​Sťažovateľ tvrdil, že v občianskoprávnom konaní pred všeobecnými súdmi a v konaní pred ústavným súdom bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie a na účinný prostriedok nápravy, zákaz diskriminácie a jeho majetkové práva. Občianskoprávne konanie skončilo v roku 2010, kedy Krajský súd v Prešove odmietol sťažovateľovo dovolanie proti prvostupňovému rozsudku, vydanému Okresným súdom Humenné. Rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi do cudziny doručené niekoľko krát, pretože okresnému súdu sa opakovane nevrátilo potvrdenie o jeho doručení. Okresný súd následne na tzv. doložke právoplatnosti vyznačil dátum 13. decembra 2010. Sťažovateľ medzičasom neúspešne podal generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V januári 2011 podal ústavnú sťažnosť tvrdiac, že sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote dvoch mesiacov od 12. novembra 2010, kedy mu bolo oznámené, že jeho podnet generálnemu prokurátorovi bol odložený. Vo februári 2011 ústavný súd odmietol sťažnosť ako oneskorene podanú z dôvodu, že sťažovateľ mal podať sťažnosť v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia krajského súdu, k čomu podľa názoru ústavného súdu došlo nie neskôr ako 10. mája 2010, kedy sťažovateľ podal podnet generálnemu prokurátorovi.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí akceptoval argumenty vlády, ktorá tvrdila, že podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania nie je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu účinným prostriedkom nápravy, preto nemôže mať vplyv na plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. ESĽP poukázal na to, že sťažovateľ netvrdil, ani dokumenty nenaznačujú, že záver ústavného súdu o doručení rozhodnutia krajského súdu je nesprávny. Konštatoval, že rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí sťažovateľovej sťažnosti preto nie je svojvoľné a sťažovateľova námietka v tomto ohľade je zjavne nepodložená. Pokiaľ ide o konanie pred všeobecnými súdmi, Európsky súd pre ľudské práva sa stotožnil s argumentáciou vlády o účinnosti dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku ako prostriedku nápravy pre prípady údajného odňatia možnosti konať pred súdom a rozhodol, že sťažovateľ v tejto súvislosti nevyčerpal účinné vnútroštátne prostriedky nápravy, keď proti rozhodnutiu krajského súdu nepodal dovolanie. Ostatné sťažovateľove námietky Európsky súd pre ľudské práva považoval za zjavne nepodložené. Sťažnosť ako celok vyhlásil za neprijateľnú.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk