Rozsudok pre zmeškanie z dôvodu neúčasti sporovej strany na pojednávaní
V praxi sa často stretávame so situáciou, kedy sa strana sporu z rôznych dôvodov nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.
V takom prípade existuje riziko, že súd vydá tzv. rozsudok pre zmeškanie.
Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, vydaným v neprospech jednej zo strán sporového konania [1] v dôsledku jej procesnej pasivity. V prípade neúčasti na pojednávaní to znamená, že ak sa na pojednávanie nedostaví žalovaný, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie a naopak, ak sa na pojednávanie nedostaví žalobca, súd žalobu zamietne.
V nasledujúcom príspevku sa v krátkosti pozrieme na to, (i) za akých okolností súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie sporovej strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie a (ii) ako sa možno voči tomuto rozhodnutiu brániť.
Predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
Z pomerne stručných ustanovení §§ 274 a 278 CSP je zrejmé, že súd by mal (dikcia „rozhodne“) vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu alebo rozsudok pre zmeškanie žalovaného v prípade, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce predpoklady:
- žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť splniť si určitú povinnosť (zaplatiť peňažnú sumu alebo niečo dať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť); [2]
- súd stranu alebo jej právneho zástupcu [3] včas a riadne predvolal na pojednávanie;
- O riadne predvolanie ide vtedy, ak súd v predvolaní správne uviedol adresu súdu, dátum a miestnosť, v ktorej sa má pojednávanie uskutočniť. Súd musí mať predvolanie vykázané v súdnom spise. [4]
- Včasným predvolaním na pojednávanie sa rozumie doručenie predvolania na pojednávanie strane najmenej 5 dní vopred. [5]
- súd stranu v predvolaní na pojednávanie poučil o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; [6]
- Strana sporu musí byť takto poučená v predvolaní na každé pojednávanie. Nestačí, ak súd poučí stranu iba v predvolaní na prvé pojednávanie, pričom ak sa strana nedostaví na ktorékoľvek ďalšie pojednávanie, súd (automaticky) vydá rozsudok pre zmeškanie. [7]
- strana sa nedostavila na pojednávanie a svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami;
- Za včasné ospravedlnenie sa považuje také ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré strana doručila súdu najneskôr do začiatku pojednávania.
- Vážnosť okolností, pre ktoré sa strana nezúčastnila na pojednávaní, je vždy na posúdení (voľnej úvahe) súdu. Musí však ísť o takú okolnosť, ktorá strane objektívne znemožňuje účasť na pojednávaní. Za vážne okolnosti súdy uznávajú najmä nepriaznivý zdravotný stav alebo úmrtie v rodine. [8]
- protistrana sa dostavila na pojednávanie a navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Okrem vyššie uvedených predpokladov samozrejme platí, že súd musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, (i) či sú splnené tzv. procesné podmienky, [9] a v prípade rozsudku pre zmeškanie žalovaného aj to, (ii) či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať (tvrdenia žalobcu teda nesmú byť neúplné alebo rozporné).
Napokon platí, že rozsudok pre zmeškanie nesmie byť vydaný v neprospech strany, ktorá je považovaná za slabšiu stranu v tzv. sporoch s ochranou slabšej strany. [10]
Iné predpoklady CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neuvádza.
Ak teda vychádzame z doslovného textu zákona, potom platí, že súd musí vydať rozsudok pre zmeškanie napríklad aj vtedy:
- ak sa v konaní inak aktívny žalobca nedostaví na pojednávanie len preto, že si nesprávne poznačil termín pojednávania; alebo
- ak sa na pojednávanie nedostaví inak aktívny žalovaný a z predchádzajúceho dokazovania je zrejmé, že žalobcovi žalobou uplatnené právo zjavne nepatrí.
Vyvstáva teda otázka, či súd musí bez ďalšieho vydať rozsudok pre zmeškanie strany, ktorá sa na pojednávanie nedostavila alebo či smie prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti daného sporu a rozsudok pre zmeškanie v určitých prípadoch nevydať, hoci sú na to splnené formálne zákonné predpoklady.
Touto otázkou sa zaoberal ÚS SR v uznesení, sp. zn. I. ÚS 233/2019 (pozn.: ÚS SR tu riešil rozsudok pre zmeškanie žalovaného), pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiaduci.
To platí najmä vtedy, (i) ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, (ii) vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, (iii) žalovaný nebol v konaní inak nečinný a (iv) súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie.
Podľa názoru ÚS SR je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
Tento právny záver ÚS SR je podľa nášho názoru aplikovateľný aj v opačnej situácii – v prípade, ak sa v konaní inak aktívny žalobca nedostaví na pojednávanie a z dosiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba je dôvodná.
Z prezentovaného záveru ÚS SR teda vyplýva, že ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie – ak by jeho vydanie bolo zjavne nespravodlivé.
Právne prostriedky obrany proti rozsudku pre zmeškanie
Ako sme už uviedli v úvode, rozsudok pre zmeškanie je reakciou na procesnú pasivitu sporovej strany. Aj prieskum tohto rozhodnutia je preto značne limitovaný.
Podľa ustanovení CSP prichádzajú do úvahy len dve možnosti ako sa voči tomuto rozhodnutiu brániť:
Prvou možnosťou je podať súdu, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrh na jeho zrušenie.
Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže podať strana, v neprospech ktorej bol rozsudok vydaný, do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedela, ak je presvedčená, že pojednávanie zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu.
Za ospravedlniteľné dôvody, ktoré strane znemožnili účasť na pojednávaní, súdy zvyčajne uznávajú náhle ochorenie, úraz, úmrtie v rodine alebo iné vážne objektívne prekážky, ktoré strane neboli známe už skôr (vyskytli sa takpovediac „na poslednú chvíľu“).
Spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie by strana mala predložiť súdu doklad preukazujúci existenciu tohto ospravedlniteľného dôvodu – napríklad potvrdenie od lekára (zdravotníckeho zariadenia), z ktorého bude zrejmé, že náhle ochorela alebo utrpela úraz a tento jej nepriaznivý zdravotný stav jej neumožňoval dostaviť sa na pojednávanie.
Súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, má následne dve možnosti:
- buď návrhu strany vyhovie a rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší – to znamená, že v konaní bude pokračovať akoby k jeho vydaniu ani nedošlo; alebo
- návrh uznesením zamietne.
- Voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je možné podať odvolanie (§ 357 písm. h) CSP). Dôvody, pre ktoré sa strana nedostavila na pojednávanie v takom prípade posúdi nariadený súd.
Druhou možnosťou je, že strana v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku pre zmeškanie podá voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. Túto možnosť využije vtedy, ak sa domnieva, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP).
Odvolanie sa teda odlišuje od návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, lebo kým pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie strana tvrdí, že v čase, kedy sa konalo pojednávanie existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nemohla dostaviť, v prípade odvolania takýto dôvod nemá, ale sa domnieva, že neboli splnené formálne zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie. [11]
V prípade (i) ak sa strana domnieva, že má ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškala pojednávanie a (ii) súčasne je aj presvedčená, že neboli splnené formálne zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie (napr. preto, že súd ju v predvolaní na pojednávanie nepoučil o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), mala by využiť oba vyššie uvedené prostriedky, lebo:
- ak podá napríklad len návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, lebo sa domnieva, že existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý pojednávanie zmeškala, a
- ak súdy tento dôvod neuznajú,
- v takom prípade už pravdepodobne nebude mať možnosť zvrátiť negatívne účinky tohto rozhodnutia.
Zákonná (15-dňová) lehota na podanie odvolania už totiž zrejme uplynie. To znamená, že strana už nebude mať možnosť argumentovať tým, že neboli splnené formálne zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Zároveň treba uviesť, že žiaden právny prostriedok nerieši opačnú situáciu – situáciu:
- ak strana zmeškala pojednávanie bez ospravedlniteľného dôvodu,
- formálne zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené; avšak
- strana je aj napriek tomu presvedčená, že rozsudok pre zmeškanie je zjavne nespravodlivý, keďže súd neprihliadol ku konkrétnym okolnostiam daného sporu.
Právne prostriedky obrany voči rozsudku pre zmeškanie uvedené v CSP totiž neumožňujú strane napadnúť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.[12]
V takom prípade strana zrejme nebude mať inú možnosť, ako podať tzv. ústavnú sťažnosť. [13]
V ústavnej sťažnosti by mohla argumentovať tým, že ak všeobecný súd neprihliadol aj na materiálnu stránku veci, išlo o nesprávny procesný postup. Nesprávny procesný postup sa prejavil vydaním rozsudku pre zmeškanie, v dôsledku tohto rozsudku strana ďalej nemôže uskutočňovať jej patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
Záver
Možno teda zhrnúť, že rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia v civilnom sporovom konaní, ktorý súd vydáva v dôsledku procesnej pasivity jednej zo strán.
Na vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť kumulatívne splnené formálne zákonné predpoklady. Súd však musí prihliadnuť aj na materiálnu stránku veci – najmä na predchádzajúcu procesnú aktivitu strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok vydaný.
Ak strana chce zvrátiť negatívne dôsledky rozsudku pre zmeškanie, musí v zákonnej lehote (i) podať návrh na zrušenie tohto rozhodnutia alebo (ii) napadnúť rozsudok pre zmeškanie odvolaním.
Podľa nášho názoru však nie je vylúčený ani prieskum tohto rozhodnutia ÚS SR, ak sa strana domnieva, že vydaním rozsudku pre zmeškanie došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
[1] O rozsudku pre zmeškanie hovoríme iba v prípade sporového konania. V mimosporových konaniach je použitie tohto inštitútu vylúčené.
[2] § 137 písm. a) CSP.
[3] V ďalšom texte budeme uvádzať len pojem „strana.“ Všetky predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vydať rozsudok pre zmeškanie strany však musia byť splnené aj v prípade, ak má strana právneho zástupcu.
[4] Súd predvoláva strany sporu na pojednávanie spravidla písomne. Písomné predvolanie na pojednávanie súd doručí strane (a) na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu alebo (b) na elektronickú adresu podľa § 105 ods. 2 CSP alebo (c) do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente alebo (d) prostredníctvom poštového podniku (príp. iných doručujúcich orgánov). V prípade, ak súd predvoláva stranu na pojednávanie inak ako písomne (telefonicky, faxom, ústne na predchádzajúcom pojednávaní, prostredníctvom elektronickej pošty zaslanej na inú elektronickú adresu ako je adresa uvedená v § 105 ods. 2 CSP, prostredníctvom zamestnávateľa atď.) pojednávanie je možné vykonať a rozsudok pre zmeškanie vydať iba v prípade, ak takto predvolaná strana nepochybným spôsobom oznámila súdu, že bola o predvolaní vyrozumená alebo ak je predvolanie strany možné preukázať zvukovým záznamom z predchádzajúceho pojednávania.
[5] § 178 ods. 2 CSP.
[6] § 274 a) CSP a § 278 a) CSP.
[7] Pozri: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1189.
[8] Za vážnu okolnosť sa teda nepovažuje napríklad to, že sa strana nedostavila na pojednávanie z dôvodu nenavyšovania trov súdneho konania (rozsudok KS BA, sp. zn. 3Co/39/2018).
[9] § 161 CSP.
[10] § 290 a nasl. CSP.
[11] §§ 274, 278 a 161 CSP.
[12] Skutočnosť, že v takomto prípade ide práve o porušenie práva na spravodlivý proces vyplýva napríklad aj z rozhodnutia ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 233/2019.
[13] § 42 ods. 2 písm. f) zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk