Generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície, JUDr. Daniel Petričko, PhD., zdôraznil nutnosť zmeny v myslení odbornej aj laickej verejnosti a poukázal na kroky ministerstva spravodlivosti, ktoré sa týkali šírenia osvety o restoratívnej a alternatívnej justícii. Predstavil tiež konkrétne prípady z praxe, kde by využitie restoratívnej a alternatívnej justície bolo prínosné. Zároveň predstavil aj vybrané problematické tézy, s ktorými sa prax musí vysporiadať.

Aplikáciu prvkov restoratívnej justície do praxe je potrebné vnímať z viacerých hľadísk. Medzi prvé patrí edukácia z hľadiska celoživotného vzdelávania dotknutých subjektov, ale najmä príprava nových probačných a mediačných úradníkov. V diskusii vystúpili dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prof. JUDr. Eduard Burda, PhD., a odborný garant študijného odboru Probačná a mediačná práca na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, prof. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. Spoločne predstavili nový študijný odbor, ktorého cieľom bude príprava nových probačných a mediačných úradníkov. „Pre plnenie cieľov restoratívnej a alternatívnej justície je dôležitá práca v synergii. Kľúčovým je spojenie akademického prostredia s aplikačnou praxou,“ uviedol prof. Burda. „Som rád, že po 18 rokoch fungovania študijného odboru Probačná a mediačná práca sme sa posunuli do spolupráce s Univerzitou Komenského, a najmä, že dnes sedíme tu,“ doplnil prof. Paľa. Navyše uviedol: „Vždy ide o ľudskú dôstojnosť. Tak, ako má neodsúdený človek ľudskú dôstojnosť, tak ju má aj odsúdený. Nemôžeme odsúdiť človeka, ale máme odsúdiť skutok – trestný čin. Nikdy však nesmieme zabúdať na potreby obete.“ Na prácu s páchateľmi reagoval aj generálny vikár ZVJS pplk. Peter Nižník, ktorý uviedol: „Páchateľ má mať možnosť uvedomiť si v plnom rozsahu mieru ujmy, ktorú spôsobil, a v rámci svojich možností vykonať nápravu.“

V rámci rozpravy vystúpil aj krajský prokurátor zo Žiliny JUDr. Tomáš Balogh, ktorý zdôraznil: „Restoratívnu justíciu musíme vnímať predovšetkým aj cez optiku poškodeného. V tejto problematike sa môžeme vydať dvoma cestami – de lege lata a de lege ferenda. Súčasný legislatívny stav nie je úplne nedostačujúci, keďže existujú inštitúty restoratívnej justície v právnom poriadku, nedostatočné je však ich malé využívanie.“ Doplnil ho predseda trestnoprávneho grémia Mestského súdu Bratislava I., JUDr. Michal Valent, ktorý uviedol: „Spoločenským účelom trestu nesmie byť výlučne odplata v podobe väzenia, najmä ak je nárok poškodeného uspokojený.“ Diskutujúci sa zhodli, že výkon restoratívnej justície nie je len v kompetencii prokuratúry či súdov, ale aj polície, ktorá realizuje prvý kontakt s poškodeným a páchateľom. „Restoratívna justícia je cestou nad rámec bežných úkonov. Prirodzenou vlastnosťou človeka je uľahčovať si veci, preto je dôležité, ako k restoratívnej justícii pristúpia nielen sudcovia a prokurátori, ale aj vyšetrovatelia a policajné orgány,“ uviedol bývalý krajský riaditeľ policajného zboru v Košiciach, JUDr. Radislav Fedor, ktorý je externým spolupracovníkom pre oblasť súčinnosti s policajným zborom.

Na výkon restoratívnej justície, ale aj efektívneho probačného dohľadu, je dôležité aplikovať aj osvedčené výsledky z domáceho prostredia, najmä z projektu „Šanca na návrat.“ Tento projekt vyprecizoval viacero programov použiteľných v praxi, ktoré budú v prípade záujmu k dispozícii pre potreby praxe. „Bude to dlhá cesta, ale sme ochotní poskytnúť maximálnu súčinnosť,“ reagoval projektový manažér nadväzujúceho projektu „Šanca na návrat 2“ JUDr. Jakub Lorko, PhD., na náročnosť tejto témy.

Na záver diskusie vystúpil aj riaditeľ odboru restoratívnych programov a alternatívnych trestov, JUDr. Rudolf Pilarčík, ktorý pripomenul, že je nevyhnutné zvýšiť počet probačných a mediačných úradníkov, nakoľko pri aktuálnom stave sú pomerne zavalení prácou.

Podujatie zhodnotil aj štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, doc. JUDr. Milan Hodás, PhD., ktorý na záver uviedol, že implementácia programov restoratívnej justície musí byť dôsledne prepojená s osvetou a vzdelávaním zacieleným na laickú i odbornú verejnosť.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR