Reštrukturalizácia z pohľadu veriteľa – krok za krokom
Neplnenie peňažných záväzkov zo strany dlžníka môže viesť veriteľa k rôznym spôsobom uplatňovania svojich práv. Jedným z týchto spôsobov je reštrukturalizácia, ktorá vedie ku kolektívnemu uspokojeniu veriteľov v prípade, že dlžníkovi hrozí úpadok alebo už v úpadku je. Za predpokladu úspešnej reštrukturalizácie bude veriteľova pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie uspokojená minimálne vo výške 50 %.
Prvý krok – reštrukturalizačný posudok
Vypracovaním reštrukturalizačného posudku, ktorým sa začína proces reštrukturalizácie dlžníka, môže poveriť správcu dlžník, alebo po dohode s dlžníkom aj veriteľ (prípadne skupina veriteľov). Poverenie je jednostranným úkonom, ktorý správca musí najskôr prijať, až potom mu vznikne povinnosť posudok vypracovať. Úlohou správcu je nestranne posúdiť a s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť finančnú a obchodnú situáciu dlžníka. Obchodnou situáciou sa rozumie dlžníkovo postavenie na trhu a finančná situácia má odzrkadľovať príjmy a výdavky dlžníka, resp. či má dostatok finančných prostriedkov na ďalšie fungovanie svojho podniku. Tieto skutočnosti zhodnotí správca v pripravovanom reštrukturalizačnom posudku, v ktorom určí, či reštrukturalizáciu dlžníka odporučí alebo neodporučí.
Reštrukturalizáciu môže správca odporučiť, len ak sú splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v § 109 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii („ZKR“)[1]. Po poslednej novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa predpoklady pre reštrukturalizáciu dlžníka rozširujú o skutočnosť, že dlžník musí byť právnickou osobou.
Pokiaľ ide o odmenu správcu za vypracovanie posudku a ďalšiu súčinnosť spojenú s prebiehajúcou reštrukturalizáciou, oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo k výraznej zmene. Zmluva upravujúca odmenu správcu sa stala obligatórnou súčasťou, resp. prílohou reštrukturalizačného posudku. Keďže sa reštrukturalizačný posudok spolu so zmluvou o odmene predkladá súdu, malo by sa zamedziť ukracovaniu veriteľov, t. j. neznižovať takýmto spôsobom dlžníkov majetok.
Návrh na povolenie reštrukturalizácie a účinky začatia reštrukturalizačného konania
Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ, záleží to od prvého kroku, a teda kto z nich poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Okrem poverenia správcu zákon upravuje prísnejšie podmienky pre podanie návrhu veriteľom a to aby:
- správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka;
- posudok nebol starší ako 30 dní;
- veriteľ podal spolu s návrhom vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a vyjadril súhlas s podaním návrhu (pričom sa vyžaduje úradne osvedčený podpis dlžníka).
Veriteľ je zároveň povinný súdu preukázať, že skutočne má právny dôvod na vznik jeho pohľadávky, resp. že je skutočne veriteľom dlžníka. Je potrebné poznamenať, že podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie nenahrádza prihlášku veriteľa do reštrukturalizácie, a preto, ak má veriteľ záujem byť účastníkom reštrukturalizačného konania a byť v ňom uspokojený, musí si svoju pohľadávku riadne uplatniť v reštrukturalizácii.
Súd doručuje veriteľský návrh dlžníkovi na vyjadrenie až po tom, čo zverejní začatie reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Súd tak urobí za predpokladu, že návrh a prílohy spĺňajú zákonom predpísané náležitosti.
Začatie reštrukturalizačného konania je spojené s niekoľkými účinkami (§ 114 ZKR):
- obmedzenie podnikateľskej činnosti dlžníka len na bežné úkony;
- schvaľovanie právnych úkonov dlžníka správcom;
- ochrana pred veriteľmi – t. j. ochrana pred vymáhaním ich pohľadávok;
- exekučná ochrana – majetok dlžníka je chránený pred exekúciami;
- obmedzenie výkonu zabezpečovacích práv;
- ochrana zmluvných vzťahov – zákaz ukončenia zmluvných vzťahov nevyhnutných pre prevádzku podniku dlžníka;
- zákaz započítania pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie voči dlžníkovi;
- obmedzenie fúzií a akvizícií dlžníka – tento účinok súvisí aj s novelou Obchodného zákonníka, kde jednou z podmienok pre úspešné splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie spoločností je práve skutočnosť, že ani jedna zo zainteresovaných spoločností nie je v reštrukturalizácii.
Najdôležitejším pre veriteľov je práve účinok týkajúci sa obmedzenia ich zmluvnej voľnosti, a teda stanoveného zákazu ukončenia, resp. odstúpenia od zmluvy uzavretej s dlžníkom počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania. Zákonodarca sa snažil tento právny stav vyvážiť a preto novelou doplnil veriteľom možnosť odoprieť plnenie zo zmluvy, ktorú uzavrela s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania až do doby, kedy jej tento poskytne vzájomné plnenie.
Povolenie reštrukturalizácie
Ak sú splnené predpoklady na povolenie reštrukturalizácie[2], súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Veritelia by mali sledovať obchodný vestník, pretože práve tam súd zverejní uznesenie o povolení reštrukturalizácii, v ktorom ich vyzve, aby v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky a poučí ich o spôsobe prihlasovania pohľadávok.
Tu nastáva ďalšia veľká zmena oproti konaniu pred novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou je náhodný výber reštrukturalizačného správcu pomocou technických a programových prostriedkov. Dlžníkovu reštrukturalizáciu tak nebude mať na starosti ním určený správca, ale správca ustanovený náhodne súdom. Tým by sa malo zamedziť dohodám medzi správcom a dlžníkom, ktoré môžu mať negatívny vplyv na speňažovanie majetku dlžníka a následné uspokojenie prihlásených veriteľov. V tomto bode sa teda končí činnosť správcu určeného dlžníkom, resp. veriteľom.
Zákonodarca myslel aj na situáciu, kedy dôjde počas reštrukturalizácie k smrti správcu, alebo v prípade právnickej osoby k jeho zániku alebo mu vo výkone funkcie zabráni zákonná prekážka. Vtedy súd odvolá doterajšieho správcu a znova na základe náhodného výberu ustanoví nového správcu.
V porovnaní s prechádzajúcou úpravou sa rovnako zmenil spôsob odmeňovania správcu. Oproti predchádyajúcej dohode medzi dlžníkom a správcom, má podľa súčasnej právnej úpravy správca nárok na paušálnu odmenu vo výške 10.000,- EUR za prevzatie prípadu, ďalej odmenu za výkon funkcie počas reštrukturalizácie vo výške 1.000,- až 3.000,- EUR mesačne (v závislosti od ročného obratu dlžníka). Ďalej má správca, ktorý bol ustanovený do funkcie, nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením reštrukturalizačného konania vo výške 300,- EUR mesačne.[3]Tieto nároky uhrádza správcovi dlžník, čo pre veriteľov znamená, že už vopred poznajú sumu, o ktorú sa zníži majetok dlžníka.
Ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou vyššie uvedenej paušálnej odmeny alebo náhradou za výdavky spojené s vedením reštrukturalizačného konania, je to jeden z dôvodov, pre ktorý podľa novely zákona o konkurze súd (aj bez návrhu) zastaví reštrukturalizačné konanie a následne vyhlási na majetok dlžníka konkurz.
Práva a povinnosti veriteľov, veriteľský výbor
Veritelia, ktorí si zákonom ustanoveným spôsobom prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie (t. j. na predpísanom tlačive, riadne vyplnené, v lehote stanovenej zákonom), sa stávajú účastníkmi reštrukturalizačného konania.
Inými slovami, právo uplatniť si svoje nároky v reštrukturalizačnom konaní majú len veritelia, ktorí podali prihlášku do tohto konania, v opačnom prípade ich nároky potvrdením reštrukturalizačného plánu zaniká.
Osobitnú kategóriu tvoria tzv. prednostné pohľadávky – odmena správcu, nepeňažné pohľadávky a pohľadávky, ktoré voči dlžníkovi vznikli počas reštrukturalizačného konania (vrátane pracovnoprávnych nárokov). Ide o pohľadávky, ktoré sa neuplatňujú prihláškou a nezahŕňajú sa ani do reštrukturalizačného plánu (výlučne len v prípade, ak si to veritelia vyžiadajú a súhlasia s tým).
Správca každú prihlásenú pohľadávku preskúma a ak zistí, že pohľadávka je v určitom ohľade sporná, poprie ju (toto právo je časovo obmedzené – lehota na popieranie trvá 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, resp. 60 dní od povolenia reštrukturalizácie). Túto skutočnosť bezodkladne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávku poprel.
Popretému veriteľovi potom zákon priznáva právo podať do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok incidenčnú žalobu – v tejto žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo si prihláškou do reštrukturalizačného konania uplatňoval. Žalobu podáva veriteľ voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Pokiaľ popretý veriteľ nevyužije svoje právo a v zákonnej lehote nepodá incidenčnú žalobu, stráca v rozsahu, v akom bol popretý, postavenie účastníka reštrukturalizačného konania.
Na druhej strane dáva oproti správcovi, ktorý má právo popierať pohľadávky veriteľov, zákonodarca veriteľom možnosť podať správcovi podnet, aby pohľadávku prihlásenú iným veriteľom poprel. Správca má povinnosť každý takýto podnet prešetriť a vyhodnotiť.
Veritelia prihlásených pohľadávok majú právo informovať sa o priebehu reštrukturalizácie, a to nahliadnutím do spisu vedeného správcom.
Ďalším právom veriteľov je právo účasti na schôdzi veriteľov bez ohľadu na to, či ich pohľadávky boli popreté alebo zistené (resp. či majú alebo nemajú hlasovacie práva). Zvoláva ju správca za účelom zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru. Schôdza veriteľov má za úlohu informovať prihlásených veriteľov o stave reštrukturalizácie a o plánovaných zámeroch správcu. Jej osobitosťou je možnosť hlasovať o zmene reštrukturalizačného konania na konkurz, pričom návrh na hlasovanie o tejto skutočnosti môže predložiť ktorýkoľvek z veriteľov. Takýto veriteľský návrh dokonca nemusí byť ani zdôvodnený a v prípade že veritelia hlasujú za, súd rozhodne o zmene reštrukturalizačného konania na konkurz.
Schôdza veriteľov sa môže uznášať, pokiaľ sú prítomní aspoň traja veritelia s hlasovacím právom. Schôdza veriteľov si za účelom výkonu veriteľských práv volí spomedzi svojich členov trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský výbor. V prípade, že ide o reštruktrukturalizáciu iniciovanú zo strany veriteľa, je veriteľ – navrhovateľ prvým členom veriteľského výboru (o jeho schvaľovaní sa nehlasuje). Úlohou veriteľského výboru je presadzovať záujmy všetkých veriteľov, nie len členov výboru; predkladá dlžníkovi a správcovi návrhy na doplnenie a zmenu reštrukturalizačného plánu. Spoločným záujmom veriteľov je dosiahnuť čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia.
Veriteľský výbor zasadá podľa potreby, no jeho prvé zasadnutie sa koná do 3 dní od jeho zvolenia na schôdzi veriteľov. Činnosť veriteľského výboru riadi jeho predseda, pričom jeho úlohou je najmä zvolávať zasadnutia, informovať ostatných členov výboru o dôležitých otázkach a preposielať im korešpondenciu, viesť jednotlivé zasadnutia a zabezpečiť spísanie zápisnice.
Reštrukturalizačný plán a proces jeho schvaľovania
Reštrukturalizačný plán ako osobitný druh zmluvy vypracúva navrhovateľ, t. j. dlžník alebo na základe návrhu veriteľa, ktorý reštrukturalizáciu inicioval, dlžník. Plán upravuje vznik, zmenu alebo zánik záväzkov medzi dlžníkom a veriteľmi (prípadne tretími osobami), ktorých práva a povinnosti sú plánom dotknuté. Na jeho príprave úzko spolupracuje dlžník, správca a členovia veriteľského výboru.
Zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorá konkrétne nešpecifikovala mieru uspokojenia veriteľov, sa novelou zavádza podmienka, na základe ktorej (§ 134 ods. 1 ZKR) musí plán poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze. Ide o zásadný posun zákonodarcu, nakoľko v predchádzajúcej právnej úprave nebol definovaný rozdiel medzi týmito dvoma druhmi konaní, čo viedlo často k sporom.
Keďže plán je iba návrhom zmluvy, podlieha schvaľovaniu. Schvaľovací proces prebieha v dvoch krokoch, na dvoch stupňoch, keďže reštrukturalizačný plán najprv schvaľujú veritelia na schvaľovacej schôdzi (a tým môžu významne ovplyvniť priebeh a úspech reštrukturalizácie a uspokojenia svojich pohľadávok) a následne aj súd. Až keď je plán schválený súdom, je spôsobilý vyvolať právne účinky.
Záverečný návrh reštrukturalizačného plánu musí predkladateľ predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru, a to do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Tento musí plán do 15 dní odo dňa jeho predloženia buď schváliť, alebo ak má voči nemu určité výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu na prepracovanie (nie viac ako 15 dní).
Ak je predložený návrh reštrukturalizačného plánu schválený veriteľským výborom, je tento povinný bezodkladne požiadať správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze veriteľov. Reštrukturalizačný plán sa následne schvaľuje na schvaľovacej schôdzi, ktorú zvoláva správca do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti – uverejnením v Obchodnom vestníku.
Schvaľovacej schôdzi predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka, pričom každý účastník plánu (v našom prípade nás zaujímajú najmä veritelia) má právo zúčastniť sa. Schvaľovacia schôdza bude uznášaniaschopná, ak bude prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať.
V zmysle platnej právnej úpravy (§ 137 ods. 1 ZKR) sa na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka. Jednotlivé skupiny môžu byť rozdelené na ďalšie samostatné skupiny, a to takým spôsobom, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa po novom nevyžaduje.
Aby schvaľovacia schôdza prijala navrhovaný reštrukturalizačný plán, vyžaduje sa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 148 ZKR), aby :
- každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,
- v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,
- v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,
- za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
Po schválení reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou (vyhotovuje sa zápisnica) sa predkladá plán na schválenie súdu. Ďalšiu zmenu, týkajúcu sa predpokladov úspešnosti plánu, predstavuje pevný rozsah a lehota uspokojenia nezabezpečených pohľadávok zahrnutých do plánu. Po novom teda každá nezabezpečená pohľadávka musí byť uspokojená aspoň v rozsahu 50%, pričom plnenia na úhradu nezabezpečených pohľadávok nesmú byť poskytované v lehote dlhšej ako 5 rokov.
Zákonodarca myslel aj na výnimky, kedy rozsah a lehota uspokojenia nemusia byť dodržané. Je to v prípade, kedy s tým nezabezpečený veriteľ súhlasí (vyžaduje sa písomný súhlas) a/ alebo keď sa jedná o podriadenú pohľadávku (t. j. pohľadávku spriaznenej osoby dlžníka a zmluvnú pokutu).
V prípade nedodržania týchto povinností dôjde k zamietnutiu reštrukturalizačného plánu súdom. V prípade právoplatnosti takého rozhodnutia súd následne vyhlási na majetok dlžníka konkurz, a definitívne tak dôjde k zmareniu možnosti zachovania prevádzky dlžníka.
V prípade úspešnosti plánu súd zverejní v Obchodnom vestníku uznesenie o potvrdení plánu, ktorým sa schválený reštrukturalizačný plán stáva účinným voči všetkým účastníkom konania, resp. plánu.
Novela zákona priniesla aj v tomto ohľade významnú zmenu, ktorá určuje, že dlžník po úspešnej reštrukturalizácii môže rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje medzi svojich členov až po úplnom uspokojení veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky, a to v rozsahu, v akom boli ich pohľadávky zistené správcom.
Michaela Bašistová
Peter Vrábel
Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava
Tel.: +421 2 59 30 70 64
Tel.: +421 905 729 940
e-mail: info@legate.sk
______________________
[1] § 109 ods. 3 ZKR: „Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak: a) dlžník je právnickou osobou, b) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, c) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku, d) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, e) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky, f) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a g) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.“
[2] § 116 ods. 2 ZKR: „Súd povolí reštrukturalizáciu, ak : a)posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.“
[3]Odmeny správcu v reštrukturalizácii sú upravené v § 24 a § 24b vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk