Obchodný zákonník odkazuje na právo EÚ

Čo sa týka možnosti premiestnenia zapísaného sídla slovenskej spoločnosti do zahraničia, je slovenská právna úprava veľmi stručná a všeobecná. Jedinú zmienku k tejto problematike nachádzame v ustanovení §26 Obchodného zákonníka[1], podľa ktorého je premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia možné, ak (i) tak ustanoví právo Európskej únie, alebo (ii) ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Nakoľko uvedené zákonné ustanovenie nijakú jasnú odpoveď neprináša, je potrebné pri hľadaní odpovede ďalej siahnuť po ustanoveniach medzinárodného práva a práva EÚ.

Európska únia garantuje právo usadiť sa

Relevantná európska právna úprava je obsiahnutá v primárnom práve EÚ, a to konkrétne v čl. 49 a čl. 54 Zmluvy o fungovaní EÚ[2], ktoré garantujú tzv. „právo usadiť sa“. Toto právo sa vzťahuje nielen na jednotlivcov, ale aj na spoločnosti, ktoré boli založené podľa zákonov niektorého členského štátu EÚ a ktoré majú svoje sídlo v EÚ. Zmluva o fungovaní EÚ teda vytvára základný a všeobecný rámec, ktorý však nie je pre účely  praxe dostatočný. Neexistujú tu totiž žiadne ďalšie sekundárne predpisy, ktoré by uvedenú problematiku bližšie upravovali. Na úrovni EÚ však existuje aj ďalší relevantný právny prameň, a to rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ, ktorý príslušné články interpretuje a vytvára tak už konkrétny rámec, o ktorý sa môžu oprieť aj slovenské subjekty.

Prípad Cartesio

Pravdepodobne najvýznamnejším rozhodnutím, ktoré otvorilo cestu k cezhraničnému premiestňovaniu sídla obchodných spoločností, je rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Cartesio[3]. Až do tohto rozhodnutia totiž bolo cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti, bez jej predchádzajúceho zrušenia v pôvodnom členskom štáte, prakticky nemožné.

Súdny dvor EÚ tu vo svojom rozhodnutí  uviedol, že pôvodný členský štát, z ktorého premiestňuje spoločnosť svoje sídlo do iného členského štátu, nemôže takémuto premiestneniu brániť. Nemôže ani vyžadovať splnenie dodatočných podmienok, ako napríklad predchádzajúca likvidácia a zrušenie spoločnosti pred jej presťahovaním.

Súdny dvor EÚ označil takúto premenu spoločnosti za možnosť migrácie, ktorá je zastrešená slobodou usadzovania. A táto sloboda je garantovaná právnickým osobám samotnou Zmluvou o fungovaní EÚ. Súdny dvor EÚ sa takto vyjadril k premene spoločnosti, pri ktorej dochádza k premiestneniu zapísaného sídla a zároveň k zmene vnútroštátneho práva, ktorým sa spoločnosť riadi.

Prípad Polbud

Vyššie uvedený záver Súdny dvor EÚ opäť potvrdil vo svojom nedávnom rozhodnutí vo veci Polbud[4]. Súdny dvor EÚ už opakovane uviedol, že články 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ sa majú vykladať tak, že sloboda usadzovania sa uplatňuje aj na premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti s cieľom jej premeny podľa podmienok cieľového členského štátu. Zároveň Súdny dvor EÚ uviedol, že členské štáty nemôžu takéto premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti podmieňovať jej predchádzajúcou likvidáciou.

Podmienky pre premiestnenie z pohľadu európskeho práva

Z pohľadu práva EÚ sú teda kľúčovými podmienkami, ktoré má spoločnosť pri premiestnení svojho zapísaného sídla spĺňať, tieto tri: (i) k premiestneniu sídla dochádza v rámci EÚ, (ii) cieľový štát takéto premiestnenie umožňuje, (iii) spoločnosť sa bude novo riadiť právnym poriadkom cieľového štátu. Predchádzajúca likvidácia či zrušenie spoločnosti v pôvodnom členskom štáte nie sú potrebné. Dôležitou je teda právna úprava cieľového štátu a nie právo štátu, z ktorého sa spoločnosť sťahuje.

Preto, z pohľadu aplikovateľného európskeho práva, je premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do iného členského štátu EÚ možné, nakoľko právo EÚ takéto premiestnenie sídla umožňuje.

Praktické aspekty premiestnenia slovenskej spoločnosti

Sme presvedčení, že premiestneniu zapísaného sídla akejkoľvek slovenskej spoločnosti do iného štátu EÚ tým pádom nič nebráni. Teda aspoň v teoretickej rovine. Pre úspech celej operácie je však potrebné brať do úvahy aj praktické aspekty takéhoto právneho sťahovania sa. Kým totiž z pohľadu slovenského hmotného práva existuje aspoň vyššie spomenuté ustanovenie §26 Obchodného zákonníka, akákoľvek procesná úprava premiestnenia spoločnosti zo Slovenska do iného štátu EÚ chýba.

Na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR je uvedený vzorový formulár pre vymazanie spoločnosti z obchodného registra. Ako právny dôvod výmazu je možné označiť aj možnosť „Výmaz po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ“. Aké ďalšie náležitosti je však potrebné splniť, a aké dokumenty je potrebné pre vymazanie predložiť, ostáva otázne. Slovenské predpisy tieto otázky jednoducho neriešia. Preto ostáva otázne, ako by sa k takémuto premiestneniu postavil slovenský Obchodný register v praxi, keďže zdá sa, že konkrétny návod ako postupovať, k dispozícii nemá.

Napriek tomu ostávame optimistickí a veríme, že prostá absencia procesných predpisov na Slovensku nemôže brániť premiestneniu sídla, ktoré je ako základná sloboda usadzovania garantované primárnym právom EÚ. To, či pôjde aj v skutočnosti o relatívne hladký proces, ukáže až prax. Zatiaľ sme totiž identifikovali len jeden úspešný prípad premiestnenia sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia, a to konkrétne do Českej republiky. Ministerstvo spravodlivosti SR nám potvrdilo, že o ďalších takýchto prípadoch nevie.

Harmonizácia by pomohla vyššej mobilite spoločností

Veríme, že vyššej mobilite spoločností v rámci EÚ by pomohlo predovšetkým prijatie európskej smernice, ktorá by jasne zadefinovala podmienky cezhraničného premiestnenia sídla a zároveň by zharmonizovala právne úpravy jednotlivých členských štátov. K tomu už smeruje súčasná iniciatíva Európskej komisie, do ktorej sme sa zapojili, v rámci ktorej Európska komisia otvorila verejné konzultácie o pripravovanom návrhu v oblasti obchodných spoločností. Jednou z hlavných tém je práve problematika cezhraničnej mobility spoločností[5].

Záverom by sme radi povzbudili slovenské spoločnosti, ktoré nad premiestnením sídla uvažujú, k odvahe otestovať celý proces premiestnenia sídla v praxi. Sme totiž presvedčení, že napriek nedostatočnej právnej úprave je premiestnenie sídla možné a realizovateľné.


JUDr. Eliška Cisáriková, LL.M.
advokátska koncipientka


JUDr. Tomáš Richter Urban
vedúci advokát


Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska ul. 3/a
811 08 Bratislava

Tel: +421 2 32 78 64 - 11
Fax: +421 2 32 78 64 - 41
E-mail: bratislava@dhplegal.com

______________________________
[1] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
[2] Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie 2016/C 202/1
[3] Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.12.2008 vo veci C-210/06 Cartesio Oktató és Szolgáltató bt.
[4] Rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie zo dňa 25.10.2017 vo veci C-106/16 Polbud – Wykonawstwo sp.z o.o., v likvidácii
[5] Viac info TU


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk