Rozšírenie pôsobnosti Autorského zákona

Pôsobnosť Autorského zákona bola rozšírená o nového nositeľa práva - vydavateľa periodika - a o nový predmet ochrany - periodikum zverejnené na území Slovenskej republiky alebo z jej územia. Vydavateľom periodika je poskytovateľ služieb usadený v zmluvnom štáte, ktorý z vlastného podnetu a pod svojou kontrolou vydáva alebo sprístupňuje verejnosti periodikum. Periodikum je samostatný súbor zložený prevažne z literárnych diel novinárskej povahy, iných diel a iných predmetov ochrany podľa Autorského zákona, ktorý spĺňa nasledovné atribúty:

1. pravidelná aktualizácia pod jednotným názvom (napr. denník, týždenník, mesačník, ročenka);
2. účelom je poskytovanie informácií verejnosti týkajúcich sa spravodajstva alebo iných tém;
3. vydanie alebo sprístupnenie verejnosti v akejkoľvek forme z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou vydavateľa periodika.

Zároveň platí, že periodikom nie sú periodické publikácie slúžiace na vedecké alebo akademické účely (napr. vedecké časopisy).

Vydavateľovi periodika po dobu dvoch rokov od zverejnenia prináležia majetkové práva použiť svoje periodikum alebo udeliť súhlas s jeho použitím (napr. na vyhotovenie online rozmnoženiny či online sprístupnenie). Udelenie súhlasu s použitím periodika nie je potrebné v prípade používania periodika individuálnym používateľom pre súkromnú potrebu a na iný ako obchodný účel, pre nakladanie s hypertextovým odkazom alebo použitie nadpisu, individuálnych slov alebo veľmi krátkeho úryvku z periodika. Z odmien získaných za udelené licencie je vydavateľ periodika následne povinný zaplatiť nositeľom práv k predmetom ochrany zahrnutým do periodika (napr. prispievateľom obsahu) ich primeraný podiel v lehote šiestich mesiacov po skončení trvania majetkových práv vydavateľa periodika. Po uplynutí doby trvania majetkových práv vydavateľa periodika sa periodikum stane voľným dielom, t.j. je možné ho voľne použiť bez potreby získania súhlasu jeho vydavateľa a nevzniká povinnosť uhradiť odmenu za jeho použitie.

Obchodne nedostupné dielo

Značným spôsobom bola rozšírená aj doterajšia definícia obchodne nedostupného diela, kde sa po novom za toto dielo považuje akékoľvek zverejnené dielo spĺňajúce nasledovné predpoklady:

1. k jeho rozmnoženine nie je možné ani po vynaložení primeraného úsilia získať prístup na trhu inak ako kúpou použitej veci alebo na základe žiadosti o udelenie licencie, ktorá nie je bežne dostupná;
2. je trvalo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo u zákonného depozitára podľa osobitného predpisu (napr. Slovenský filmový ústav, Rozsah a televízia Slovensko);
3. je zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel vedenom Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „Portál“) po dobu najmenej šesť mesiacov a nedošlo k jeho vyradeniu z tohto portálu.

Obchodne nedostupným dielom je aj iné dielo, ktoré je súčasťou vyššie popísaného zverejneného diela alebo je s ním spojené, nebolo nikdy komerčne využité či zverejnené.

Pre zjednodušenie posúdenia statusu obchodne nedostupného diela boli vo vzťahu k jednotlivým druhom autorských diel zavedené viaceré pozitívne a negatívne časové domnienky. Napr. počítačový program zverejnený viac ako 40 rokov pred podaním návrhu o jeho zaradenie do Portálu sa považuje za obchodne nedostupný, ak sa nepreukáže opak. Na druhej strane architektonické dielo zverejnené menej ako 25 rokov pred podaním návrhu o jeho zaradenie do Portálu nemôže byť považované za obchodne nedostupné.

V dôsledku rozšírenia rozsahu takto chránených predmetov autorského práva bol vytvorený Národný registrátor pre obchodne nedostupné diela, ktorým je v závislosti od toho-ktorého predmetu ochrany Hudobné centrum, Slovenský filmový ústav, Slovenské centrum dizajnu alebo Slovenská národná knižnica. Pre porovnanie doposiaľ plnila funkciu registrátora na tomto úseku len Slovenská národná knižnica, a to výlučne pre oblasť literatúry.

Pri použití obchodne nedostupného diela citáciou alebo na informačné účely platí povinnosť uviesť meno autora, resp. pseudonymum alebo meno osoby, pod ktorej menom, obchodným menom alebo názvom sa dielo uvádza na verejnosti a tiež názov diela a prameň, ibaže je takýto postup nemožný.

Verejný prenos diela pomocou priameho vstupu

K základným majetkovým právam autora patrí právo použiť svoje dielo a právo udeliť tretej osobe súhlas na jeho použitie (pozn. v autorskoprávne relevantnom význame). K použitiu diela verejným prenosom po novom dochádza aj prenosom diela obsiahnutého v programovej službe na verejnosti pomocou priameho vstupu, na ktorom sa podieľa vysielateľ a sprostredkovateľ obsahu, ak vysielateľ paralelne s priamym vstupom nevykonáva vysielanie. Napriek zapojeniu dvoch subjektov súčasne ide o jediný verejný prenos diela. Oba subjekty sú povinné získať súhlas na svoju vlastnú konkrétnu časť verejného prenosu pomocou priameho vstupu (s výnimkou vysielania) prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, pričom ich súbežná účasť by nemala založiť spoločnú zodpovednosť za tento verejný prenos.

Zákonné výnimky a obmedzenia autorského práva

Výnimky a obmedzenia práv chránených Autorským zákonom predstavujú zákonom predvídané a povolené prípady, kedy sa na použitie diela nevyžaduje súhlas jeho autora. Ich okruh bol Novelou rozšírený napr. o (i) názornú ukážku pri výučbe v škole, inde ako v škole na zodpovednosť školy alebo v rámci digitálneho vyučovania a vyučovania na diaľku (e-learning) na neobchodný účel, (ii) použitie diela na zachovanie kultúrneho dedičstva vymedzenými subjektmi, (iii) použitie obchodne nedostupného diela, ku ktorému nevykonáva kolektívnu správu práv žiadna organizácia kolektívnej správy, vymedzenými subjektmi na nekomerčné účely, (iv) čerpanie údajov na účel výskumu vymedzenými subjektmi či (v) čerpanie údajov, ak takéto použitie nie je autorom výslovne vyhradené.

Postavenie online platforiem

Nakoľko poskytovateľ služby zdieľania obsahu online vykonáva verejný prenos diela, má mať na takéto použitie diela súhlas od príslušného nositeľa práv (či už udelený individuálne alebo prostredníctvom organizácie kolektívnej správy). O verejný prenos diela poskytovateľom služby zdieľania obsahu online sa jedná aj keď dielo bolo nahrané užívateľom služby. Pre prípad neoprávneného verejného prenosu diela nesie poskytovateľ služby zdieľania obsahu online objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie.

Licenčná odmena

Licenčná zmluva je pomenovanou autorskoprávnou zmluvou, prostredníctvom ktorej autor ako poskytovateľ licencie udeľuje súhlas nadobúdateľovi licencie na použitie autorského diela, resp. iného predmetu spadajúceho pod ochranu Autorského zákona. Jej pravidelnou náležitosťou je, okrem iného, odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia, ak sa zmluvné strany nedohodli na bezodplatnom poskytnutí licencie. Z uvedeného plynie, že súčasná právna úprava, opierajúc sa o zmluvnú slobodu, rozoznáva licenčnú zmluvu (i) bezodplatnú, alebo s odmenou (ii) výslovne v nej neurčenou, (iii) dohodnutou v presnej výške, alebo (iv) prostredníctvom spôsobu jej určenia (napr. ako % z predajnej ceny), (v) výnosovou, resp. (vi) určenou ako kombinácia uvedených. Pritom platí, že licenčná odmena by mala zodpovedať dojednanému rozsahu, účelu, času a spôsobu použitia diela.

Novela výrazným spôsobom zasiahla do spôsobov určenia zmluvnej licenčnej odmeny, a to síce vo vzťahu k jednorazovej platbe i výnosovej odmene. Základným východiskom Novely je totiž snaha o priblíženie licenčnej odmeny potenciálnemu a skutočnému ekonomickému zhodnoteniu diela, aby odmena bola proporcionálna k tvorivému podielu autora na diele, berúc do úvahy tiež ostatné okolnosti daného prípadu (napr. trhové postupy, skutočné využívanie diela).

V tejto súvislosti bolo Novelou zakotvené tiež právo autora na dodatočné vyrovnanie v prípade, ak by jeho licenčná odmena síce bola proporcionálna k jeho tvorivému podielu na zhodnocovanom diele, no neskôr sa ukázala byť celkom zjavne nezodpovedajúca výnosu dosiahnutému využitím diela. Do úvahy by sa pritom mali vziať všetky okolnosti daného prípadu - napr. relevantné príjmy (vrátane tých z reklamy), prínos autora, osobitosti a postupy odmeňovania v danom sektore atď. K uplatneniu predmetného práva môže autor pristúpiť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela a za tým účelom má právo na informácie o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a na vyúčtovanie odmeny. Právo na dodatočné vyrovnanie neprináleží autorovi počítačového programu ani sa nevzťahuje na verejné licencie či licencie udeľované orgánmi kolektívnej správy.

Hoci licenčná odmena môže byť aj naďalej dojednaná ako jednorazová platba, dôraz je kladený na skutočnosť, že takéto nastavenie odmeňovania autora by nemalo predstavovať zaužívané pravidlo. Novela v tejto súvislosti demonštratívnym spôsobom uvádza prípady, kedy sa tak môže diať, a to síce ak:

1. je časový rozsah licencie najviac jeden rok;
2. ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie;
3. v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť, a tieto sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené, a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna;
4. ide o použitie diela novinárskej povahy;
5. ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity;
6. ide o použitie počítačového programu alebo databázy;
7. ide o použitie diela na nekomerčný účel.

V prípade výnosovej odmeny došlo k upresneniu informačnej povinnosti zo strany nadobúdateľa licencie voči autorovi za účelom umožnenia maximálne transparentného vyhodnotenia ekonomickej hodnoty využívanej licencie, a to aj v prípade, ak by z využitia licencie v danom období nevyplynuli nadobúdateľovi žiadne príjmy či výnosy. Pre prípad, že by nadobúdateľ nedisponoval všetkými aktuálnymi a komplexnými informáciami o príjmoch z využitia licencie, zakotvuje sa právo autora, výkonného umelca alebo ich zástupcov na informácie od následných zmluvných partnerov nadobúdateľa (t.j. držiteľov sublicencií), a to prostredníctvom nadobúdateľa. Uvedené neplatí pre autora počítačového programu, verejné licencie ani licencie udeľované orgánmi kolektívnej správy.

V súvislosti s vyhotovovaním rozmnoženín, verejným rozširovaním alebo sprístupňovaním verejnosti slovesného, divadelného, hudobného diela, fotografického, kartografického alebo iného diela výtvarného umenia pribudla nová pravidelná náležitosť licenčnej zmluvy, a to síce odhad hrubých príjmov z toho plynúcich.

Výhradná licencia

Pred účinnosťou Novely bol nadobúdateľ licencie povinný výhradnú licenciu využiť, ak nebolo dohodnuté inak. Nakoľko však došlo k vypusteniu predmetného ustanovenia Autorského zákona bez náhrady, viac nie je možné dohodnúť sa na nevyužití výhradnej licencie. Zároveň došlo k doplneniu informačnej povinnosti autora v prípade súbehu výhradnej licencie a skôr udelenej nevýhradnej licencie voči nadobúdateľovi výhradnej licencie, aby ten mohol rešpektovať túto nevýhradnú licenciu tretej osoby. Napokon Novela upresnila právo autora (s výnimkou autora počítačového programu) odstúpiť od licenčnej zmluvy pre nevyužívanie výhradnej licencie dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu zo strany jej nadobúdateľa, ibaže je takéto nevyužívanie zapríčinené okolnosťami na strane autora, ktorých nápravu možno od autora požadovať. Lehota na vznik práva na odstúpenie bola predĺžená na najskôr tri roky od udelenia výhradnej licencie, resp. tri až päť rokov od dodania diela následne po uzatvorení licenčnej zmluvy, ak tak vyplýva z povahy diela.

Kolektívna správa práv

Nositeľ práv je vo všeobecnosti oprávnený na individuálny výkon svojich majetkových práv, ibaže sa jedná o odbor kolektívnej správy (napr. výber odmeny pri ďalšom predaji diela výtvarného umenia). Okruh povinne kolektívne spravovaných práv sa Novelou rozšíril o:

1. použitie diela jeho uvedením na verejnosti retransmisiou (pozn. doteraz sa vzťahovalo len na káblovú retransmisiu);
2. použitie umeleckého výkonu, zvukového a audiovizuálneho záznamu ich uvedením na verejnosti retransmisiou (pozn. ich káblová retransmisia bola už skôr povinne kolektívne spravovaným právom);
3. použitie diela verejným prenosom pomocou priameho vstupu;
4. výber primeranej odmeny za verejný prenos umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu pomocou priameho vstupu.

JUDr. Zuzana Rosinová, LL.M.