Novelou zákona sa zavádzajú pravidlá pre zdaňovania príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC spoločností) aj u fyzických osôb. Zmena má zabrániť tomu, aby sa fyzické osoby vyhli plateniu daní a svoje príjmy vyvážali do daňových rajov. "Zámerom týchto zmien je obmedziť odkláňanie príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením," priblížilo MF SR.

Odklonenie príjmov do zahraničných spoločností je relatívne ľahko dosiahnuteľné, napríklad jednoduchým presmerovaním fakturácie za služby reálne vykonané na Slovensku alebo presunom právneho vlastníctva aktív alebo relatívne mobilných funkcií, ktoré generujú príjem. Takéto prípady sa často týkajú schránkových firiem. "Uplatnením CFC pravidiel sa na Slovensku zdania príjmy CFC spoločnosti už v momente dosiahnutia týchto príjmov, nie až pri vyplatení dividend, a zabráni sa teda aj možnosti odloženia momentu zdanenia napríklad tým, že dividenda nebude vyplatená. Tomuto priradenému príjmu by sa prisúdil status podielu na zisku (dividendy), od čoho sa odvíja aj spôsob jeho zdanenia," vysvetlilo MF SR.
      
Novela zákona má priniesť aj pozitíva pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktorým bude správca dane zasielať oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov. "Rovnako pozitívne ovplyvní aj daňovníkov-právnické osoby, ktoré nebudú musieť vykonávať vyrovnanie preddavkov zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania," priblížil rezort financií v doložke vplyvov k návrhu zákona. Ide o takzvané rozšírenie benefitov poskytovaných finančnou správou.
      
Parlament schválil aj niekoľko pozmeňujúcich návrhov z výborov. Zmeny sa dotknú aj podnikateľov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresahujú 100.000 eur. Tí si od začiatku tohto roka mohli uplatniť zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 %. "S účinnosťou od 1. januára 2021 sa 15 % sadzba ponecháva iba pre mikrodaňovníkov ako podpora malého a stredného podnikania," píše sa v spoločnej správe z výborov.
      
Ročná úroková sadzba pri odklade platenia dane a pri platení dane v splátkach by sa mala znížiť, a to z 10 % na 3 %, aby mali daňové subjekty väčšiu motiváciu využiť tento inštitút, keď potrebujú preklenúť dočasnú nepriaznivú finančnú situáciu. Zároveň sa má ustanoviť, aby odklad alebo splátky bolo možné povoliť aj spätne ku dňu splatnosti dane.
      
Plénum zároveň schválilo pozmeňujúci návrh poslanca Mariána Viskupiča (SaS). Zruší sa zvýhodnenie 13. a 14. platov. Oslobodenie od dane sa posledný raz použije pri poskytnutí peňažného príjmu, ktorý zamestnávateľ vyplatí najneskôr 31. decembra 2020.
      
Zároveň sa vypúšťa osobitný typ daňového zvýhodnenia v podobe kratšej doby odpisovania budov slúžiacich prevažne na ubytovanie vlastných zamestnancov. Rovnako dochádza k vypusteniu zvýhodnenia daňového odpisovania technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť, ako aj samotnej budovy, v ktorej sa takáto starostlivosť poskytuje.
      
Novinky čakajú aj rodičov. Novela zákona upravuje aj daňový bonus, ktorý má fungovať ako alternatíva voči obedom zadarmo. Deti do 6 rokov by mali mať dvojnásobok daňového bonusu. "Rozširujeme daňový bonus pre deti od 6 do 15 rokov, a tam sú dve pásma, od 1. júla 2021 na 1,7-násobok, to bude platiť do konca roka, a od 1. januára 2022 to bude 1,8-násobok základného daňového bonusu," vyčíslil Viskupič. Ponecháva sa zároveň vek od 15 do 25 rokov, kde bude základná výška daňového bonusu. Suma daňového bonusu je naviazaná na životné minimum.
      
Pôvodne sa mali zdaniť rekreačné a športové poukazy, od toho sa však upustilo. Ponechá sa tak súčasný stav, zostanú teda oslobodené od daní a odvodov. Zruší sa však príspevok na kúpeľnú starostlivosť.
      
Druhý pozmeňujúci návrh Viskupiča rieši úpravu základne pre určenie priraditeľného príjmu fyzickej osoby, ktorý bude predmetom zdanenia podľa pravidiel uplatňovaných pre kontrolované zahraničné spoločnosti na fyzické osoby. Zmeniť sa má aj sadzba dane zo 7 % na 25 %, ktorou sa budú zdaňovať priraditeľné príjmy.
      
Rovnako  parlament schválil pozmeňujúci návrh poslanca Tomáša Lehotského (Za ľudí), podľa ktorého sa umožní zahŕňanie aj tých mzdových nákladov do odpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ktoré boli podporené z prostriedkov verejných financií v rámci aktívnych opatrení na trhu práce v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov.

Zdroj: https://www.nrsr.sk/web/