S cieľom podporiť rozvoj konkurenčného vnútorného trhu mobilných satelitných služieb v Európskej únii a zabezpečiť postupné pokrytie vo všetkých členských štátoch prijali Európsky parlament a Rada rozhodnutie č. 626/2008 (ďalej len „rozhodnutie MSS“)1. Vo výberovom konaní prevádzkovateľov celoeurópskych systémov poskytujúcich mobilné satelitné služby2 bola Európskou komisiou vybraná medzi inými Inmarsat Ventures SE (ďalej len „Inmarsat“). Táto spoločnosť vyvinula systém s názvom „European Aviation Network“ (ďalej len „EAN“), ktorý mal poskytovať služby pripojenia na palube lietadiel. Rozhodnutím z 21. októbra 2014 jej Autorité de régulation des communications électroniques et des postes (ARCEP) (Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a pôšt, Francúzsko) udelil povolenie používať na území metropolitného Francúzska určité frekvencie a rozhodnutím z 22. februára 2018 jej udelil povolenie na využívanie doplnkových pozemných komponentov (ďalej len „DPK“)3 mobilných satelitných systémov. Z tohto dôvodu Eutelsat, konkurenčná spoločnosť spoločnosti Inmarsat, podala na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia, a to najmä z dôvodu porušenia práva Únie.

Najvyšší francúzsky správny súd sa návrhom na začatie prejudiciálneho konania obrátil na Súdny dvor, ktorý vo svojom rozsudku poskytol výklad „mobilných satelitných systémov“, ako aj pojmov „DPK“ a „mobilná pozemská stanica“4 z hľadiska rozhodnutia MSS. Okrem toho Súdny dvor poskytol spresnenia týkajúce sa právomocí príslušných orgánov členských štátov odmietnuť udelenie alebo udeliť povolenia potrebné na poskytovanie komponentov mobilných satelitných systémov prevádzkovateľovi.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor predovšetkým zdôraznil, že „mobilný satelitný systém“ nemusí z hľadiska kapacity prenášaných údajov spočívať primárne na satelitnej zložke tohto systému. Relevantné ustanovenia rozhodnutia MSS totiž nedefinujú, pokiaľ ide o kapacitu prenášaných údajov, vzťah medzi jednak satelitnou zložkou mobilného satelitného systému a jednak pozemnou zložkou tohto systému. Okrem toho použitie výrazu „doplnkový“ vo výraze „doplnkové pozemné komponenty“ neumožňuje vyvodiť nijaký záver, keďže nehovorí nič o tom, aký má byť relatívny rozsah týchto dvoch zložiek.

Súdny dvor ďalej spresnil, že pozemskú stanicu možno kvalifikovať ako „DPK mobilných satelitných systémov“, ak sú splnené dve hlavné požiadavky. Pokiaľ ide o jej umiestnenie, musí byť použitá na určitom mieste a musí zahŕňať geografickú oblasť nachádzajúcu sa v rámci dosahu satelitu alebo satelitov dotknutého mobilného satelitného systému. Okrem toho z funkčného hľadiska musí byť pozemská stanica používaná na zvýšenie dostupnosti mobilných satelitných služieb v oblastiach, kde sa komunikácia so satelitnou zložkou tohto systému nedá zabezpečiť v požadovanej kvalite. Pokiaľ sa vyhovie týmto požiadavkám a ostatné spoločné podmienky5 budú splnené, z ustanovení rozhodnutia MSS6 nemožno vyvodiť nijaké obmedzenie týkajúce sa počtu DPK, ktoré sa môžu prevádzkovať, ani rozsahu ich geografického pokrytia. V tejto súvislosti treba pojem „požadovaná kvalita“ chápať ako úroveň kvality potrebnej na poskytovanie služby ponúkanej prevádzkovateľom tohto systému a musí sa vykladať s ohľadom na cieľ podpory inovácie, technologického pokroku, ako aj záujmov spotrebiteľov.

Za týchto okolností nesmie prevádzka DPK viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na dotknutom trhu a satelitná zložka mobilného satelitného systému musí mať skutočnú a konkrétnu užitočnosť v tom zmysle, že takáto zložka musí byť nevyhnutná na fungovanie tohto systému okrem výnimky, keď dôjde k nezávislej prevádzke DPK v prípade poruchy satelitnej zložky, no táto nesmie prekročiť osemnásť mesiacov. Príslušným vnútroštátnym orgánom prislúcha kontrolovať dodržiavanie týchto podmienok.

Napokon podľa Súdneho dvora na to, aby sa na „mobilnú pozemskú stanicu“ vzťahoval tento pojem, nemusí byť táto stanica schopná bez odlišného technického vybavenia komunikovať tak s DPK, ako aj so satelitom. Za týchto okolností Súdny dvor po tom, čo pripomenul určitý počet požiadaviek, ktoré majú byť dodržané, rozhodol, že im zodpovedá jeden celok pozostávajúci z dvoch odlišných prijímacích terminálov spojených riadiacou jednotkou, pričom prvý sa nachádza nad trupom lietadla a komunikuje s vesmírnou stanicou a druhý sa nachádza pod týmto trupom a komunikuje s DPK. Súdny dvor spresnil, že v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že jednotlivé prvky netvoria fyzicky neoddeliteľný celok.

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS) (Ú. v. EÚ L 172, 2008, s. 15), článok 2 ods. 2 písm. a) a b), článok 8 ods. 1 a 3 rozhodnutia MSS.
[2] Článok 2 ods. 2 písm. a) a b) rozhodnutia MSS v spojení s článkom 8 ods. 1 a 3 tohto rozhodnutia.
[3] Článok 2 ods. 2 písm. b) rozhodnutia MSS v spojení s článkom 8 ods. 1 a 3 uvedeného rozhodnutia.
[4] Článok 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia MSS.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 56/21, 15. apríla 2021
Rozsudok vo veci C-515/19
Eutelsat SA/Autorité de régulation des communications électroniques et des postes a Inmarsat Ventures SE
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.