Tento štátny príslušník podal niekoľko žiadostí o azyl v Holandsku, z ktorých posledná bola zamietnutá v roku 2020, a proti rozhodnutiu o návrate, ktoré bolo voči nemu prijaté, podal žalobu na Rechtbank Den Haag (súd v Haagu). Domnieva sa, že mu musí byť vydané povolenie na pobyt alebo že mu musí byť aspoň priznaný odklad vyhostenia z dôvodu, že liečba na báze liečebnej konope, ktorá sa mu v Holandsku poskytuje, je pre neho taká zásadná, že v prípade prerušenia tejto liečby by už nemohol viesť dôstojný život.

Súd v Haagu sa rozhodol položiť Súdnemu dvoru otázku, či právo Únie1 v podstate bráni tomu, aby bolo v takomto prípade prijaté rozhodnutie o návrate alebo opatrenie na vyhostenie.

Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor vzhľadom na svoju vlastnú judikatúru, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol, že právo Únie bráni tomu, aby členský štát prijal rozhodnutie o návrate alebo vyhostil neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou, ak existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že tento štátny príslušník bude v prípade navrátenia vystavený skutočnému riziku rýchleho, výrazného a nezvratného zvýšenia bolesti spôsobenej jeho chorobou, a to z dôvodu nedostupnosti vhodnej zdravotnej starostlivosti v krajine, do ktorej má byť navrátený.

Táto podmienka predovšetkým vyžaduje, aby sa preukázalo, že v krajine, do ktorej má byť navrátený, mu nemožno legálne poskytnúť analgetickú liečbu, ktorá je ako jediná účinná, a že absencia takejto liečby by ho vystavila bolesti takej intenzity, že by bola v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, keďže by mu mohla spôsobiť vážne a nezvratné psychické problémy alebo dokonca viesť k samovražde.

Pokiaľ ide o kritérium rýchlosti, Súdny dvor spresňuje, že právo Únie bráni tomu, aby k zvýšeniu bolesti štátneho príslušníka tretej krajiny v prípade návratu muselo dôjsť v lehote, ktorá je absolútne vopred stanovená v práve dotknutého členského štátu. Ak členské štáty stanovia lehotu, musí byť čisto orientačná a nezbavuje príslušný vnútroštátny orgán povinnosti konkrétne preskúmať situáciu dotknutej osoby.

Pokiaľ ide o rešpektovanie súkromného života dotknutej osoby2, ktorej súčasťou je liečba štátneho príslušníka tretej krajiny, aj keď sa v členskom štáte zdržiava neoprávnene, Súdny dvor rozhodol, že príslušný vnútroštátny orgán môže prijať rozhodnutie o návrate alebo vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny až po zohľadnení jeho zdravotného stavu.

Okolnosť, že v prípade návratu by sa tejto osobe už neposkytovala rovnaká liečba ako v členskom štáte, na území ktorého sa neoprávnene zdržiava, a v dôsledku toho by mohol byť dotknutý najmä rozvoj sociálnych vzťahov tejto osoby v krajine, do ktorej má byť navrátená, nemôže sama osebe brániť prijatiu rozhodnutia o návrate alebo opatrenia na vyhostenie voči nej, ak absencia takejto liečby v krajine, do ktorej má byť navrátená, ju nevystavuje skutočnému riziku neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98) , v spojení s článkami 1 (ľudská dôstojnosť), 4 (zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu), ako aj s článkom 19 ods. 2 (ochrana v prípade vysťahovania) Charty základných práv Európskej únie.
[2] V zmysle článku 7 Charty.

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 189/22
V Luxemburgu 22. novembra 2022
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-69/21 | Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie – Liečebná konope)