V tejto súvislosti sa tento súd pýta, či traja odvolací sudcovia, ktorí predtým konali v tejto veci, spĺňali požiadavky nezávislosti a nestrannosti uložené právom Únie.

Jeden z nich mal totiž začať svoju kariéru sudcu počas komunistického režimu a po skončení tohto režimu nezložil nový sudcovský sľub. Ďalší dvaja mali byť vymenovaní za odvolacích sudcov v období (konkrétne v rokoch 2000 až 2018), keď podľa poľského Ústavného súdu Štátna súdna rada (KRS), ktorá sa podieľala na ich vymenovaní, nefungovala transparentne a jej zloženie bolo v rozpore s poľskou Ústavou.

Poľský Najvyšší súd zasadajúci v zložení samosudcu sa teda rozhodol položiť Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa požiadaviek nezávislosti a nestrannosti súdov.

Súdny dvor v dnešnom rozsudku najskôr odmietol tvrdenie poľského ombudsmana, ktorý je účastníkom konania, že sudca poľského Najvyššieho súdu, ktorý sa obrátil na Súdny dvor, nebol oprávnený klásť prejudiciálne otázky vzhľadom na vady svojho vlastného vymenovania, ktoré mali spochybniť jeho vlastnú nezávislosť a nestrannosť.
Súdny dvor totiž nemá žiadne informácie o tomto sudcovi, ani nevie o ničom, čo by mohlo vyvrátiť domnienku, že poľský Najvyšší súd bez ohľadu na svoje zloženie v konkrétnom prípade spĺňa požiadavky, najmä nezávislosti a nestrannosti, aby sa mohol považovať za „súd“ členského štátu, ktorý sa môže obrátiť na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami. Položené otázky sú teda prípustné.

Súdny dvor následne preskúmal obidve zložky položených otázok.

Pokiaľ ide o odvolacieho sudcu, ktorý začal svoju kariéru počas komunistického režimu, Súdny dvor na základe uplatnenia svojho analytického rámca vyplývajúceho z judikatúry z posledných rokov, týkajúcej sa záruky nezávislosti a nestrannosti súdov v práve Únie, dospel k záveru, že táto samotná skutočnosť ako taká nespochybňuje nezávislosť a nestrannosť uvedeného sudcu pri neskoršom výkone sudcovských právomocí. V tejto súvislosti okrem iného zdôrazňuje, že Poľská republika pristúpila k Únii a jej hodnotám, najmä hodnotám právneho štátu, bez toho, aby sa v tejto súvislosti stretla s akýmikoľvek ťažkosťami vyplývajúcimi z toho, že poľskí sudcovia boli vymenovaní v čase, keď tento štát ešte nepredstavoval demokratický režim. Vnútroštátny súd okrem toho neuviedol nič, čo by v tejto súvislosti mohlo vyvolať pochybnosti.

Pokiaľ ide o ďalších dvoch odvolacích sudcov, Súdny dvor na základe uplatnenia toho istého analytického rámca uvádza, že poľský Ústavný súd sa nevyjadril k nezávislosti KRS, keď v roku 2017 vyhlásil, že podoba zloženia KRS v období, keď boli vymenovaní dvaja dotknutí sudcovia, bolo v rozpore s poľskou Ústavou. Táto protiústavnosť ako taká teda nepostačuje na spochybnenie nezávislosti a nestrannosti KRS v jej vtedajšom zložení, a preto ani na spochybnenie nezávislosti a nestrannosti sudcov, na ktorých vymenovaní sa podieľala. Rovnaký záver platí okrem toho aj v prípade, že sudcu vybrala KRS ako kandidáta na funkciu sudcu na základe konania, ktoré v tom čase nebolo transparentné, verejné, ani nepodliehalo súdnemu preskúmaniu, pokiaľ neexistujú dôkazy o nedostatočnej nezávislosti KRS. Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, neuviedol konkrétne okolnosti, ktoré by v tejto súvislosti mohli vyvolať pochybnosti.

Zdroj: Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 52/22
V Luxemburgu 29. marca 2022
Rozsudok vo veci C-132/20
Getin Noble Bank