Cieľom smernice predloženej 26. apríla 2013 (IP/13/372) je odstrániť existujúce prekážky vo voľnom pohybe pracovníkov, ako napríklad nedostatok informácií o pravidlách EÚ v radoch verejných a súkromných zamestnávateľov alebo ťažkosti, ktorým čelia mobilní občania pri získavaní informácií a pomoci v iných členských štátoch. Na prekonanie týchto prekážok a v záujme predchádzania diskriminácii smernica od členských štátov požaduje, aby zabezpečili:

• jeden alebo viacero orgánov na vnútroštátnej úrovni, ktorý(-é) bude(-ú) poskytovať podporu a právnu pomoc migrujúcim pracovníkom EÚ pri presadzovaní ich práv,
• účinnú právnu ochranu týchto práv (okrem iného napríklad aj ochrany pred postihmi pre migrujúcich pracovníkov EÚ, ktorí sa snažia uplatniť svoje práva) a
• ľahko dostupné informácie vo viac než jednom jazyku EÚ o právach migrujúcich pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie.

Tieto pravidlá prinesú úžitok mobilným pracovníkom, ale aj zamestnávateľom, ktorí budú mať vďaka tomu lepšie informácie pri zamestnávaní ľudí z inej krajiny EÚ.

Nezávisle od týchto právnych predpisov bude Komisia ako strážkyňa zmluvy aj naďalej v prípade potreby viesť konania o porušení proti členským štátom v prípadoch, keď ich vnútroštátne právne predpisy nebudú v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z právnych predpisov EÚ.

Súčasťou práva občanov EÚ pracovať v inom členskom štáte, ktoré je stanovené v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), je aj právo nebyť diskriminovaný na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odmenu za prácu a iné pracovné podmienky. V nariadení (EÚ) č. 492/2011 sa podrobne opisujú práva vyplývajúce z voľného pohybu pracovníkov a stanovujú konkrétne oblasti, v ktorých je diskriminácia na základe štátnej príslušnosti zakázaná, najmä pokiaľ ide o:

• prístup k zamestnaniu,
• pracovné podmienky,
• sociálne a daňové výhody,
• prístup k odbornej príprave,
• členstvo v odboroch,
• bývanie,
• prístup detí k vzdelávaniu.

V inom členskom štáte v súčasnosti žije a pracuje 3,3 % pracovnej sily EÚ alebo 8 miliónov ľudí. Ďalších 1,2 milióna ľudí žije v jednej krajine EÚ, ale pracuje v inej. Avšak ľuďom pracujúcim v inej krajine alebo takým, ktorí chcú pracovať v inej krajine, často chýbajú informácie o ich právach v inom členskom štáte a môžu mať ťažkosti s prístupom k pracovným príležitostiam alebo so zabezpečením rovnakých pracovných podmienok a sociálnych výhod, aké majú pracovníci so štátnou príslušnosťou danej hostiteľskej krajiny. Nedostatočné informácie o právach mobilných pracovníkov majú často aj zamestnávatelia (verejní či súkromní) a verejné orgány. Pomoc na vnútroštátnej úrovni poskytovaná mobilným pracovníkom EÚ pri ochrane ich práv sa v jednotlivých krajinách výrazne líši.

K najbežnejším diskriminačným postupom patria:

• odlišné podmienky prijímania zamestnancov,
• podmienka štátnej príslušnosti na prístup k určitým pracovným miestam,
• rôzne pracovné podmienky v praxi (napr. plat, kariérne vyhliadky a pracovné zaradenie),
• problémy s prístupom k dávkam sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú určité podmienky, ktoré ľahšie spĺňajú vlastní štátni príslušníci ako iní občania EÚ (napr. podmienka pobytu),
• odborné kvalifikácie a skúsenosti získané v iných členských štátoch sa neberú do úvahy alebo sa zohľadňujú odlišným spôsobom.

Voľný pohyb pracovníkov je nielen základným prvkom jednotného trhu EÚ, ale aj spoločnou devízou krajín EÚ. Mobilita môže pomôcť pri riešení vysokej miery nezamestnanosti v niektorých členských štátoch a nedostatku kvalifikovaných a pracovných síl v iných členských štátoch. Preto Komisia pracuje aj na ďalšom zefektívnení celoeurópskej siete pre vyhľadávanie zamestnania EURES, aby bolo k dispozícii viac pracovných príležitostí pre viac kandidátov z celej EÚ.

Štúdie opakovane potvrdzujú, že mobilná pracovná sila je pre hostiteľské krajiny prínosom. Mobilní pracovníci dopĺňajú domácu pracovnú silu pri vypĺňaní neobsadených pozícií, je pri nich vyššia pravdepodobnosť, že budú zamestnaní, pretože sú zvyčajne v produktívnom veku, a teda v priemere mladší než populácia v hostiteľskej krajine. Zároveň je menej pravdepodobné, že budú poberateľmi sociálnych dávok, takže vo všeobecnosti sú čistými prispievateľmi do štátnej pokladnice. Tým, že časť svojich príjmov zasielajú domov, mobilní pracovníci významne podporujú aj domáci dopyt, investície a podnikanie v krajinách svojho pôvodu.

Zdroj: Európska Komisia

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk