Dôležitou časťou každej takejto transakcie ešte pred jej uskutočnením je audit cieľovej spoločnosti (due diligence). Rozsah a obsah Due diligence sa môže líšiť podľa povahy transakcie a druhu podnikania. Dôležitým je však dôkladné preskúmanie daňovej, ekonomickej a právnej situácie v cieľovej spoločnosti. Nedobre zvládnutá predakvizičná fáza je častou príčinou neúspechu akvizície. Investor musí dôkladne zvážiť všetky možnosti a riziká akvizície a na základe toho sa rozhodnúť, či akvizíciu vôbec uskutoční a akým spôsobom.

Investor, ktorý chce rozšíriť svoje podnikanie ovládnutím inej spoločnosti, prípadne jej majetku, má na výber z dvoch možností:

• kúpa aktív (majetku) cieľovej spoločnosti a kúpa podniku (ASSET DEAL) alebo
• kúpa majetkovej účasti v cieľovej spoločnosti (SHARE DEAL).[1]

Každá alternatíva má pre investora svoje právne, ekonomické a daňové výhody či nevýhody[2]. Každá je aj vhodná pre dosiahnutie iného cieľa. V nasledujúcom texte budú stručne zhrnuté výhody a nevýhody jednotlivých metód pre investora, a to najmä z právneho hľadiska. Ekonomické a daňové výhody a nevýhody nebudú predmetom tohto článku.

ASSET DEAL

V tomto procese dochádza k prevodu majetkového substrátu spoločnosti. Ten môže byť realizovaný formou kúpy jednotlivých aktív alebo ako kúpa celého podniku (alebo jeho organizačnej zložky).

KÚPA JEDNOTLIVÝCH AKTÍV

Pomocou kúpy jednotlivých aktív získa investor vlastnícke právo k jednotlivým častiam majetku cieľovej spoločnosti. Predmetom prevodu môžu byť stroje, vozidlá, nehnuteľnosti a iné veci patriace cieľovej spoločnosti. Predávajúcim je samotná cieľová spoločnosť. V tomto prípade je dôležité podrobne identifikovať aktíva, ktoré sa predávajú. Každé jedno aktívum je prevádzané prostredníctvom zmluvy pre daný typ aktíva.

Výhody:

Kupujúci môže určiť, ktoré aktíva chce kúpiť a ktoré nie. Teda vybrať len tie, ktoré sú pre neho zaujímavé, ktoré chce alebo vie ďalej využiť vo svojom podnikaní.

• Kupujúci môže určiť, aké prípadné záväzky prevezme v transakcii.
• Kupujúci sa môže rozhodnúť, že získa len niektorých, pre seba vhodných, zamestnancov spoločnosti.
• Spoločníci spoločnosti nie sú zmluvnými stranami. Na kúpu a predaj aktív sa nevyžaduje ich súhlas.

Nevýhody:

• Na prevod každého jedného aktíva je potrebné identifikovať každý jeden kupovaný majetok a pripraviť dokumenty o prevode týkajúce sa každého z nich.
• Na prevod zmluvných vzťahov je potrebný súhlas každého zmluvného partnera.

Pre koho je táto metóda vhodná?

Použitie asset deal je vhodné, ak má investor záujem nadobudnúť iba určité aktíva, napríklad stroje, nehnuteľnosti a pod. V prípade, že by bolo prevádzaných aktív viac, táto metóda nemusí byť vhodná, nakoľko uskutočnenie viacerých jednotlivých transakcií by bolo administratívne náročne. Kúpa jednotlivých aktív je vhodná aj v prípade zlej ekonomickej situácie cieľovej spoločnosti, nakoľko si investor môže vybrať ktoré a či vôbec nejaké záväzky prevezme. Rovnako je vhodná aj v prípade, že voči spoločnosti prebiehajú závažné súdne konania, alebo má spoločnosť slabú a nedostatočnú dokumentáciu.

KÚPA PODNIKU (alebo časti podniku)

Špecifickým spôsobom kúpy aktív (asset deal) je kúpa a predaj podniku (alebo časti podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku.) pomocou zmluvy o predaji podniku. Zmluva o predaji podniku je upravená v § 476  a nasl. OBZ. Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho investora vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku.[3] Prechádzajú tak všetky práva a záväzky súvisiace s podnikom, teda podnik ako celok. Jedná sa tak o legislatívne zjednodušený prevod, kde sa jednotlivé aktíva neprevádzajú samostatnými zmluvami, ale jednou rozsiahlou zmluvou. Zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť, že niektoré práva a záväzky na kupujúceho neprechádzajú. Na rozdiel od všeobecnej úpravy v §531 ods. 1 OZ sa tu súhlas veriteľa s prevzatím záväzku kupujúcim v tomto prípade nevyžaduje. Na kupujúceho prechádzajú rovnako aj všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku. Kupujúci si tak nemôže vybrať, ktorých zamestnancov si chce ponechať a ktorých nie.

Výhody

• Prevod všetkých aktív je uskutočnený jednou zmluvou.
• Pokiaľ ma kupujúci záujem o všetkých zamestnancov, vyhne sa vyjednávaniu so zamestnancami, ktorí by mohli vyžadovať vyššie mzdy v prípade, že by s nimi individuálne uzatváral pracovné zmluvy.

Nevýhody

• Na kupujúceho spolu s právami prechádzajú aj záväzky predávajúceho (okrem záväzkov verejnoprávnej povahy[4]). Kupujúci si nemôže vybrať aké aktíva a záväzky nadobudne.
• Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku.
• Valné zhromaždenie spoločnosti rozhoduje o schválení zmluvy o predaji podniku. Potreba súhlasu spoločníkov/akcionárov robí transakciu časovo náročnejšou. 

Pre koho je táto metóda vhodná?

Použitie tejto metódy je vhodné, ak je cieľová spoločnosť v dobrej finančnej kondícií a investor má záujem o všetky aktíva cieľovej spoločnosti.

SHARE DEAL

Share deal znamená nákup akcií (prípadne obchodného podielu) spoločnosti alebo nákup určitého množstva akcií (obchodného podielu), ktoré oprávňujú kupujúceho investora vykonávať kontrolu nad spoločnosťou.[5]

Share deal je uskutočňovaný na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu (v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistov v komanditnej spoločnosti) alebo kúpou akcií podľa Zákona o cenných papieroch a investičných službách (v prípade akciovej spoločnosti). Pomocou týchto zmlúv sa prevedie vlastnícke právo k akciám alebo k obchodnému podielu v cieľovej spoločnosti na investora. Zmluvnou stranou v tomto prípade nie je spoločnosť, ale jednotliví akcionári prípadne spoločníci cieľovej spoločnosti. Záleží teda na akcionároch a spoločníkoch, či budú ochotní svoj obchodný podiel predať. V prípade share deal, je ľahké zistiť, čo sa kupuje a predáva. Aktíva (majetok) budú stále patriť cieľovej spoločnosti.[6]

Výhody

• Korporátna identita cieľovej spoločnosti ostáva zachovaná. 
• Zostávajú zachované aj všetky zmluvy cieľovej spoločnosti (napr. s dodávateľmi, zákazníkmi). Nie je preto potrebné uzatvárať nové zmluvy a získavať nové súhlasy.

Nevýhody

• Nadobúdateľ bude niesť obchodné riziko. Spolu s podielom v spoločnosti získava investor aj všetky záväzky cieľovej spoločnosti.  
• Potreba detailnej due diligence na zistenie rizík akvizície.
• Môže byť ťažké získať úplnú kontrolu nad spoločnosťou, nakoľko všetci akcionári nemusia byť ochotní predať svoje akcie. Investor môže využiť squeeze out (právo výkupu podľa § 118i Zákona o CP[7]), až ak je majiteľom akcií 95% základného imania spoločnosti.

Pre koho je táto metóda vhodná?

Nakoľko na pokračovanie zmlúv s existujúcimi zákazníkmi cieľovej spoločnosti nie je potrebné získať ich súhlas, je táto metóda vhodná, ak je účelom akvizície získanie nových zákazníkov či klientov.

Keďže investor vstupuje do všetkých práv a povinností predávajúceho, nie je táto forma akvizície vhodná, ak je cieľová spoločnosť v problematickej finančnej situácií. V prípade, že je cieľová spoločnosť v dobrej finančnej kondícii a nemá iné problémy, predstavuje share deal administratívne jednoduchší spôsob akvizície ako asset deal.  

ZÁVER:

Výber vhodnej metódy akvizície má dôležitý dopad na výsledok celého procesu a na úspešnosť akvizície. Každá z metód je vhodná pre dosiahnutie iného cieľu investora. Na to, aby sa mohol investor správne rozhodnúť je potrebné zvážiť všetky ekonomické, daňové, finančné a právne možnosti, následky a riziká a dôkladne preskúmať ekonomickú stabilitu cieľovej spoločnosti.

 

[1] MÄNTYSAARI, P.: The Law of Corporate Finance: General Principles and EU Law. Volume III: Funding, Exit, Takeovers. Springer-Verlag Berlin Heidelberg,  2010. s. 403..

[2] MÄNTYSAARI, P.: The Law of Corporate Finance: General Principles and EU Law. Volume III: Funding, Exit, Takeovers. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 2010  s. 391 – 392.

[3] § 476  OBZ.

[4] Najvyšší súd SR Rozhodnutie  2 M Cdo 11/2004 z dňa 1. 1. 2004.

[5] ALICKOVIC, V. - BRAUWEILER, HC. : Mergers and Acquisitions: Share Deal vs. Asset Deal – Risks and Impediments. In: BRAUWEILER, HC. et al.: Digitalization and Industry 4.0: Economic and Societal Development. Wiesbaden: Springer Gabler, 2020.

[6] MÄNTYSAARI, P. : The Law of Corporate Finance: General Principles and EU Law. Volume III: Funding, Exit, Takeovers. Springer-Verlag Berlin Heidelberg,  2010. s. 395.

[7] Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.