Rekodifikačný boom v ČR - zodpovednosť štatutárnych orgánov

Ako sme už naznačili v predchádzajúcom článku zaoberajúcom sa rekodifikáciou českého súkromného práva, nový Zákon o obchodných korporáciách (ZOK), s účinnosťou od 1.1.2014, prináša významné zmeny aj v často diskutovanej oblasti postavenia a zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. V tomto článku zhrnieme tie, ktoré sú vnímané ako najpodstatnejšie.

V novej českej úprave zodpovednosti štatutárnych orgánov je vo všeobecnosti badateľný dôraz na prevenciu a snahu vopred motivovať štatutárov k riadnemu plneniu ich povinností a dobrej správe spoločnosti. Pribudol síce aj nový zodpovednostný koncept, ten má však skôr chrániť členov štatutárnych orgánov a umožniť im podstupovať vyššiu mieru rizika pri rozhodovaní o obchodných záležitostiach spoločnosti bez strachu o vlastnú súkromnoprávnu zodpovednosť. Závažnejší limit ich rozhodovania predstavuje až úprava zodpovednosti súvisiaca s prípadným úpadkom spoločnosti. Nová úprava tak kombinuje viacero právnych inštitútov, ktoré sa majú vzájomne dopĺňať a napomôcť lepšej správe spoločností zo strany ich štatutárnych orgánov.

Podobne ako doteraz, budú členovia štatutárnych orgánov spoločnosti povinní konať za spoločnosť s „péčí řádného hospodáře“. Popri tom sa však zavádza aj nové pravidlo „podnikateľského úsudku“ (business judgment rule), ktoré umožňuje štatutárnemu orgánu zabaviť sa zodpovednosti za vzniknutú ujmu ak preukáže, že v rámci rozhodovania konal starostlivo a s potrebnými znalosťami, resp. ak preukáže, že mohol pri podnikateľskom rozhodovaní v dobrej viere rozumne predpokladať, že koná informovane a v obhájiteľnom záujme spoločnosti; to však pod podmienkou, že konal s potrebnou lojalitou. Podľa dôvodovej správy k ZOK toto riešenie stojí na koncepcii, že ak orgán spoločnosti koná (rozhoduje) starostlivo, informovane a v záujme spoločnosti, nemôže zároveň niesť všetky riziká, ktoré pri podnikaní môžu nastať.

Prevenčne má pôsobiť nová úprava stretu záujmov. Podľa nej budú mať členovia orgánov spoločnosti povinnosť vopred informovať ostatných členov daného orgánu a dozorný orgán o možnom konflikte záujmov so záujmami spoločnosti. Dozorný orgán môže na vymedzený čas pozastaviť tomuto členovi výkon jeho funkcie. Obdobná informačná povinnosť vzniká aj pri uzatváraní zmlúv medzi spoločnosťou a členom orgánu, resp. jeho osobami blízkymi, ako aj v prípadoch, keď má spoločnosť zabezpečiť ich dlhy alebo sa stať ich spoludlžníkom. Ak štatutár nesplní svoju povinnosť informovať v týchto prípadoch spoločnosť, bude niesť zodpovednosť za prípadnú ujmu, ktorá spoločnosti vznikne.

Základným motivačným prvkom má byť nová úprava odmeňovania členov orgánov spoločnosti. Podľa súčasnej úpravy (podobne ako na Slovensku) majú aj tí členovia orgánov, ktorí nemajú so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, nárok na primeranú odmenu. Pri M&A transakciách sa tak zákonný nárok členov orgánov na nevyplatenú odmenu stal tradičným „issue“ v rámci due diligence reportov a jeho vzdanie sa obvyklou súčasťou transakčnej dokumentácie. Nielen z dôvodu právnej istoty, ale najmä s úmyslom motivovať manažérov a spoločnosti, aby si vopred starostlivo upravili vzájomné práva a povinnosti, bol zavedený princíp bezodplatnosti výkonu funkcie pri absencii zmluvy o výkone funkcie. Ten neplatí v prípade, že z dôvodu na strane spoločnosti zmluva o výkone funkcie nebola uzatvorená alebo je neplatná, ani v prípade, že zmluvu včas neschválil príslušný orgán spoločnosti. V takom prípade vznikne členom orgánov nárok na obvyklú odmenu. Ak však aj bola uzatvorená zmluva o výkone funkcie a v nej dohodnutá odmena, táto odmena sa členom orgánov neposkytne, ak výkon ich funkcie zrejme prispel k nepriaznivému hospodárskemu výsledku spoločnosti (orgán, ktorý schvaľoval zmluvu o výkone funkcie môže však odmenu napriek nepriaznivým výsledkom priznať). Tieto zmeny majú doplniť pravidlá zodpovednosti štatutárov. Spoločnosť vďaka nim bude môcť lepšie motivovať manažérov k riadnemu plneniu povinností a dosahovaniu pozitívnych hospodárskych výsledkov, a to tým najefektívnejším spôsobom – poskytnutím „odmeny za výkon“.

Na rozdiel od zložitej teoretickej konštrukcie zodpovednosti štatutárnych orgánov je veľmi jednoduchá a konkrétna úprava dôsledkov v rámci úpadku spoločnosti, resp. pri opakovanom závažnom porušovaní starostlivosti riadneho hospodára. V insolvenčnom konaní začatom na návrh osoby odlišnej od dlžníka, bude môcť insolvenčný správca vyzvať členov orgánov spoločnosti, aby vydali prospech získaný zo zmluvy o výkone funkcie (prípadne iný prospech), ktorý obdržali za posedné 2 roky, ak mohli vedieť o hroziacom úpadku spoločnosti a neuskutočnili za účelom jeho odvrátenia všetko potrebné a rozumne predpokladateľné. Po novom bude na rozhodnutí súdu, aby zároveň vylúčil štatutárov z výkonu obdobnej funkcie v akejkoľvek inej spoločnosti počas doby 3 rokov, ak výkon ich funkcie zrejme viedol k úpadku spoločnosti alebo po začatí insolvenčného konania prispel k zníženiu majetkovej podstaty a poškodeniu veriteľov. Obdobne bude môcť súd vylúčiť štatutára aj v prípade, že štatutár v posledných 3 rokoch opakovane závažne porušoval starostlivosť riadneho hospodára. Sankciou za prípadné porušenie tohto zákazu bude ručenie štatutára za všetky záväzky spoločnosti a možnosť predĺžiť zákaz až na 10 rokov.

Peter Marciš