Popri už existujúcich sankciách na podnikanie so spoločnosťami z Ruska a Bieloruska ide o ďalší krok, ktorý posilní dôkladnú kontrolu investorov z tretích krajín. Nový Zákon o preverovaní zahraničných investícií znamená prísnejšiu kontrolu subjektov so sídlom mimo Slovenska alebo Európskej únie alebo tých, ktoré síce v EÚ sídlia, no sú ovládané z tretích krajín.

Zákon č. 497/2022 Z. z. o preverovaní zahraničných investícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o zahraničných investíciách“) nadobudol účinnosť od 1. marca 2023 a aplikuje sa na zahraničné investície realizované po tomto dátume. Nevzťahuje sa na tie, ktoré sa uskutočnili predtým. Popri už existujúcich reštriktívnych opatreniach predstavuje tento zákon pre firmy ďalší relevantný dôvod na dôkladné due diligence, teda preverenie, zmluvných partnerov pochádzajúcich z tretích krajín a na kontrolu predmetu uzatváraných zmlúv.

Kritická zahraničná investícia, len s preverením ministerstva

Zákon rozdeľuje zahraničné investície na tzv. kritické a ostatné. Rovnako rozdeľuje i práva a povinnosti, ktoré s nimi súvisia.

Kritickou zahraničnou investíciou je investícia, pri ktorej existuje zvýšené riziko negatívneho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej republiky. Také budú po novom bez predošlého preverenia vyslovene zakázané. Typy investícií bude svojim nariadením konkretizovať vláda. Pôjde napríklad o rôzne investície v oblasti obrany, digitálnych služieb, či iných prvkov kritickej infraštruktúry.

V prípade kritických zahraničných investícii bude zahraničný subjekt povinný pred samotným uskutočnením investície podať žiadosť o preverenie na Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR). Ministerstvo hĺbkovo preverí riziko negatívneho vplyvu tejto investície a vydá následne rozhodnutie, ktorým investíciu buď povolí, povolí ju podmienečne, alebo ju úplne zakáže. 

Aj v prípade ostatných, teda „nekritických“ zahraničných investícii môže subjekt podať žiadosť o preverenie. Takpovediac preventívne preskúmanie ho môže následne ušetriť ťažkostí, ak by MH SR spustilo kontrolu dodatočne na základne iného podnetu. Na rozdiel od kritickej zahraničnej investície, ide o dvojstupňový proces. V prvom kroku MH SR posúdi riziko negatívneho vplyvu zahraničnej investície. Nejde ešte o hlbšie preverovanie. Ak ministerstvo riziko identifikuje, začne sa rovnaký postup ako pri kritických investíciách. Ak však investíciu neposúdi ako rizikovú, MH SR o tom len zašle potvrdenie a proces sa tým ukončí. Rovnaký právny účinok má tiež, ak MH SR do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti o preverenie neodošle oznámenie o začatí preverovania zahraničnej investície vôbec.

Čo sa posudzuje?

Ministerstvo hospodárstva a ďalšie konzultujúce orgány budú posudzovať, či môže mať zahraničná investícia vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok SR alebo EÚ. Prihliadať budú najmä na prípadné účinky na fyzickú a virtuálnu kritickú infraštruktúru, vrátane energetickej, dopravnej, vodohospodárskej, infraštruktúry v oblasti zdravotníctva, obrany, volebnej alebo finančnej infraštruktúry a citlivých zariadení, ako aj na pozemky a nehnuteľnosti nevyhnutné pre takúto infraštruktúru.

Čo sa týka subjektu zahraničného investora, bude sa zohľadňovať najmä, či je pod priamou alebo nepriamou kontrolou vlády, štátnych orgánov alebo ozbrojených síl tretej krajiny. Taktiež, či zahraničný investor už bol zapojený do činností ovplyvňujúcich bezpečnosť alebo verejný poriadok v niektorom členskom štáte; alebo či existuje závažné riziko, že zahraničný investor je zapojený do nelegálnej prípadne trestnej činnosti.

Kontrola a pokuty až do dvoch rokov

Okrem možného posúdenia a preverenia „nekritickej“ zahraničnej investície na základe žiadosti investora, môže MH SR začať preverovanie aj na základe vlastnej iniciatívy alebo podnetu niektorého z určených orgánov. V takom prípade vynechá proces posudzovania rizika negatívneho vplyvu a rovno pristúpi k hĺbkovému preverovaniu zahraničnej investície.

K ex offo posúdeniu môže dôjsť až do dvoch rokov odo dňa uskutočnenia zahraničnej investície. Ministerstvo môže takúto investíciu povoliť, podmienečne povoliť a určiť dodatočné opatrenia, alebo ju zakázať a nariadiť zahraničnému investorovi uskutočnenú investíciu zvrátiť.

Aké ďalšie dôsledky môže priniesť preverovanie zahraničných transakcií a investícií? Okrem zvrátenia zahraničnej investície a obnovenia stavu, ktorý existoval pred jej uskutočnením, môže MH SR uložiť pokutu, a to vo výške od 1% do 2 % súčtu celkového obratu, alebo v prípade, že určenie takejto hodnoty spôsobuje prieťahy v konaní, vo výške od 100 000 Eur do 1 000 000 Eur.

Zákon tiež zavádza možnosť komukoľvek nepriamo zasiahnuť do dĺžky negociačných procesov pri zahraničných investíciách, a to podaním podnetu na ex offo preverenie. Samozrejme, MH SR nie je takýmto podnetom viazané, no v prípade, že začne s preverovaním, môže takéto konanie neočakávane predĺžiť a tým negatívne ovplyvniť celý negociačný proces.

Potenciálnym zahraničným investorom preto odporúčame podať žiadosť o preverenie na ministerstvo a pred transakciami vykonať due diligence analýzu, či sa nejedná o zahraničnú investíciu v zmysle nového zákona. Ak pôjde o zahraničnú investíciu väčšieho finančného rozsahu alebo takú, ktorá sa bude okrajovo týkať kritickej infraštruktúry, napr. cez rôzne nadobudnutia subdodávateľov, domnievame sa, že by si tak investori zabezpečili najvyššiu možnú mieru právnej istoty, a to vzhľadom aj na neistú politickú situáciu na Slovensku alebo možné podnety podané s vidinou zmarenia alebo predĺženia negociačných procesov.

ZÁKLADNÉ POJMY

Čo sa považuje za zahraničnú investíciu

Za zahraničnú investíciu sa vo všeobecnosti považuje investícia, ktorá je plánovaná alebo uskutočnená zahraničným investorom, ak zahraničnému investorovi umožňuje priamo alebo nepriamo nadobudnúť cieľovú spoločnosť alebo jej časť, vykonávať účinnú účasť v cieľovej spoločnosti alebo takúto účinnú účasť zvýšiť, vykonávať kontrolu v cieľovej spoločnosti alebo nadobudnúť vlastnícke právo alebo iné právo k aktívam cieľovej spoločnosti, ak ide o kritickú zahraničnú investíciu.

V rámci výnimiek zo zahraničnej investície ide najmä o situácie, ak ide o zahraničnú investíciu
v rámci skupiny s rovnakou materskou spoločnosťou (holdingy) alebo o transakcie vyplývajúce z bežného obchodného styku. 

Kto sa považuje za zahraničného investora

Zahraničným investorom je subjekt, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v SR ani v inom členskom štáte EÚ, teda pôjde o subjekty z tretích krajín. Definícia zahraničného investora, nerozlišuje medzi investormi z jednotlivých tretích krajín a za zahraničných investorov sa teda považujú aj investori z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie.

Rovnako sa za zahraničného investora považuje aj subjekt so sídlom alebo miestom podnikania v SR alebo v inom členskom štáte EÚ, najmä ak je ovládaný subjektom z tretej krajiny, jeho konečný užívateľ výhod je osoba z tretej krajiny alebo financovanie zahraničnej investície je zabezpečené prostredníctvom zdrojov poskytnutých orgánom verejnej moci tretej krajiny.

Opatrenia proti obchádzaniu zákona

Napriek tomu, že pôjde zásadne o zmluvy s cudzím prvkom, je v prípade rôznych akvizičných zmlúv existencia doložky voľby rozhodného práva irelevantná k aplikácii Zákona o zahraničných investíciách, nakoľko ten sa aplikuje vždy, ak cieľovou spoločnosťou je slovenský subjekt.

Cieľovou spoločnosťou tiež nemusí byť len existujúci subjekt podnikajúci na území Slovenskej republiky, ale môže ísť o subjekt, ktorý je práve výsledkom zahraničnej investície. Je pravdepodobné, že za nadobudnutie cieľovej spoločnosti (teda naplnenie pojmu vykonanie zahraničnej investície) bude možné považovať aj zriadenie rôznych subjektov na konkrétne investície / účely.