Dve štátne príslušníčky tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom v Taliansku, sú obvinené zo
spáchania trestného činu. Podpísali totiž žiadosti o získanie „príjmu z občianstva“, čo je sociálna dávka určená na
zabezpečenie životného minima. Nepravdivo tak potvrdili, že spĺňajú podmienky na priznanie tejto dávky, a to
vrátane podmienky pobytu v Taliansku po dobu najmenej desiatich rokov, z čoho posledné dva roky nepretržite.
Z tohto titulu im bola neoprávnene vyplatená celková suma 3 414,40 eura, pokiaľ ide o prvú z nich, a 3 186,66 eura
druhej z nich. Súd v Neapole (Taliansko) sa Súdneho dvora pýta, či je táto podmienka pobytu v súlade so smernicou
o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom1.

Súdny dvor v prvom rade konštatoval, že predmetná podmienka pobytu predstavuje nepriamu diskrimináciu
štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom. Hoci sa táto podmienka
uplatňuje aj na vlastných štátnych príslušníkov, dotýka sa hlavne cudzích štátnych príslušníkov, medzi ktorých patria
okrem iného štátni príslušníci tretích krajín.

Súdny dvor ďalej skúmal, či toto rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené tým, že vlastní štátni príslušníci
a štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom, majú s dotknutým členským štátom
rozdielne väzby. Súdny dvor konštatoval, že smernica stanovuje podmienku oprávneného a nepretržitého
pobytu na území členského štátu počas obdobia piatich rokov na to, aby štátny príslušník tretej krajiny mohol
mať postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Normotvorca Únie považoval toto obdobie za dostatočné na
nadobudnutie práva na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu,
predovšetkým pokiaľ ide o opatrenia sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany. Členský štát
preto nemôže jednostranne predĺžiť obdobie pobytu vyžadované smernicou na to, aby štátny príslušník tretej
krajiny, ktorý je osobou s dlhodobým pobytom, mohol mať nárok na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi
príslušníkmi tohto členského štátu, pokiaľ ide o prístup k takémuto opatreniu.

Súdny dvor napokon uviedol, že je tiež zakázané, aby dotknutý členský štát postihoval trestnoprávnou
sankciou nepravdivé vyhlásenie týkajúce sa podmienky pobytu, ktorá je v rozpore s právom Únie.

[1] Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým
pobytom.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 115/24
V Luxemburgu 29. júla 2024
Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-112/22 CU a C-223/22 ND| (Sociálna pomoc – Nepriama
diskriminácia)