A. Ranks a J. Vasiļevičs sú v Lotyšsku trestne stíhaní najmä pre nezákonný predaj predmetov chránených autorským právom prostredníctvom nezákonného spolčenia a pre úmyselné nezákonné použitie ochrannej známky inej osoby. V roku 2004 totiž prostredníctvom internetového obchodu predávali záložné kópie rôznych počítačových programov vytvorených spoločnosťou Microsoft a chránených autorským právom (ako najmä verzie programov Microsoft Windows a kancelársky balík Microsoft Office). Keďže počet vyhotovení predaných programov sa odhadoval na viac ako 3 000, hodnota majetkovej ujmy, ktorá bola spoločnosti Microsoft spôsobená činnosťami A. Ranksa a J. Vasiļevičsa, sa stanovila na 265 514 eur.

V tomto kontexte sa Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige, Lotyšsko), ktoré rozhoduje vo veci, pýta Súdneho dvora, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že nadobúdateľ záložnej rozmnoženiny počítačového programu nahratej na fyzickom nosiči, ktorý nie je pôvodný, môže na základe pravidla vyčerpania práva na verejné rozširovanie stanoveného smernicou Únie[1] predať takúto rozmnoženinu, ak na jednej strane pôvodný fyzický nosič tohto programu vydaný pôvodnému nadobúdateľovi bol poškodený a ak na druhej strane tento pôvodný nadobúdateľ vymazal svoje vyhotovenie tejto rozmnoženiny alebo ju už nepoužíva.

Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor uvádza, že z pravidla vyčerpania práva na verejné rozširovanie vyplýva, že osoba, ktorá má autorské právo k počítačovému programu (v predmetnej veci Microsoft) a ktorá predala v Únii rozmnoženinu tohto programu na fyzickom nosiči (akým je CD-ROM alebo DVD-ROM) spolu s licenciou na neobmedzené používanie, už nemôže brániť neskorším predajom tejto rozmnoženiny zo strany pôvodného nadobúdateľa alebo následných nadobúdateľov napriek existencii zmluvných ustanovení zakazujúcich akýkoľvek neskorší prevod.

Položená otázka sa však týka predpokladu opätovného predaja rozmnoženiny použitého počítačového programu, nahratej na fyzickom nosiči, ktorý nie je pôvodný („záložná rozmnoženina“), osobou, ktorá ju nadobudla od pôvodného nadobúdateľa alebo neskoršieho nadobúdateľa.

Súdny dvor uvádza, že smernica priznáva majiteľovi autorského práva k počítačovému programu výlučné právo robiť alebo povoľovať trvalé alebo dočasné rozmnoženiny programu ako celku alebo jeho časti akýmikoľvek prostriedkami a v akejkoľvek forme s výhradou osobitných výnimiek stanovených v smernici. Oprávnený nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu uvedenej na trh majiteľom práva alebo s jeho súhlasom môže teda predať túto použitú rozmnoženinu, pokiaľ tento prevod nezasahuje do výlučného práva rozmnožovania zaručeného majiteľovi a každý úkon rozmnožovania programu povolí majiteľ alebo sa naň vzťahujú výnimky stanovené v smernici.

V tomto ohľade Súdny dvor pripomína, že smernica stanovuje, že osobe oprávnenej používať počítačový program sa nesmie zmluvne brániť, aby z neho vyhotovila záložnú rozmnoženinu, pokiaľ je na použitie programu potrebná. Všetky zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmto pravidlom, sú od počiatku neplatné.

Vyhotovenie záložnej rozmnoženiny počítačového programu teda podlieha dvom podmienkam. Táto rozmnoženina musí byť na jednej strane vyhotovená osobou, ktorá má právo používať tento program, a na druhej strane musí byť potrebná na použitie tohto programu.

Podľa Súdneho dvora toto pravidlo stanovujúce výnimku z výlučného práva rozmnožovania majiteľa autorského práva k počítačovému programu sa má vykladať doslovne.

Z toho vyplýva, že záložná rozmnoženina počítačového programu môže byť vyhotovená a použitá iba s cieľom slúžiť pre potreby osoby, ktorá má právo používať tento program, a že táto osoba preto nemôže ani v prípade, že poškodila, zničila alebo tiež stratila pôvodný fyzický nosič tohto programu, používať túto rozmnoženinu na účely opätovného predaja tohto použitého programu tretej osobe.

Súdny dvor tak konštatuje, že smernica sa má vykladať v tom zmysle, že aj keď je pôvodný nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu s licenciou na neobmedzené používanie oprávnený predať túto použitú rozmnoženinu a jej licenciu ďalšiemu nadobúdateľovi, naopak nemôže, ak je pôvodný fyzický nosič pôvodne dodanej rozmnoženiny poškodený, zničený alebo stratený, poskytnúť tomuto ďalšiemu nadobúdateľovi svoju záložnú rozmnoženinu tohto programu bez povolenia majiteľa práva.

______________________________
[1] V súlade so smernicou o právnej ochrane počítačových programov (smernica Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov, Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114) pravidlo vyčerpania práva majiteľa autorského práva na verejné rozširovanie stanovuje princíp, že prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v Únii uskutočnený majiteľom práva alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny v Únii.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 110/16, 12. októbra 2016
Rozsudok vo veci C-166/15 Aleksandrs Ranks a Jurijs Vasiļevičs
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk