V súlade so smernicou o DPH[1] členské štáty môžu uplatňovať zníženú sadzbu DPH[2] na tlačené publikácie, ako sú knihy, noviny a časopisy.[3] Naopak, digitálne publikácie podliehajú bežnej sadzbe DPH, s výnimkou digitálnych kníh poskytovaných na fyzickom nosiči (napríklad CD ROM).[4] 

Poľský ústavný súd, na ktorý sa obrátil poľský ombudsman[5], má pochybnosti o platnosti tohto rozdielneho zdanenia. Súdnemu dvoru kladie jednak otázku, či je toto zdanenie v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, a jednak, či Európsky parlament bol dostatočne zapojený do legislatívneho postupu.[6] 

Súdny dvor vo svojom rozsudku z dnešného dňa v prvom rade konštatuje, že v rozsahu, v akom má smernica o DPH za následok vylúčenie uplatňovania zníženej sadzby DPH na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou, zatiaľ čo povoľuje takéto uplatnenie na dodávky digitálnych kníh na akomkoľvek type fyzického nosiča, treba na tieto ustanovenia nazerať tak, že zavádzajú rozdielne zaobchádzanie s dvoma situáciami, ktoré sú z hľadiska cieľa sledovaného normotvorcom Únie, ktorý povolil uplatňovanie zníženej sadzby DPH na dodávky niektorých typov kníh na účely podpory čítania, porovnateľné. 
Súdny dvor ďalej preskúmal, či je tento rozdielny prístup odôvodnený. Pripomína, že rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené v prípade, že je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným opatrením, ktoré takýto rozdiel zavádza a je tomuto cieľu primerané. Normotvorca Únie môže pri prijímaní opatrení daňovej povahy urobiť rozhodnutie politickej, ekonomickej a sociálnej povahy a hierarchicky usporiadať protichodné záujmy, ako aj vykonať komplexné posúdenie. V dôsledku toho mu treba v tomto rámci priznať širokú mieru voľnej úvahy, takže súdne preskúmanie dodržania takýchto podmienok sa musí obmedziť len na zjavne nesprávne posúdenie. V tejto súvislosti Súdny dvor uvádza, že vylúčenie uplatňovania zníženej sadzby DPH na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou je dôsledkom osobitného režimu DPH uplatňujúceho sa na elektronický obchod. Vzhľadom na neustály vývoj elektronických služieb ako celku sa považovalo za nevyhnutné podriadiť tieto služby jasným, jednoduchým a jednotným pravidlám, aby sa sadzba DPH pre elektronické služby dala s istotou určiť, a aby sa zdaniteľným osobám a vnútroštátnym orgánom zjednodušila administratíva spojená s touto daňou. Vylúčením uplatňovania zníženej sadzby DPH na elektronicky poskytované služby totiž normotvorca Únie zbavuje zdaniteľné osoby a vnútroštátne daňové orgány povinnosti skúmať pri každom type týchto služieb, či ten-ktorý typ patrí do niektorej z kategórií služieb, pri ktorej sa môže takáto sadzba na základe smernice DPH uplatniť. Na dotknuté opatrenie preto treba nazerať tak, že prostredníctvom neho možno realizovať cieľ sledovaný osobitným režimom DPH uplatňujúcim sa na elektronický obchod. Okrem toho pripustenie možnosti členských štátov uplatňovať zníženú sadzbu DPH na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou, ako je to pri dodávkach digitálnych kníh na akomkoľvek type fyzického nosiča, by znamenalo narušenie celkovej súdržnosti opatrenia, ktoré chcel normotvorca Únie dosiahnuť a ktoré spočíva vo vylúčení všetkých elektronických služieb z možnosti uplatňovať zníženú sadzbu DPH. 

V súvislosti s povinnosťou konzultácie s Európskym parlamentom počas legislatívneho postupu Súdny dvor zdôrazňuje, že táto povinnosť znamená, že opätovná konzultácia s Parlamentom sa musí uskutočniť vždy, keď sa schválené konečné znenie ako celok vo svojej podstate odchyľuje od znenia, ktoré už Parlament prekonzultoval, okrem prípadu, že zmeny zodpovedajú vôli vyslovenej samotným Parlamentom. Súdny dvor ďalej preskúmal, či bola nutná opätovná konzultácia Parlamentu, pokiaľ ide o ustanovenie smernice, ktoré obmedzuje uplatnenie zníženej sadzby DPH len na dodávky kníh na fyzických nosičoch.[7] V tejto súvislosti Súdny dvor dospel k záveru, že konečné znenie dotknutého ustanovenia je len redakčným zjednodušením znenia návrhu smernice, ktorého podstata bola celkovo zachovaná. Rada teda nebola povinná uskutočniť opätovnú konzultáciu s Parlamentom. Súdny dvor preto rozhodol, že toto ustanovenie smernice nie je neplatné.
 

__________________________
[1] Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), zmenená a doplnená smernicou Rady 2009/47/ES z 5. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 116, 2009, s. 18).
[2] To znamená dve znížené sadzby DPH. 
[3] S výnimkou tlačeného materiálu, ktorý je výlučne alebo prevažne určený na propagáciu. 
[4] V tomto prípade sa znížená sadzba DPH môže uplatniť tiež na digitálne knihy. Naopak, ak sú tieto digitálne knihy poskytované prostredníctvom sťahovania alebo metódou streamingu, musí sa uplatniť bežná sadzba. Pokiaľ ide o digitálne noviny a časopisy, uplatňuje sa vždy bežná sadzba, bez ohľadu na formu, v akej sú dodané. 
[5] Rzecznik Praw Obywatelskich. Ombudsman podal na poľský ústavný súd návrh na preskúmanie ústavnosti poľských právnych ustanovení týkajúcich sa zníženej sadzby DPH uplatňujúcej sa na publikácie. 
[6] Znenie bodu 6 prílohy III smernice 2006/112, v znení zmien a doplnení, sa líši od znenia uvedeného v návrhu smernice, ktorý bol predložený na konzultáciu Parlamentu. 
[7] Bod 6 prílohy III smernice 2006/112, v znení zmien a doplnení, stanovuje uplatnenie takejto sadzby na „dodanie kníh vrátane výpožičiek z knižníc na všetkých fyzických nosičoch (vrátane brožúr, letákov a podobných tlačovín, detských obrázkových knižiek, náčrtníkov alebo omaľovánok, hudobných partitúr tlačených alebo písaných, máp a hydrografických alebo podobných schém), novín a časopisov s výnimkou materiálu, ktorý je výlučne alebo prevažne určený na propagáciu“. Naopak, v návrhu smernice sa odkazovalo na „dodanie kníh vrátane výpožičiek z knižníc (vrátane brožúr, letákov a podobných tlačovín, detských obrázkových knižiek, náčrtníkov alebo omaľovánok, hudobných partitúr tlačených alebo písaných, máp a hydrografických alebo podobných schém), ako aj audiokníh, CD, CD ROMov alebo akýchkoľvek podobných nosičov, ktoré prevažne reprodukujú ten istý informačný obsah ako tlačené knihy, novín a časopisov s výnimkou materiálu, ktorý je výlučne alebo prevažne určený na reklamu“.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 22/17 V Luxemburgu 7. marca 2017
Rozsudok vo veci C-390/15 Rzecznik Praw Obywatelskich (RPO)
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk