Sýrčanovi, ktorý opustil svoju krajinu v roku 2012 a obával sa, že bude povolaný do vojenskej služby alebo zatknutý, ak odmietne plniť svoje vojenské povinnosti, bola v roku 2017 v Nemecku poskytnutá doplnková ochrana.1 Naopak, postavenie utečenca2 mu bolo zamietnuté.

V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora o situácii sýrskych osôb, ktoré majú výhradu svedomia3, podal novú žiadosť o azyl (tzv. „následnú žiadosť“). Tvrdil, že tento rozsudok predstavuje zmenu právnej situácie v jeho prospech. Následná žiadosť však bola zamietnutá ako neprípustná, t. j. bez preskúmania, či boli splnené podmienky požadované na priznanie postavenia utečenca.

Dotknutá osoba napadla toto zamietnutie na nemeckom súde. Ten sa Súdneho dvora pýtal najmä na to, či je v súlade s právom Únie4 že v zásade len zmena uplatniteľných ustanovení, a nie súdne rozhodnutie, môže predstavovať novú skutočnosť, ktorá prípadne odôvodňuje posúdenie následnej žiadosti v plnom rozsahu.

Súdny dvor odpovedá, že v zásade každý rozsudok Súdneho dvora môže predstavovať novú skutočnosť, ktorá odôvodňuje nové posúdenie v plnom rozsahu, ak sú splnené podmienky požadované na priznanie postavenia utečenca.5 To platí aj pre rozsudok, ktorý sa obmedzuje na výklad ustanovenia práva Únie, ktoré už bolo účinné v čase prijatia rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti. Dátum vydania rozsudku nie je relevantný. Aby však rozsudok Súdneho dvora predstavoval novú skutočnosť odôvodňujúcu nové posúdenie v plnom rozsahu, musí významne zvýšiť pravdepodobnosť, že žiadateľ spĺňa podmienky požadované na priznanie postavenia utečenca.6
Pokiaľ ide o ďalší postup v prípade, že vnútroštátny súd zruší rozhodnutie o zamietnutí následnej žiadosti ako neprípustnej, Súdny dvor ďalej uvádza, že členské štáty môžu, ale nie sú povinné, splnomocniť svoje súdy, aby samy rozhodli7 o tejto žiadosti a prípadne priznali postavenie utečenca.8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Doplnková ochrana sa poskytuje každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky utečenca, ale v prípade ktorého existujú vážne a preukázané dôvody domnievať sa, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by čelil skutočnému riziku utrpenia vážnej ujmy, vrátane popravy a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.
[2]Postavenie utečenca sa udeľuje v prípadoch prenasledovania každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
[3] Rozsudok Súdneho dvora z 19. novembra 2020, Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (Vojenská služba a azyl), C-238/19 (pozri tiež tlačové komuniké č. 142/20).
[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany.
[5]Alebo doplnkovej ochrany.
[6] Alebo doplnkovej ochrany.
[7] V takýchto prípadoch musia tieto súdy rešpektovať základné záruky platné pre žiadosti o medzinárodnú ochranu.
[8]Alebo prípadne doplnkovej ochrany.

Zdroj:Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 26/24
V Luxemburgu 8. februára 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-216/22 | Bundesrepublik Deutschland (Prípustnosť následnej žiadosti)