnenie súdu podľa § 100 ods. 1[1] Občianskeho súdneho poriadku má byť transformované na povinnosť súdu uviesť právne posúdenie veci a zamerať dokazovanie len na preukázanie medzi účastníkmi sporných skutočností.
 
Podľa našich skúsenosti však už dnes existujúca možnosť, aby súd účastníkom uviedol, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci (§ 100 ods. 1), nie je v praxi výrazne využívaná. Je zrejmé, že sudcovia nemali a nemajú záujem vopred (pred vydaním rozsudku) vyjadrovať svoj názor na právne posúdenie veci (možno aj s ohľadom na možné otázniky, ktoré by vyvolala zmena názoru v priebehu konania). Nová úprava si však bude vyžadovať, aby ešte pred samotným pojednávaním súd celú vec naštudoval a  utvoril si právny názor na vec. Podotýkame, že aj v zmysle súčasne platného Občianskeho súdneho poriadku by si mal sudca naštudovať celú vec pred pojednávaním a rovnako aj teraz je sudca povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Aj napriek tejto formulácií však vidíme, že realita je iná a stále dochádza k prieťahom v konaní a ťažko predpokladať, že iná formulácia v zákone to zmení, ak nebude dostatočný tlak na sudcov, aby dodržiavali legislatívne predpoklady.
 
V tejto súvislosti vzniká množstvo otázok, napríklad, ak teda teraz nie sú sudcovia schopní rozhodovať vec na jednom pojednávaní, ako budú schopní naštudovať vec a  utvoriť si právny názor na vec ešte pred predbežným prejednaním? Čo sa stane, ak tieto veci jednoducho nespravia? Nehrozí nakoniec situácia, že za novej právnej úpravy naozaj súd rozhodne na jednom pojednávaní, ktorému však bude predchádzať niekoľko „predbežných prejednaní“? Aká bude viazanosť sudcu právnym posúdením vysloveným v rámci predbežného prejednania veci. Bude možné, aby sudca toto právne posúdenie zmenil v priebehu konania a vydal rozsudok s iným právnym názorom? V súčasnosti platí, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Akékoľvek predbežné právne posúdenie veci (ak ho uviedol súd v priebehu konania) je teda pre súd v zásade nezáväzné (aj keď rozdielny rozsudok zjavne vyvoláva množstvo otázok ohľadom právnej istoty účastníka a jeho legitímnych očakávaní). Aký by ale malo zmysel nezáväzné právne posúdenie?
 
Nie nevýznamnou otázkou je aj vplyv koncentrácie na spravodlivosť súdnych konaní. Ako uvádza aj samotný legislatívny zámer, hlavným a podstatným kritériom pre „dobré“ rozhodovania a „dobré“ súdne konanie je jeho spravodlivosť, efektívnosť a rýchlosť, čo by malo byť condici sine qua non v každom súdnom rozhodnutí. Je zrejmé, že spravodlivo možno rozhodnúť až po zistení skutočného stavu veci (materiálna pravda). Každé obmedzenie možnosti zistiť skutočný stav veci vytvára väčší priestor pre potenciálne nespravodlivé rozhodnutie. Koncentrácia konania môže znamenať ústupok v neprospech úplného  zistenia materiálnej pravdy s cieľom urýchliť konanie. Stanovenie optimálnej miery koncentrácie je teda obtiažnou a veľmi citlivou otázkou.
 
Snaha o dôslednú koncentráciu konania vyvoláva množstvo otáznikov týkajúcich sa tak znenia novej právnej úpravy, ako aj následnej aplikačnej praxe. Zatiaľ je predčasné podrobne skúmať dopad na aplikačnú prax a je treba počkať minimálne na zverejnenie paragrafového znenia navrhovaných predpisov. Avšak už teraz je zrejmé, že tvorcovia nestoja pred ľahkou úlohou.
 
Automatické rozhodovanie o trovách konania
 
Legislatívny zámer avizuje určité zmeny aj v úprave trov konania. Prvou zmenou má byť automatické rozhodovanie o trovách konania, keďže sa odbúrava formálna požiadavka na podanie samostatného návrhu na náhradu trov konania. Ďalej zámer k trovám konania uvádza, že „súčasná právna úprava len minimálne motivuje účastníkov konania k tomu, aby pri výbere právneho zastúpenia a vedení konania postupovali hospodárne [...] Často je rozhodnutie účastníka konania  [...] skôr podmienené snahou o zvýšenie príslušenstva pohľadávky.“ Z uvedenej časti legislatívneho zámeru sa zdá, že by malo dôjsť aj k zmenám v rámci výšky priznávaných trov konania, tak aby boli priznávané hospodárne. Ďalej však návrh nešpecifikuje, aké budú pravidlá pre výšku "hospodárnych trov" a ako zabezpečiť, aby si klient skutočne slobodne vybral právneho zástupcu, ktorému dôveruje. 
 
Upustenie od mimoriadneho dovolania
 
Navrhuje sa aj upustiť od inštitútu mimoriadneho dovolania, ktorého charakter a podstata vzbudzuje v sporovom konaní pochybnosti o súlade s judikatúrou ESĽP z viacerých dôvodov. Možno súhlasiť s legislatívnym zámerom, že mimoriadne dovolania a dlhá lehota na jeho podanie narúša princíp právnej istoty. Upustenie od mimoriadneho dovolania by teda malo zvýšiť mieru právnej istoty účastníka konania potom, ako získa právoplatné rozhodnutie, prípadne po zamietnutí dovolania.  
 
Záver
 
Samotný legislatívny zámer predstavuje len začiatok legislatívneho procesu. Vzhľadom na kritickú situáciu v slovenskom súdnictve zostáva len dúfať, že príprava nových kódexov bude postupovať rýchlejšie ako v prípade rekodifikácie občianskeho hmotného práva, o ktorú sa v Slovenskej republike pokúšame už od roku 1989 a nový kódex nie je ani v pripomienkovom konaní.
 
Je diskutabilné, či rekodifikácia predstavuje ten najúčinnejší spôsob boja s dlhotrvajúcimi súdnymi konaniami. V konečnom dôsledku bude totiž výsledný efekt rekodifikácie závisieť vždy od aplikácie rekodifikovaných noriem konkrétnymi osobami a v tomto prípade najmä súdmi. Prostredníctvom neodôvodneného a prepiateho formalizmu a klamlivej logiky je možné zvrátiť akýkoľvek predpokladaný a dobre myslený cieľ novej právnej úpravy. Preto stojí za úvahu, či by nebolo efektívnejšie, ak by sa ministerstvo zaoberalo skôr praktickou aplikáciou už existujúcich predpisov našimi súdmi.
 
Objektívne zhodnotiť účinky navrhnutých opatrení bude možné až na základe paragrafového znenia konkrétnych procesných kódexov. Nedá sa vylúčiť, že v rámci tohto procesu nastanú rôzne obraty a záverečný výsledok rekodifikačného úsilia sa odchýli od predpokladov a zmien navrhnutých v prvotnom legislatívnom zámere. Sám legislatívny zámer však už dáva tušiť, že rekodifikované procesné predpisy významne zasiahnu do civilného procesu a nepôjde len o nepodstatné kozmetické úpravy. Vzhľadom na tento význam plánovaných zmien je nepochybne potrebné, aby odborná verejnosť vyjadrovala svoje názory na navrhnutú rekodifikáciu, prípadne dávala nové podnety do procesu tvorby paragrafového znenia príslušných predpisov.
 

JUDr. Ing. Miriam Galandová LL.M., FCCA,
partnerka

Mgr. Ivan Telepčák,
koncipient

PRK Partners s.r.o.

Hurbanovo námestie 3
811 06 Bratislava 1

Tel.: +421 232 333 232
Fax:  +421 232 333 222
e-mail: bratislava@prkpartners.com

--------------------------------------------------------------------------------
[1] § 100 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov: "Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci."

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk