V súlade so smernicou proti praniu špinavých peňazí1, luxemburský zákon prijatý v roku 20192 zriadil Register konečných užívateľov výhod a stanovuje, že všetky informácie o konečných užívateľoch výhod zaregistrovaných subjektov musia byť zapísané a uchované. Časť týchto informácií je prístupná širokej verejnosti, najmä cez internet. Tento zákon tiež stanovuje možnosť, že konečný užívateľ výhod požiada spoločnosť Luxembourg Business Registers (LBR), správcu Registra, aby v niektorých prípadoch obmedzila prístup k takýmto informáciám.

V tejto súvislosti boli na Tribunal d’arrondissement de Luxembourg (Okresný súd Luxemburg) podané dve žaloby luxemburskou spoločnosťou a konečným užívateľom výhod tejto spoločnosti, ktorí neúspešne žiadali LBR o zabránenie prístupu širokej verejnosti k informáciám, ktoré sa ich týkajú. Keďže sa tento súd domnieval, že sprístupnenie takýchto informácií môže predstavovať neprimerané riziko porušenia základných práv dotknutých konečných užívateľov výhod, položil Súdnemu dvoru niekoľko prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu určitých ustanovení smernice proti praniu špinavých peňazí a ich platnosti z hľadiska Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore vo svojom rozsudku vydanom v tento deň konštatoval neplatnosť, vzhľadom na Chartu, ustanovenia smernice proti praniu špinavých peňazí, ktoré stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby informácie o konečných užívateľoch výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, boli prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.

Podľa Súdneho dvora prístup širokej verejnosti k informáciám o konečných užívateľoch výhod predstavuje závažný zásah do základných práv na súkromný život a ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty. Sprístupnené informácie totiž umožňujú potenciálne neobmedzenému počtu osôb, aby sa informovali o materiálnej a finančnej situácii konečného užívateľa výhod. Okrem toho potenciálne dôsledky pre dotknuté osoby vyplývajúce z prípadného zneužitia ich osobných údajov zhoršuje skutočnosť, že tieto údaje môžu byť po sprístupnení širokej verejnosti nielen voľné prístupné, ale aj uchovávané a šírené.

Vzhľadom na to Súdny dvor uviedol, že cieľom normotvorcu Únie je predmetným opatrením predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu tým, že prostredníctvom zvýšenej transparentnosti vytvorí prostredie, v ktorom bude menej pravdepodobné, že sa využije na tieto účely. Usúdil, že normotvorca tým sleduje cieľ všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť zásahy, hoci aj závažné, do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, a že prístup širokej verejnosti k informáciám o konečných užívateľoch výhod môže prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

Súdny dvor však konštatoval, že zásah, ktorý toto opatrenie spôsobuje, nie je ani obmedzený na to, čo je striktne nevyhnutné, ani primeraný sledovanému cieľu. Okrem skutočnosti, že predmetné ustanovenia umožňujú sprístupniť verejnosti údaje, ktoré nie sú dostatočne definované ani identifikovateľné, režim zavedený smernicou proti praniu špinavých peňazí predstavuje podstatne závažnejší zásah do základných práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty ako predchádzajúci režim (ktorý okrem prístupu príslušných orgánov a určitých subjektov stanovoval aj prístup každej osoby alebo organizácie, ktorá môže preukázať legitímny záujem) bez toho, aby toto zhoršenie bolo vyvážené prípadnými prínosmi, ktoré môžu vyplynúť z nového režimu v porovnaní so starým, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Najmä prípadná existencia ťažkostí s presným vymedzením predpokladov a podmienok, za ktorých takýto legitímny záujem existuje, ako sa na to odvoláva Komisia, nemôže odôvodniť to, aby normotvorca Únie stanovil prístup širokej verejnosti k predmetným informáciám. Súdny dvor ďalej uviedol, že fakultatívne ustanovenia, ktoré členským štátom umožňujú podmieniť sprístupnenie informácií o konečných užívateľoch výhod online registráciou a za výnimočných okolností stanoviť výnimky z prístupu širokej verejnosti k týmto informáciám, nemôžu samy osebe preukázať ani náležité vyváženie medzi sledovaným cieľom všeobecného záujmu a základnými právami zakotvenými v článkoch 7 a 8 Charty, ani existenciu dostatočných záruk, ktoré by dotknutým osobám umožnili účinne chrániť svoje osobné údaje pred rizikom zneužitia. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisia 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
[2] Zákon z 13. januára 2019 o zriadení registra konečných užívateľov výhod (mémorial A 15).

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 188/22
V Luxemburgu 22. novembra 2022
Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-37/20|Luxembourg Business Registers a C-601/20|Sovim