Strata radosti z dovolenky a jej právne dôsledky

Dovolenka je pre väčšinu ľudí radostným obdobím roka, počas ktorého si môžu oddýchnuť od svojich pracovných, ale aj iných každodenných povinností, načerpať nové sily a stráviť čas so svojou rodinou. V živote však nastanú situácie, kedy vysnívaná dovolenka nesplní všetky očakávania cestujúceho a v nemalom počte prípadov sa stane nočnou morou. Ak dovolenka nesplní očakávania, je možné za určitých okolností požadovať náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúcu v strate radosti z dovolenky, ktorou sa zaoberá tento článok.

Právna úprava

Na úvod je potrebné upriamiť pozornosť na právne predpisy, ktoré upravujú práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním služieb cestovného ruchu a aj vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v prípade, ak k dôjde porušeniu povinností zo strany cestovnej kancelárie.

Právo Európskej únie, konkrétne Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS („Smernica“), upravuje, že náhrada škody by sa, v prípade porušenia zmluvy, mala vzťahovať aj na nemateriálnu škodu, a to napríklad v prípade, keď došlo k strate pôžitku z cesty alebo dovolenky v dôsledku značných problémov pri poskytovaní príslušných cestovných služieb.

V rámci slovenskej právnej úpravy je významným právnym predpisom zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon“), ktorým bola transponovaná Smernica do slovenského právneho poriadku. Predmetom Zákona je úprava práv a povinností súvisiacich s poskytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde a zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom.

Čo v praxi znamená „strata radosti z dovolenky“?

Zmluvou o zájazde sa v zmysle Zákona cestovná kancelária zaväzuje, že za dohodnutú cenu cestujúcemu obstará zájazd v určitej kvalite a úrovni, a cestujúci sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu zájazdu. Nemajetková ujma v podobe straty radosti z dovolenky môže vzniknúť v dôsledku podstatného porušenia takejto zmluvy o zájazde.

V praxi teda porušenie zmluvy o zájazde najčastejšie spočíva v nižšej úrovni hotela alebo izby ako bola dohodnutá (napríklad, ak má hotel menej hviezdičiek kvality), prípadne ak nie sú splnené iné podmienky, ktoré boli v zmluve o zájazde dohodnuté, ako napríklad vzdialenosť hotela od pláže, výhľad z izby na more, nedostatočná hygiena v hoteli, výrazné meškanie dopravy, alebo zlá kvalita stravovania (napríklad vznik ochorenia zo stravy).

Právo na nemajetkovú ujmu v prípade straty radosti z dovolenky však nevzniká cestujúcemu iba na základe jeho subjektívneho vnímania alebo pocitov, ale vzniká v odôvodnených prípadoch, kedy cestovná kancelária podstatne poruší svoje povinnosti zo zmluvy o zájazde. V praxi to napríklad znamená, že nepriaznivé počasie počas zájazdu alebo jedlo, ktoré nebolo cestujúcemu po chuti, ešte automaticky neznamená vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Je nevyhnutné, aby vznik tohto práva bol posudzovaný v každom prípade individuálne.

Vznik nároku na náhradu škody a rozhodovanie súdov

Rovnako ako pri náhrade škody, tak aj pri náhrade nemajetkovej ujmy musia byť splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, respektíve ujmu, a to: (i) porušenie právnej povinnosti, ktorá v prípade straty radosti z dovolenky bude spočívať v porušení zmluvy o zájazde, (ii) vznik ujmy, čiže najmä pocit sklamania alebo nešťastia z dovolenky, a (iii) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom ujmy.

Náhrada nemajetkovej ujmy spočívajúca v náhrade za stratu radosti z dovolenky bola do európskej judikatúry zavedená Rozsudkom Súdneho dvora z 12. marca 2002, vo veci Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & Co. KG., C-168/00. V danom prípade išlo o náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku toho, že p. Simone Leitner trpela počas dovolenky, ako aj niekoľko ďalších hostí v hoteli, príznakmi salmonelózy, v dôsledku čoho celú dovolenku preležala v posteli a stratila tým radosť zo svojej dovolenky. Súdny dvor v rozsudku uviedol, že Smernica Rady z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (ktorú neskôr nahradila Smernica), sa má vykladať tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z neposkytnutia alebo nesprávneho poskytnutia služieb podľa zmluvy.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/15/2020, zo dňa 26. januára 2021, ktorým odvolací súd potvrdil Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 21C/113/2010-383, zo dňa 25. septembra 2019. Predmetom sporu bola náhrada nemajetkovej ujmy, odôvodnená tým, že žalobcovi (a jeho rodine) neboli dodané objednané služby v súlade so zmluvou o obstaraní zájazdu. Porušenie zmluvy spočívalo v zmene cieľovej destinácie (rozdiel bol 150 kilometrov od objednanej destinácie), v čoho dôsledku žalobca a členovia jeho rodiny pociťovali zvýšený stres, došlo k zmareniu ich zážitkov a očakávaní, a teda aj k strate radosti z dovolenky. Žalobcovi bola v tomto prípade priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 500,- EUR. Otázkou zostáva, či priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 500,- EUR bola v posudzovanom prípade primeraná, keďže neplánovaná zmena objednanej destinácie spôsobila žalobcovi a jeho rodine nemalé rozrušenie a sklamanie, a teda celkové pocity z dovolenky, ktoré očakávali, neboli naplnené.

Záver

Aj napriek rozsiahlej európskej a slovenskej právnej úprave a mnohým rozhodnutiam súdov sa možno v praxi stretnúť so situáciami, kedy slovenskí cestujúci častokrát nemajú vedomosť o svojich právach (ale aj povinnostiach) vo vzťahu k cestovným kanceláriám pri zmluve o zájazde. Keďže sa predaj zájazdov po pandémii ochorenia COVID-19 počas posledných rokov zvýšil, bolo by vhodné, aby si boli cestujúci vedomí všetkých svojich práv, nárokov, ako aj svojich povinností, ktoré im právne predpisy priznávajú.

Cestujúcim, ktorých práva boli porušené, dávame do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, v zmysle ktorej práva patria len bdelým, a v súvislosti s tým im odporúčame, aby sa aktívne zaujímali o výkon svojich práv a aby si riadne a včas uplatňovali všetky svoje nároky. V opačnom prípade môžu cestujúci svoje práva a nároky stratiť.

Na záver už len zostáva zapriať všetkým cestujúcim do novej dovolenkovej sezóny, aby ich zájazdy a dovolenky splnili všetky ich očakávania a dohodnuté podmienky, a ak by náhodou nie, aby uplatnenie nemajetkovej ujmy spočívajúcej v strate radosti z dovolenky prebehlo čo najhladšie.

Mgr. Kristína Šramková,
advokátsky koncipient