​Dňa 26. novembra 2013 vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva rozsudok v prípade Kucejová proti Slovenskej republike.

Sťažovateľka sa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažovala na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava, v ktorom bola jednou z viacerých žalobcov. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý konštatoval porušenie práva sťažovateľky na konanie v primeranej lehote. Nepriznal jej však náhradu nemajetkovej ujmy ani náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny zástupca sťažovateľky, ktorý zastupoval aj ostatných žalobcov v tom istom konaní na Okresnom súde Trnava, si zvolil podávanie ústavných sťažností za každého žalobcu samostatne, aby zarobil viac peňazí. Zdôraznil, že žalobcom v rovnakom konaní už priznal štyrmi nálezmi 18 000 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 1 609,85 Eur ako náhradu trov konania. Keby právny zástupca podal ústavnú sťažnosť za všetkých žalobcov spoločne, ústavný súd by mu tak vysokú náhradu ujmy jedným nálezom nepriznal. V dôsledku toho bol „podiel“ sťažovateľky na náhrade nemajetkovej ujmy skonzumovaný predchádzajúcimi úspešnými žalobcami. Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, ESĽP uviedol, že v predmetnom prípade ústavný súd sťažovateľke nepriznal žiadne spravodlivé zadosťučinenie napriek skutočnosti, že tento nález bol vyhlásený viac ako tri roky po vyhlásení posledného nálezu v prípade iného žalobcu v tom istom konaní, v ktorom ústavný súd prikázal Okresnému súdu Trnava, aby konal bez ďalších prieťahov. Sťažovateľka preto nestratila status poškodenej osoby v zmysle článku 34 Dohovoru a sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania ESĽP poznamenal, že bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru ESĽP priznal pani Kucejovej 6 000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy 918 Eur z titulu náhrady výdavkov a nákladov.

Zástupkyňa vlády SR pred ESĽP upozorňuje na to, že v rámci výkonu tohto rozsudku bude potrebné v rámci všeobecných opatrení preukázať Výboru ministrov Rady Európy zosúladenie praxe ústavného súdu s vyššie uvedenými závermi ESĽP.

Súdny dvor potvrdil rozsudky Všeobecného súdu o účasti spoločností Gascogne Sack Deutschland, Groupe Gascogne a Kendrion na karteli na trhu s plastovými priemyselnými vrecami

Tieto spoločnosti však môžu podať žaloby o náhradu škody smerujúce k náhrade prípadnej škody, ktorá im bola spôsobená z dôvodu neprimeranej dĺžky konania pred Všeobecným súdom

V roku 2005 Komisia uložila viacerým podnikom pokuty v celkovej výške presahujúcej 290 miliónov eur z dôvodu ich účasti na karteli na trhu s plastovými priemyselnými vrecami. Podľa Komisie porušenie spočívalo najmä v stanovovaní pevných cien a zavedení spoločných modelov na výpočet cien, rozdelení trhov, prideľovaní predajných kvót, prideľovaní zákazníkov, obchodov a objednávok a vo výmene informácií v Belgicku, Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku, v Luxembursku a Holandsku.

Niektoré podniky, ktoré sa zúčastnili tohto kartelu, podali na Všeobecný súd žaloby, v ktorých navrhujú zrušenie rozhodnutia Komisie alebo zníženie výšky pokút, ktoré im boli uložené. Všeobecný súd rozsudkami vydanými 16. novembra 2011 rozhodol o niektorých z týchto žalôb a zamietol žaloby podané spoločnosťami Kendrion NV, Groupe Gascogne SA a Sachsa Verpackung GmbH (teraz Gascogne Sack Deutschland GmbH). Pokuty uložené týmto spoločnostiam zostali nezmenené (34 miliónov v prípade spoločnosti Kendrion, 9,9 milióna eur v prípade spoločnosti Gascogne Groupe a 13,2 milióna eur v prípade spoločnosti Sachsa Verpackung).

Tieto tri spoločnosti podali proti rozsudkom Všeobecného súdu odvolania na Súdny dvor.

Súdny dvor vo svojich rozsudkoch vydaných v dnešný deň najskôr pripomína, že keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá porušila pravidlá hospodárskej súťaže, platí vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť v skutočnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti (bod 38 rozsudku 58/12 P). Komisia teda môže voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená jej dcérskej spoločnosti.

To však neplatí, ak táto materská spoločnosť predloží dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne. Keďže spoločnostiam Groupe Gascogne a Kendrion sa nepodarilo predložiť takýto dôkaz, Súdny dvor potvrdzuje, že Komisia im mohla pripísať zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustili ich dcérske spoločnosti, a to spoločnosti Sachsa Verpackung a Fardem Packaging. Súdny dvor ďalej uvádza, že skutočnosť, že pokuta uložená spoločnosti Kendrion (34 miliónov eur) je výrazne vyššia ako pokuta uložená jej dcérskej spoločnosti (2,2 milióna eur), možno vysvetliť tým, že ku dňu prijatia rozhodnutia Komisie týkajúceho sa predmetného kartelu už tieto dve spoločnosti nevytvárali rovnaký podnik. Po tom, ako spoločnosť Kendrion predala svoju dcérsku spoločnosť, treba teda maximálnu výšku pokuty, ktorú možno uložiť za účasť na karteli a ktorá sa rovná 10 % ročného obratu dotknutej spoločnosti, vypočítať samostatne pre každú z týchto dvoch spoločností.

Súdny dvor ďalej preskúmal, či tvrdenie troch spoločností, podľa ktorého konanie pred

Všeobecným súdom trvalo neprimerane dlho a z tohto dôvodu im spôsobilo ujmu, môže mať vplyv na prejednávané veci.

V tejto súvislosti Súdny dvor v prvom rade pripomína, že pokiaľ neprimeraná dĺžka konania nemá nijaký vplyv na riešenie sporu, nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku v rámci odvolania. V prejednávaných veciach však dotknuté spoločnosti nepredložili Súdnemu dvoru nijakú indíciu, z ktorej by vyplývalo, že nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie Všeobecným súdom mohlo mať nejaký vplyv na riešenie sporov, ktoré mu boli predložené. Preto Súdny dvor zamieta návrhy spoločností, ktoré smerujú k zrušeniu rozsudkov Všeobecného súdu z tohto dôvodu.

V druhom rade Súdny dvor uvádza, že žaloba o náhradu škody podaná proti Únii predstavuje v rozsahu, v akom sa môže vzťahovať na všetky prípady prekročenia primeranej lehoty, účinný a všeobecný prostriedok nápravy na uplatnenie a sankcionovanie takéhoto porušenia. Súdny dvor z toho odvodzuje, že návrh na náhradu škody spôsobenej nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie Všeobecným súdom nemožno podať priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podať na samotný Všeobecný súd prostredníctvom žaloby o náhradu škody.

V rámci takejto žaloby Všeobecnému súdu prináleží posúdiť v závislosti od okolností vlastných každej veci, či dodržal zásadu rozhodnutia v primeranej lehote. Všeobecnému súdu prináleží tiež posúdiť, či dotknutým účastníkom konania skutočne vznikla ujma z dôvodu porušenia ich práva na účinnú súdnu ochranu.

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že Všeobecnému súdu pri posúdení žalôb o náhradu škody prináleží zohľadniť zásady spoločné pre právne poriadky členských štátov, pokiaľ ide o rozhodovanie o žalobách založených na podobných porušeniach. Všeobecný súd musí najmä zistiť, či možno identifikovať okrem majetkovej ujmy aj nemajetkovú ujmu, ktorú dotknutí účastníci konania utrpeli prekročením lehoty a ktorá by mala prípadne byť predmetom primeranej náhrady.

Vzhľadom na to Súdny dvor konštatuje, že v danom prípade nemožno dĺžku konaní v predmetných veciach pred Všeobecným súdom, ktorá sa natiahla na 5 rokov a 9 mesiacov, odôvodniť nijakými okolnosťami súvisiacimi s týmito vecami. Neprimeranú dĺžku nemožno vysvetľovať ani zložitosťou sporov, ani správaním účastníkov konania a ani výskytom prekážok v konaní. S ohľadom na uvedené Súdny dvor konštatoval, že konanie na Všeobecnom súde porušilo právo na rozhodnutie o veci v primeranej lehote, ktoré Charta základných práv Európskej únie priznáva účastníkom konania. Súdny dvor tiež uvádza, že porušenie tohto práva je dostatočne závažné, a môže teda založiť zodpovednosť Únie za škody, ktoré z neho prípadne vyplynuli.

Za týchto okolností Súdny dvor zamietol odvolania troch podnikov v celom rozsahu.

Zdroj: Európsky súdny dvor, Ministerstvo spravodlivosti SR

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk