Od vytvorenia CAS uplynulo viac ako tridsať rokov. Počas týchto troch desaťročí sa CAS vyvinula z relatívne okrajovej rozhodcovskej inštitúcie na medzinárodný „najvyšší súd“ v oblasti športu, ktorý rozhoduje o mnohých najdôležitejších prípadoch v športe a všeobecne tak má výrazný vplyv na šport. CAS je tiež jedným z kľúčových aktérov, ktorý riadi založenie a ďalší rozvoj pravdepodobne jedného z najlepších príkladov nadnárodného právneho poriadku, lex sportiva. Myšlienku zriadenia predstavil v roku 1981 na XI. Olympijskom kongrese v nemeckom Baden-Baden vtedajší predseda MOV Juan Antonio Samaranch, ktorý zamýšľal, aby sa CAS stal skutočným „cour suprême du sport mondial“ najvyšším súdom pre svetové športy alebo „akýsi druh haagskeho súdu vo svete športu“[1].
CAS zohráva dôležitú úlohu pri urovnávaní sporov a je mu zverená právomoc rozhodovať o mnohých dôležitých prípadoch v oblasti športu. CAS má predovšetkým dôležitú úlohu pri športových sporoch, ktoré vznikajú v rámci podujatí na vysokej úrovni ako napríklad olympijské hry alebo ak je tam zainteresované veľké množstvo peňazí, napríklad prevody futbalistov. Dopad, ktorý má CAS na šport a jeho zúčastnené strany prostredníctvom svojich rozhodnutí, je teda priamy, konkrétny a významný.

Od okamihu svojho vzniku sídli CAS v Lausanne, ktoré je tiež sídlom Medzinárodného olympijského výboru ako i množstva ďalších športových orgánov, organizácií a federácií (ITTF – Tenisová federácia, FIH – Hokejová federácia; AIBA – Boxerská federácia, FINA – Plavecká federácia, atď.). Uvedené znamená, že CAS a konania sa riadia švajčiarskym právom a to napriek tomu, že samotné konania môžu prebiehať na iných miestach. Od roku 1996 má CAS decentralizované kancelárie v Oceánii a Severnej Amerike, konkrétne v Sydney a New York-u. Naviac od roku 2012 bolo ustanovených viacero pojednávacích/výsluhových centier. Od Olympijských hier konaných v Atlante v roku 1996 zriaďuje CAS Ad Hoc divízie (AHD), ktorých úlohou je riešenie sporov vzniknutých v súvislosti s konaním významných športových podujatí ako napríklad Letné a Zimné Olympijské Hry, Ázijské Hry, Hry Spoločenstva, Majstrovstvá Európy vo futbale, FIFA Svetový pohár a to priamo na mieste konania týchto podujatí.

V priebehu svojho fungovania prešla CAS viacerým organizačnými zmenami a s tými súvisiacimi zmenami štatútu, kedy cieľom bolo zvýšenie nezávislosti CAS od Medzinárodného olympijského výboru.

Medzinárodná rada pre športovú arbitráž (ICAS) má dvadsať (20) členov, z ktorých dvanásť (12) je menovaných MOV, Medzinárodnou športovou federáciou, Národným olympijským výborom, ktorí sa následne zúčastňujú vymenovania ďalších osem (8). ICAS okrem iného vymenúva aj rozhodcov, ktorí sú vedení na zozname rozhodcov. Tento zoznam by mal obsahovať aspoň 150 rozhodcov.  ICAS tiež menuje generálneho tajomníka CAS, ktorý vedie CAS súdnu kanceláriu. CAS je rozdelený na dve stále divízie: Riadna Divízia a Odvolacia divízia.

Nakoľko sídlom CAS a jeho rozhodcovských tribunálov je švajčiarske Lausanne tak sa ako rozhodcovské právo alebo lex arbitri bude uplatňovať švajčiarske právo a to konkrétne ustanovenia o medzinárodnej arbitráži upravené v zákone o medzinárodnom práve súkromnom z roku 19787 (PILA). V ustanoveniach tohto zákona je upravené rozhodovanie sporov arbitrážou, zloženie tribunálu, dôvody a postupy pri odvolaní rozhodcov, vydávanie rozhodnutí ako i niektoré procesné postupy.

Aby mohol CAS rozhodovať spory, tak ako pri iných arbitrážach sa vyžaduje, aby medzi stranami bola dohoda o arbitráži – platná rozhodcovská doložka. Strany v rozhodcovskej doložke môžu dohodnúť hmotné právo, ktorým sa bude spravovať ich prípadný spor (lex causae). Avšak v skutočnosti hmotnoprávne pravidlá interpretované a uplatňované CAS vo väčšine sporov, ktoré rieši je možné nájsť v rôznych športových predpisoch a nariadeniach ako napríklad vo Svetovom antidopingovom  kódexe.

Následkom konaní vedených pred CAS podľa švajčiarskeho práva je, že rozhodcovské nálezy môžu byť zrušené Najvyšším Federálnym Súdom Švajčiarska (Bundesgericht, Tribunal federal) a to z procesných dôvodov ako napríklad nesprávne zloženie tribunálu, nedostatok právomoci, rozhodnutí ultra alebo infra petita alebo z dôvodu porušenia základných procesných práv ako i zo závažných dôvodov pre porušenie verejného poriadku.  Zrušenie rozhodcovský nálezov je však skôr výnimočné, pričom menej ako 1 z 10 návrhov na zrušenie nálezu CAS podaných na  Najvyšší Federálny Súd Švajčiarska je úspešných celkom alebo aspoň čiastočne.

Vzhľadom k tomu, že CAS je arbitrážnym súdom, vzťahuje sa naň ako i ním vydané nálezy Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z r. 1958 (New York Arbitration Convention). Signatárske štáty preto majú povinnosť odmietnuť prejednanie sporu patriaceho do rozsahu pôsobnosti rozhodcovskej zmluvy.

Tiež to znamená, že rozhodcovské nálezy vydané CAS majú byť uznané a vykonateľné vo všetkých zmluvných štátoch Dohovoru a tým zamedziť opätovnému prejednaniu sporu. Slovenská republika je signatárom Dohovoru, ratifikovaný text bol zverejnený  Vyhláškou Ministra zahraničných vecí 74/1959 Zb..

I napriek uvedenému, CAS a jeho nálezy nie sú úplne izolované od požiadaviek vnútroštátneho práva alebo preskúmania vnútroštátnymi súdmi. Podľa Newyorského dohovoru môžu súdy signatárskeho štátu z určitých dôvodov odmietnuť uznať arbitrážne rozhodnutie, pričom jedným z dôvodov je, že toto rozhodnutie porušuje „vnútroštátny verejný poriadok“. Napríklad súdy členských štátov EÚ odmietnu uznať nálezy CAS z dôvodu verejnej politiky pokiaľ by tým malo dôjsť k porušeniu právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži. Toto vytvára možnosť, aj keď len obmedzenú, na opätovné prejednanie sporu , o ktorom rozhoduje CAS. [2]

Športová arbitráž v SR

Od 1.januára 2020 je účinná novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorou bolo Slovenskému olympijskému a športovému výboru, športovému výboru a národnému športovému zväzu dané oprávnenie založiť rozhodcovský súd. Teda je tu možnosť vidieť snahu o vytvorenie rozhodcovského súdu pre šport po vzore CAS v Lausanne, ktoré rovnako tiež bolo založené MOV. Zákon o športe č. 440/2015 Z. z. upravuje vo svojich ustanoveniach (§52 a nasl.) riešenie sporov v športe pred orgánmi na riešenie sporov vytvorenými národným športovým zväzom. Podľa môjho názoru spory v športe by mali byť riešené pred orgánmi národných športových zväzov (alebo nimi designovaným orgánom – rozhodcovským súdom pre šport) a nie všeobecnými súdmi SR. A teda vytvorenie „centrálneho“ rozhodcovského súdu pre šport v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní ako i zákona o športe sa javí viac ako vhodné. Je už len na samotných národných športových zväzoch či by takémuto „centrálnemu“ rozhodcovskému súdu pre šport zverili rozhodovanie prípadných športových sporov len v rámci odvolacieho konania alebo priamo od prvého stupňa.

Slovenský futbalový zväz (SFZ) bol zriaďovateľom dnes už zrušeného rozhodcovského súdu.  Rozhodcovský súd SFZ zanikol k 31.12.2016 a preto akékoľvek športové spory v rámci SFZ sú riešené orgánmi na to určenými a to Disciplinárnou komisiou SFZ , Licenčným orgánom SFZ, Komorou SFZ pre riešenie sporov a Odvolacou komorou SFZ.  Členovia sa v zmysle článku 13 ods. 1 stanov SFZ zaväzujú, v prípade vzniku sporov v rámci futbalového hnutia súvisiacich so športovou činnosťou, najmä pri organizovaní, vykonávaní, riadení a správe športu ovplyvňujúcich súťaže, kluby, hráčov, športových odborníkov, funkcionárov a iné osoby s príslušnosťou k SFZ, riešiť takéto spory prednostne prostredníctvom príslušných orgánov SFZ na riešenie sporov pod hrozbou disciplinárnej sankcie v zmysle disciplinárneho poriadku. Zároveň v zmysle článku 13 ods. 2 stanov SFZ členovia SFZ uznávajú právomoc a príslušnosť CAS v Lausanne.

Športový arbitrážny súd v SR alebo rozhodcovský súd pre šport, ktorý by rozhodoval spory a jeho právomoc na rozhodovanie by mu bola zverená nielen zákonom o rozhodcovskom konaní, zákonom o športe ale i stanovami národných športových zväzov by sa po vzore CAS mohol stať najvyšším rozhodcovským súdom v športe v SR.
 

Moreno Vlk & Asociados SK s.r.o.

advokátska kancelária / bufete de abogados

___________________________________________
[1] Johan Lindholm - Arbitrážny súd pre šport a jeho jurisdikcia.