Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine prešli sotva tri mesiace, avšak jednotná reakcia medzinárodného spoločenstva v prijatí ekonomických i ďalších sankcií voči Rusku (ako aj voči Bielorusku) je v moderných dejinách nevídaná. Čo vlastne sankcie znamenajú z právneho hľadiska a kto o nich rozhoduje? Ktoré sú najvýznamnejšie a ako ovplyvňujú Slovákov? Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS zanalyzovala v súčasnosti prijaté sankcie voči Rusku a Bielorusku platné na našom území.

5 balíkov sankcií: Začalo to anexiou Krymu

Od februára tohto roku Európska Únia uvalila voči Rusku päť balíkov sankcií, vrátane cielených reštriktívnych opatrení voči vybraným politicky exponovaným osobám (individuálne sankcie), hospodárskych sankcií, diplomatických opatrení, ako aj reštrikcií týkajúcich sa ruských médií. Rozsah, zložitosť a zrýchlené tempo procesu ich prijímania možno považovať za bezprecedentné. A už čoskoro sa môžu opäť zmeniť. V čase písania tohto článku sa v „Bruseli“ rokuje o podobe šiesteho balíka.

Primárnym cieľom tohto systému je spôsobiť Rusku vážne ekonomické, politické a sociálne následky za svoju vojenskú operáciu na Ukrajine, a tak účinne zmariť schopnosť Rusov pokračovať vo vojenskej agresii.

Aktuálne sankcie voči Rusku a Bielorusku, ktoré sú platné aj u nás, pramenia z práva Európskej únie. Ukladá ich teda EÚ a majú charakter nariadení a vykonávacích nariadení. Za základné nariadenie EÚ v tejto oblasti možno považovať Nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine. Tento právny predpis bol vydaný po ruskej anexii Krymu a momentálne sa novelizuje so súčasnou situáciou na Ukrajine.

„Európska únia teda už od začiatku roka 2014 systematicky sankcionovala Rusov za anexiu polostrova Krym. Kvantita a charakter týchto sankcií je ale neporovnateľná s tými, ktoré boli nanovo prijaté a ktorými EÚ reagovala na rozhodnutie Kremľa uznať separatistov v Luhanskej a Doneckej oblasti za suverénne entity a následne zaútočiť na svojich západných susedov,“ objasňuje Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Balík č. 1: Postihol separatistov, poslancov aj centrálnu banku

Európska únia dňa 23.02.2022 prijala „Prvý balík“ sankcií adresovaných Rusku. Zaviedla limitácie hospodárskych vzťahov so separatistickými entitami Luhanskej a Doneckej oblasti. Balík tiež zakotvuje individuálne sankcie pre 378 osôb, z čoho veľkú časť tvoria poslanci Štátnej dumy Ruskej federácie. Tým boli zmrazené finančné prostriedky nachádzajúce sa v EÚ a zároveň sa na nich vzťahuje prísny zákaz vstupu do členských krajín EÚ. 

„Azda najzávažnejším opatrením prvého balíka bol sektorový zákaz v poskytovaní finančných  prostriedkov ruskej centrálnej banke, ako aj ruskej vláde. V momente prijatia tohto balíka došlo k limitácií prístupu Ruskej federácie na finančné a kapitálové trhy EÚ, čím sa ruskej vláde skomplikovalo financovanie vojny na Ukrajine,“ hovorí Azud. 

Hlavní predstavitelia členských štátov EÚ sa na mimoriadnom rokovaní dodatočne zhodli na ďalších sankciách z oblasti vízovej politiky, exportu a importu jednotlivých tovarov, ako aj dopravy a energetiky.

Balík č. 2: Putin, Lavrov, štátne akcie, ropa a oligarchovia

„Druhým balíkom“ EÚ zmrazila finančné prostriedky najvyšších predstaviteľov ruskej vlády - prezidenta Vladimíra Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Rovnako boli sankcionovaní ďalší poslanci najvyššieho zákonodarného orgánu Ruskej federácie, ako aj členovia Národnej bezpečnostnej rady.

Medzi najzávažnejšie sankcie tohto balíka patrili najmä zákazy kótovania akcií štátnych podnikov Ruskej federácie na obchodných miestach v rámci EÚ, ako aj zákazy vzťahujúce sa na obchodovanie, dodávku a export vybranej technológie potrebnej na rafinovanie ropy a obmedzenia na realizáciu s tým súvisiacich služieb.

Ďalším cieľom tohto balíka bolo zakotviť špecifické preventívne opatrenia namierené proti ruským oligarchom, aby sa im nepodarilo skrývať ich majetky na území členských štátov EÚ.

Balík č. 3: Zákaz lietania a vyradenie zo SWIFTu

Európska únia mesiac február uzatvorila prijatím „Tretieho balíka“. Vydala absolútny zákaz vykonávania finančných transakcií s Centrálnou bankou Ruskej federácie, resp. akýmkoľvek ďalším subjektom postupujúcim podľa jej pokynov, poprípade v jej mene. 

„Ďalším obrovským úderom pre ruskú ekonomiku bol generálny zákaz vzťahujúci sa na ruských leteckých dopravcov. Ruské lietadlá, a to aj súkromné, nemôžu vstúpiť do vzdušného priestoru členských štátov EÚ. To znamená, že takéto lietadlá nemôžu pristáť na letiskách nachádzajúcich sa v rámci EÚ a nemôžu ani preletieť nad EÚ. Tieto opatrenia extrémne skomplikovali ruskú leteckú dopravu,“ dopĺňa Ádám Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

V priebehu marca EÚ rozšírila svoj „Tretí balík“ o ďalšie striktné opatrenia, ktoré ďalej sťažili Rusom situáciu. Ide najmä o vyradenie siedmych veľkých ruských bánk, akými sú napríklad Rossiya Bank a VTB bank, zo systému SWIFT. Táto sankcia sa vzťahuje aj na ruské subjekty ovládané priamo alebo nepriamo predmetnými bankami (v podiele nad 50 %). Počas marca boli tiež prijaté ďalšie individuálne sankcie namierené na ruských oligarchov a ďalšie politicky exponované osoby.

Balík č. 4: Zbohom luxusné tovary, oceľ a železo

Schválením „Štvrtého balíka“ v polovici marca rozšírila EÚ svoj katalóg sankcií o zákaz všetkých typov transakcií s vybranými ruskými štátnymi podnikmi a zákaz ďalších investícií do energetického sektora Ruskej federácie. Na základe tohto balíka sa začali aplikovať komplexné obmedzenia v exporte služieb a technológií pre ruský energetický sektor a navyše došlo k ďalším obmedzeniam, ktoré sa vzťahujú na ruské luxusné tovary, oceľ, ako aj na železo exportované z Ruska.

Balík č. 5: Zastavili import za 5 miliárd

Európska rada dňa 8. apríla 2022 prijala svoj (momentálne) posledný súbor reštriktívnych opatrení a sankcií vo forme „Piateho balíka“. Tento súbor prísnych sankcií bol uvalený na Rusko ako reakcia na pokračujúce neľudské útoky smerované voči civilnému obyvateľstvu Ukrajiny.

Zaviedol sa absolútny zákaz obchodovania, ale aj dopravy ruského uhlia a ďalších tuhých fosílnych palív na územie EÚ od augusta tohto roka. Boli tiež prijaté ďalšie prísne obmedzenia v oblasti dopravy vo forme zákazu prepravy vybraného tovaru v členských štátoch EÚ ruskými (ako aj bieloruskými) dopravcami. Navyše sa plavidlám registrovaným v Rusku zatvorili prístavy Európskej únie. Obmedzenia v oblasti dopravy sa nevzťahujú na farmaceutické a zdravotnícke pomôcky, ani na služby a tovary, ktoré súvisia s humanitárnou pomocou civilnému obyvateľstvu.

„Bezpochyby jeden z najväčších dopadov na ruskú ekonomiku majú obmedzenia týkajúce sa importu ruských produktov, akým sú liehoviny, hnojivá, cement a drevo, ktoré súhrnne predstavujú viac ako 5 miliárd EUR,“ konkretizuje Sípos.

Sankcie zásadne ovplyvnili aj verejné zákazky na Slovensku

„Aprílový balík tiež priniesol opatrenie, ktoré má bezprostredný dopad na zadávanie a plnenie verejných zákaziek v Slovenskej republike,“ hovorí Ján Azud.

Toto opatrenie zakazuje zadať alebo ďalej plniť verejné zákazky:

1. ruským štátnym príslušníkom alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom usadeným v Rusku;
2. právnickej osobe, subjektu alebo orgánu, ktoré z viac ako 50 % priamo alebo nepriamo vlastní subjekt uvedený v písmene a); alebo
3. právnickej alebo fyzickej osobe, subjektu alebo orgánu, ktoré konajú v mene alebo na základe pokynov subjektu uvedeného v písmenách a) alebo b).

„Je dôležité dodať, že tento zákaz sa týka aj subdodávateľov, dodávateľov alebo subjektov, ktorých kapacity sa využívajú v zmysle smerníc o verejnom obstarávaní, ak na nich pripadá viac ako 10 % hodnoty zákazky,“ upresňuje expert na verejné obstarávanie Ján Azud.

Nariadenie má pritom okamžitú účinnosť a priamy účinok a vzťahuje sa aj na skôr uzatvorené zmluvy, pri ktorých je však účinnosť odložená do 10. októbra 2022.

Sankcie za sankcie? Za porušenie nariadení hrozia najmenej tisícové pokuty

„Samozrejme, existuje mnoho ďalších sankcií veľkého významu. Napríklad zákaz poskytovania eurobankoviek Rusku a Bielorusku, zákaz vysielania vybraných ruských médií v členských štátoch EÚ, či zákaz poskytovania služieb úverového ratingu pre ruské subjekty. Ku dňu 18. 5. 2022 bolo uložených viac ako 1 000 individuálnych sankcií a desiatky ďalších sektorových obmedzujúcich opatrení, ktoré decimujú ruskú ekonomiku. Vzhľadom na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruskej federácie u našich susedov možno rozumne predpokladať uvalenie ďalších sankcií zo strany EÚ,“ vraví Sípos.

Čo sa stane, ak niekto nerešpektuje obmedzenia vyplývajúce z nariadení vo vzťahu k ruským sankciám? V hre sú pokuty rádovo v tisícoch až státisícoch eur.

„V prípade, ak by fyzická osoba porušila obmedzenie, príkaz alebo zákaz vyplývajúci z medzinárodnej sankcie, dopustila by sa priestupku, za ktorý by jej hrozila peňažná pokuta vo výške od 5 000 eur až do 66 400 eur. Ak by navyše takáto osoba svojím protiprávnym konaním ohrozila alebo porušila zahraničnopolitický alebo bezpečnostný záujem štátu, kompetentný orgán by jej uložil pokutu až do výšky dvojnásobku tejto sumy, t. j. od 10 000 eur až do 132 800 eur,“ vyratúva Azud.

Zákon je ešte prísnejší v prípade, ak sa jedná o právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov. Ak porušia obmedzenie, príkaz alebo zákaz vyplývajúci z medzinárodnej sankcie, vznikne im administratívnoprávna zodpovednosť, za ktorú by im hrozila pokuta od 50 000 eur až do 132 800 eur. „Navyše v prípade, ak by zodpovedný subjekt takýmto nedovoleným konaním získal pre seba alebo pre iného prospech presahujúci 16 600 eur, respektíve by spôsobil škodu presahujúcu 16 600 eur alebo by spôsobil obzvlášť závažný následok, napríklad by ohrozil alebo porušil dôležité zahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy našej krajiny, hrozila by mu pokuta až vo výške od 132 800 eur do 1 659 700 eur,“ dodáva advokát.