V roku 2017 predseda bulharského Špecializovaného trestného súdu na základe odôvodnených, podrobných a detailných žiadostí dozorujúceho prokurátora povolil odpočúvanie telefónov štyroch fyzických osôb podozrivých zo spáchania závažných úmyselných trestných činov.

Predseda pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí postupoval v súlade s platnou vnútroštátnou súdnou praxou, keď použil vopred pripravený vzor bez individualizovaného odôvodnenia, ktorý sa v podstate obmedzuje na konštatovanie, že sú splnené požiadavky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi o odpočúvaní telefónov, na ktoré sa odvoláva.

Štyri fyzické osoby boli následne obvinené z účasti v organizovanej zločineckej skupine páchateľov a Špecializovaný trestný súd sa v nadväznosti na to zaoberal vecou samou.
Keďže obsah zaznamenaných rozhovorov má priamy význam na preukázanie opodstatnenosti obvinenia, Špecializovaný trestný súd musí najprv preskúmať zákonnosť postupu, ktorý viedol k povoleniu odpočúvať telefóny. V tejto súvislosti sa tento súd pýta, či je vnútroštátna prax týkajúca sa odôvodnenia rozhodnutí, ktorým sa povoľuje odpočúvanie telefónov, v súlade so smernicou o „súkromí a elektronických komunikáciách“1 v zmysle Charty základných práv Európskej únie. Predložil preto Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Súdny dvor v dnešnom rozsudku rozhodol, že pokiaľ ide o predmetnú vnútroštátnu prax, sudca, ktorý povoľuje odpočúvanie, prijíma svoje rozhodnutie na základe odôvodnenej a podrobnej žiadosti, ktorá mu umožňuje overiť, či sú splnené podmienky na udelenie povolenia. Konštatoval, že táto prax je súčasťou legislatívnych opatrení prijatých Bulharskom na základe smernice o „súkromí a elektronických komunikáciách“, ktoré stanovujú možnosť prijať odôvodnené súdne rozhodnutia s účinkom obmedzenia zásady dôvernosti elektronických komunikácií a údajov o prenose dát zakotvenej v tejto smernici.

Súdny dvor ďalej uviedol, že sa možno domnievať, že podpísaním vopred pripraveného vzoru textu, v ktorom sa uvádza, že sú splnené zákonné požiadavky, vnútroštátny sudca potvrdil odôvodnenie podrobnej žiadosti, ktorú mu predložil príslušný orgán činný v trestnom konaní, a zároveň zabezpečil splnenie týchto požiadaviek. V tejto súvislosti by bolo neprirodzené vyžadovať, aby povolenie na odpočúvanie obsahovalo konkrétne a podrobné odôvodnenie, keď žiadosť, na základe ktorej sa toto povolenie udeľuje, už takéto odôvodnenie obsahuje podľa vnútroštátneho práva.
Okrem toho Súdny dvor uviedol, že po tom, ako bola dotknutá osoba informovaná o tom, že bola odpočúvaná, povinnosť odôvodnenia stanovená v Charte základných práv vyžaduje, aby dotknutá osoba, ako aj sudca poverený overením zákonnosti povolenia na odpočúvanie boli schopní pochopiť dôvody tohto povolenia. To si vyžaduje, aby mali prístup nielen k rozhodnutiu o povolení, ale aj k žiadosti orgánu, ktorý o toto povolenie žiadal.

Súdny dvor ďalej uviedol, že tieto osoby musia byť schopné z krížového čítania povolenia a pripojenej odôvodnenej žiadosti ľahko a jednoznačne pochopiť presné dôvody, pre ktoré bolo toto povolenie udelené vzhľadom na skutkové a právne prvky charakterizujúce konkrétny prípad, ktorý je základom žiadosti. Dodal, že ak sa rozhodnutie o povolení obmedzuje na uvedenie dĺžky platnosti povolenia a konštatovanie, že sú splnené zákonné ustanovenia, je nevyhnutné, aby žiadosť jasne uvádzala všetky potrebné informácie, aby dotknuté osoby boli schopné pochopiť, že len na základe týchto informácií sudca, ktorý vydal povolenie, dospel opierajúc sa o odôvodnenie uvedené v žiadosti k záveru, že boli splnené všetky zákonné požiadavky.
UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514)

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 30/23
V Luxemburgu 16. februára 2023
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-349/21 | HYA a i. (Odôvodnenie povolenia na odpočúvanie telefónov)